Ako dopadla daň Robina Hooda vo Francúzsku (HN)

 Hospodárske noviny zverejnili 22.5.2017 komentár Martina Vlachynského o dopadoch milionárskej dane na rozpočet

Ako dopadla daň Robina Hooda vo Francúzsku  (HN)

 Zvolenie Emmanuela Macrona za francúzskeho prezidenta upokojilo Európu a zbavilo ju strachu, nielen z frexitu. Macronova reformná ekonomická agenda je obsiahla a dáva štipku nádeje, že Francúzsko prestane prešľapovať na mieste. Jeho hlavný ekonomický rival, Nemecko, si od krízy vybudovalo už slušný náskok.

Kým predkrízový náskok Nemecka v produkcii bol zhruba desať percent, dnes je to dvadsať. Nezamestnanosť je vo Francúzsku dvojnásobná a krajina oproti prebytkovému Nemecku robí nadlimitné rozpočtové schodky. Francúzi radi hlasujú za reformy, ich realizácia však pokrivkáva. Preto, podobne ako v hokeji, ani tu netreba mať prehnané očakávania.

Naopak, môžeme očakávať, že Macron potvrdí svoj ťah na bránu v snahe budovať spoločné európske nástroje a inštitúcie, ako sú spoločné dlhopisy či európske ministerstvo financií. V jeho zozname však chýba spoločná "daň Robina Hooda", alebo formálnejšie daň z finančných transakcií, inak známa ako Tobinova daň. Francúzsko bolo spoločne s 11 krajinami jej iniciátorom. Francúzi zaviedli daň z prevodu akcií veľkých podnikov vo výške 0,2 percenta, predaja CDS a na niektoré formy vysokofrekvenčného obchodovania.

Zástancovia tejto dane tvrdia, že zníži volatilitu a riziko na trhoch tým, že odstráni "špekulantský šum" a sťaží vysokofrekvenčné obchodovanie. Zároveň vygeneruje nový zdroj peňazí pre štátne pokladnice, lebo tie nikdy nemôžu byť dostatočne plné. Odporcovia argumentujú, že zavedenie tejto dane, naopak, volatilitu zvýši, pretože neodstráni žiaden šum, ale spomalí čistenie trhov. Zníženie trhovej aktivity zároveň povedie k výrazne nižším príjmom z tejto dane, než by optimisti dúfali. Nehovoriac o tom, že hlavným problémom štátnych pokladníc je odtok, nie prítok zdrojov. Rôznych foriem transakčných daní, ako napríklad britská "stamp duty", už funguje po svete viacero. Tieto dane však pokrývajú len malý okruh aktív a činností. Jeden veľký experiment so zavedením transakčnej dane sa udial vo Švédsku na prelome 80. a 90. rokov a dopadlo to katastrofálne.

Pred niekoľkými dňami vydala ECB rozsiahle zhodnotenie dosahov zavedenia transakčnej dane vo Francúzsku. A nebola to žiadna sláva. Celkový rozpočtový príjem dosiahol necelú pol miliardu eur, čo bola len zhruba tretina v porovnaní s očakávaniami. Pri takmer biliónovom francúzskom rozpočte to predstavuje zhruba 0,05 percenta celkových príjmov. Likvidita dotknutých aktív klesla o 20 percent a volatilita narástla.Dosah na kvalitu trhu bol záporný, uzavreli analýzu autori.

Hoci myšlienka spoločnej európskej transakčnej dane rozhodne nie je mŕtva, tieto výsledky jej na popularite nepridajú. Po odskočení Estónska v roku 2016 ju podporuje už len 10 štátov, pričom minimum je deväť. Oficiálne ju podporuje aj Nemecko, no minister financií Schäuble je v súvislosti s budúcnosťou tejto dane skeptický. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, donedávna hlavný propagátor tejto dane, si to ani nedal do programu. Objavujú sa však hlasy (napríklad rakúskeho ministra financií), že táto daň môže byť spôsobom, ako zvýšiť európsky rozpočet po odchode Veľkej Británie. Tak uvidíme, či zvíťazia čísla, alebo politická zotrvačnosť.

HN, 22.5.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards