Čo ďalej s eurozónou?

Nie je to tak dávno, čo jej neprajníci predpovedali kolaps, ktorý so sebou stiahne celú EÚ. Dnes sa hovorí o jej posilňovaní a prehlbovaní. Ako ďalej s Hospodárskou a menovou úniou – eurozónou?

Spoločná mena je jedným z najambicióznejších projektov Európskej únie. Zároveň je jedným z najzraniteľnejších, nakoľko pre jej fungovanie sa národné štáty museli vzdať viacerých citlivých právomocí ako sú rozhodnutia o množstve peňazí v krajine.

Po medzinárodnej hospodárskej kríze v roku 2008 sa ocitla v dlhovej a neskôr v bankovej kríze aj eurozóna. Jej problémom boli slabé pravidlá.

Hovoríme síce o Hospodárskej a menovej únii, reálne však existuje iba jej menová časť. Spoločná mena funguje bez podstatnej koordinácie hospodárskych politík jednotlivých štátov.

Mnohé krajiny nedokázali dodržiavať ani základné rozpočtové pravidlá, ktoré definoval Pakt stability a rastu: schodok verejných financií pod 3% HDP a verejný dlh nižší než 60% HDP.

Po šoku z hospodárskej a finančnej krízy nasledovali európska dlhová, tzv. grécka kríza či banková kríza v Írsku.

Aká zdravá je eurozóna dnes?

Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka sú krízy za nami a eurozóna prežíva dobré časy, ekonomiky jednotlivých krajín rastú najviac za posledných 10 rokov. "Eurozóna do určitej miery prekonala krízu".

K súčasnej dobrej hospodárskej situácii v eurozóne podľa neho prispeli aj riešenia, ktoré sme prijímali v čase krízy, ako bolo napríklad zriadenia dočasného a neskôr trvalého Európskeho stabilizačného mechanizmu, čiže takzvaného eurovalu.

Ekonóm a analytik INESS Juraj Karpiš je skeptickejší. Riešenia prijaté počas krízy nepovažuje za dobré a je skeptický voči schopnosti európskych štátov dodržiavať pravidlá.

"Ide o klasický problém spoločnej pastviny. Máme spoločný zdroj, konkrétne spoločnú menu, ale nemáme policajta, ktorý by tento spoločný zdroj strážil". Je to ako mať spoločnú špajzu do ktorej každá krajina príde a berie si z nej bez ohľadu na pravidlá, pretože vie, že za to nikdy nebol nikto potrestaný.

Podľa Karpiša v eurozóne štáty naďalej nedodržiavajú rozpočtové pravidlá a napriek ekonomicky dobrým časom hospodária s deficitmi, nie s vyrovnanými či nebodaj prebytkovými rozpočtami.

Dušan Chrenek súhlasí, že v dobrých časoch nesmieme zaspať. Musíme ich využiť na reformy vo vnútri štátov i celej eurozóny.

Eurozóna má silnú nezávislú centrálnu banku, máme aj viaceré nástroje, ktoré sme vybudovali ad hoc pre hasenie požiarov počas krízy. To však nestačí. "Musíme dobudovať nástroje, ktoré zaručia, že Euro bude stabilnou a silnou menou a bude vedieť zvládať krízové situácie." upozorňuje Chrenek.

Plány do budúcnosti

V kontexte súčasných diskusií o budúcnosti EÚ sa objavilo niekoľko ambicióznych návrhov pre dobudovanie a prehĺbenie eurozóny.

Bývalý nemecký minister financií a súčasný predseda Bundestagu Wolfgang Schäuble predstavil plán, podľa ktorého by sa Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM, resp. "euroval"), mal posilniť a vytvoriť akúsi európsku verziu IMF – Európsky menový fond (EMF).

EMF by rovnako ako ESM mohol v prípade potreby poskytnúť pomoc ("bailout") zadlženým krajinám eurozóny, ale mal by aj úlohu kontrolovať, či krajiny dodržiavajú rozpočtové pravidlá.

Podľa Dušana Chreneka je dôležité myslieť aj na to, že niektoré mechanizmy vytvorené počas krízy, napríklad práve euroval, boli postavené mimo kontrolu základných inštitúcií EÚ: parlamentu, rady a komisie. Riešenia pre eurozónu však musíme hľadať v rámci týchto štruktúr.

V tomto zmysle sú zaujímavé vízie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona: vytvorenie funkcie ministra financií pre eurozónu, ktorý by rozhodoval o osobitnom rozpočte pre eurozónu a zodpovedal by sa poslancom Európskeho parlamentu, ktorí sú z krajín patriacich do eurozóny.

Takéto riešenie vyvolalo v niektorých kruhoch nevôľu, pretože by mohlo prehĺbiť delenie medzi krajinami EÚ s eurom a bez eura. Predseda komisie Jean Claude Juncker napríklad žiada radšej vytvorenie pozície ministra financií pre celú EÚ.

Podľa Dušana Chreneka však ide o dôležité myšlienky, ktoré Európe i eurozóne môžu pomôcť.

Juraj Karpiš však zostáva voči takýmto víziám skeptický. Je podľa neho paradoxné, ak prichádzajú z Francúzska, ktoré stále rozpočtové podmienky porušuje. "kto takéhoto ministra bude rešpektovať?" pýta sa.

To, že je eurozónu nutné reformovať, ak má byť funkčná, si dnes uvedomujú všetci dôležití hráči. Zároveň je na to vďaka ekonomicky priaznivej situácií vhodná doba.

Ako konkrétne má reforma vyzerať, aby uspokojila všetkých, je už zložitejšia otázka. Máme z rozhodovania odsunúť krajiny, ktoré eurom neplatia? Ako zabezpečíme rozpočtovú stabilitu celého bloku? Sú nutné fiškálne transfery, teda, že za diery v rozpočtoch jednotlivých krajín budeme zodpovedať všetci a najmä tí najväčší?

Návrhy sú na stole, ale dohoda o nových pravidlách je zatiaľ ďaleko.

video //www.youtube.com/embed/DjL_oUxqg-4 

Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie CAFÉ EURÓPA, ktoré pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri.

Článok vznikol na diskusii "Café Európa: Čo ďalej s eurozónou?" v Bratislave 5.12.2017

Autor - Tomáš Madleňák link

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards