Domácnosti si za podporu ťažby baní priplatia, Jahnátek zvýšil cenu

Martin Vlachynský komentoval pre webový portál SME nárast cien elektriny pre odberateľov. 4.9.2018.

Domácnosti si za podporu ťažby baní priplatia, Jahnátek zvýšil cenu

Domácnosti a firmy budú po rozhodnutí regulačného úradu platiť za elektrinu viac. Suma za jednu megawatthodinu elektriny už od 1. septembra stúpla o necelé euro z 4,35 eura za megawatthodinu na 5,14 eura. Priemerná slovenská domácnosť mesačne spotrebuje približne dve megawatthodiny. Dôvodom zvýšenia ceny je dotovanie výroby elektriny z hnedého uhlia, ktoré je už dnes nevýhodné ekonomicky aj ekologicky. Celková suma, ktorou ťažbu dotujeme, tak vzrástla z 98 miliónov eur ročne na 116 miliónov. O vyšší doplatok za výrobu elektriny z hnedého uhlia požiadali Slovenské elektrárne ešte v lete. Príčinou je zvýšenie ceny emisných povoleniek na svetových trhoch. Kým ich cena na začiatku roka sa pohybovala na úrovni siedmich eur na tonu, v lete tohto roka sa vyšplhala na úroveň 21 eur. Regulačný úrad zdôvodnenie elektrární odobril a cenu stanovil do konca roka 2021. Ako fungujú emisné povolenky Európa obmedzuje vypúštanie oxidu uhličitého do ovzdušia. Za každú vyprodukovanú tonu oxidu uhličitého si musia trhu kúpiť povolenku. Má to viesť podniky na ekologickejšiu výrobu, napríklad na obnoviteľné zdroje. Systém takmer skolaboval, keď sa povolenky rozdávali zadarmo. V tomto roku sa štáty dohodli a znížili počet emisných povoleniek v systéme takmer o štvrtinu. Rozhodnutie o zvýšení dotácie prichádza v čase, keď sa v krajine debatuje o skrátení podpory výroby elektriny z hnedého uhlia. Slovenské elektrárne ju vyrábajú na základe takzvaného všeobecného hospodárskeho záujmu. Štát tak prikázal elektrárňam vyrábať energiu zo slovenského hnedého uhlia, aby udržal zamestnanosť v banskom priemysle. Systém zaviedla ešte druhá vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2005. Jeho aktuálnu podobu schválila vláda Roberta Fica v roku 2015 a má platiť do roku 2030. Jediným výrobcom elektriny z hnedého uhlia je na Slovensku elektráreň Nováky. Ak by štát dotáciu nezvýšil, firma by prešla do straty. Elektráreň Nováky je najväčším znečisťovateľom ovzdušia v krajine. Minulý rok vypustila do ovzdušia takmer 1,79 milióna ton oxidu uhličitého. Mala pritom kvóty len 42-tisíc ton, píše web energoklub.sk. Za zvyšok musela zaplatiť tak, že na medzinárodnom trhu nakúpila ďalšie povolenky.

„Táto situácia len podčiarkuje absurdný stav, ktorý sa dlhodobo vytvára dotovaním ťažby v Hornonitrianskych baniach,“ hovorí analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.

Systém emisných povoleniek by mal podľa neho slúžiť na znižovanie znečisťovania ovzdušia, na Slovensku však spôsobuje zvyšovanie cien elektriny.

 

Doplatky rastú

Doplatky za elektrinu, ktorými v našich účtoch dotujeme stratovú výrobu, rastú nepretržite od roku 2012. Za ten čas stúpli viac ako dvojnásobne.

„Dotovanie spaľovania uhlia je ekonomicky nevýhodné a v časoch rekordne nízkej nezamestnanosti sa už nedá vyhovárať ani na sociálny aspekt,“ dodáva Vlachynský.

V samotnom Prievidzskom okrese, kde novácka elektráreň stojí, sa nezamestnanosť v júli pohybovala na úrovni 4,7 percenta. Je tak pod celoslovenským priemerom, ktorý je 5,47 percenta. V samotných Hornonitrianskych baniach pracuje asi 3600 ľudí. Približne 800 z nich nemá nič spoločné s ťažbou. V elektrárni Nováky pracuje okolo 400 zamestnancov.

 

Transformácia regiónu

Dotovanie elektriny z hnedého uhlia by sa mohlo skončiť skôr, hoci presný termín zatiaľ nie je známy. V hre však môžu byť roky 2021 alebo 2023, keď by už mala fungovať transformačná stanica v Bystričanoch. S termínom súhlasia aj Slovenské elektrárne. Životnosť Novák sa podľa nich blíži ku koncu. Ak by mali fungovať aj po roku 2023, vyžiadali by si investície v desiatkach miliónov eur. Aj preto vláda Petra Pellegriniho (Smer) spolu s Trenčianskym samosprávnym krajom pripravuje plán, ako zmeniť región hornej Nitry. Na starosti to má úrad Richarda Rašiho zo Smeru, ktorý je vicepremiérom pre investície a informatizáciu. Ten tvrdí, že trenčianska župa ukázala vyše 80 projektov, ktorých hodnota je viac ako 1,1 miliardy eur. Podľa informácií denníka SME by sa však mohli prejsť projekty maximálne za pol miliardy eur. Ich súčasťou má byť napríklad dostavba rýchlostnej cesty R2 v smere od Trenčína na Zvolen. Do súťaží o peniaze sa snažia zapojiť aj samy Hornonitrianske bane. Priestor vidia v rozšírení mimobanských aktivít, čo by mohlo vytvoriť asi 1800 pracovných miest mimo ťažby uhlia. Bane majú ambíciu rozšíriť pestovanie paradajok alebo preniknúť do strojárskeho priemyslu. Rašiho úrad odhaduje, že akčný plán by mohla Pellegriniho vláda schváliť do konca roka.

Marek Poracký, ekonomika.sme.sk, 04.09.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards