Efektivita vládnych služieb

Verejná správa nefinancuje len služby, s ktorými občan priamo vstupuje do styku, ako je vzdelávanie, cesty, či zdravotníctvo. Samotná existencia štátu predpokladá financovanie nevyhnutnej byrokracie, ktorá chod štátu zabezpečuje. Kategória všeobecné verejné služby označuje práve túto skupinu výdavkov. Nájdete v nej nielen platy poslancov, ich asistentov, ale aj výdavky na voľby, kontrolné orgány, či ich prevádzku.

 Efektivita vládnych služieb

Po mnohých rokoch sa aj na Slovensku začalo hovoriť o efektivite verejných služieb, prípadne o ich hodnote. Analytické reporty zdravotníctva, či diaľnic už sú na svete. Dosiaľ ale neboli analyzované tieto podporné funkcie štátu, ktoré odčerpávajú nemalé prostriedky.
Meranie efektivity byrokratického systému je veľmi komplikované, lebo výsledkom jeho činnosti nie sú hmatateľné alebo ľahko merateľné výsledky. Cena kilometra diaľnic či dodatočných roky života sa priamo s prácou poslancov spájajú veľmi ťažko. Čo sa však dá urobiť, je porovnať, aké sú náklady na byrokraciu štátu v rôznych krajinách.

Tento text porovnáva a hodnotí výdavky na všeobecné verejné služby v Litve, Poľsku, Bulharsku a Slovensku. V rámci metodológie COFOG boli do porovnania zahrnuté nasledujúce kategórie:

01.01. Výkonné a zákonodarné orgány, finančné a rozpočtové záležitosti, zahraničné vzťahy
01.03. Všeobecné služby
01.05. Výskum a vývoj v oblasti všeobecných verejných služieb;
01.06. Všeobecné verejné služby inde neklasifikované

Do porovnania neboli zahrnuté nasledujúce kategórie, ktoré nemajú priamu spojitosť s efektivitou všeobecných verejných služieb (majú skôr transferový charakter):

01.02. Zahraničná ekonomická pomoc
01.04. Základný výskum
01.07. Transakcie s verejným dlhom
01.08. Transfery všeobecného charakteru medzi rôznymi úrovňami štátu

Takto upravené výdavky na Všeobecné verejné služby budeme v nasledujúcom texte označovať „očistené“.

Kto dáva viac?

Celkové výsledky ukazujú, že vybrané krajiny s výnimkou Slovenska míňajú relatívne menej (v pomere k HDP, resp. k v pomere k príjmom štátu), ako priemer EÚ 28. Ale napríklad na exekutívne a legislatívne orgány, finančné záležitosti či zahraničné veci minuli v roku 2015 viac.

V roku 2014 aj Slovensko utratilo na tieto služby menej zdrojov ako priemer EU 28, viď tabuľka nižšie. Veľký skok v roku 2015 bol spôsobený najmä naháňačkou pri čerpaní eurofondov, ktoré skokovo zvýšili výdavky celej verejnej správy.
Na druhú stranu, okrem Bulharska zvyšné tri krajiny utratili na financovanie všeobecných verejných služieb väčšiu časť svojich príjmov, viac ako 7%, ako utratili priemerne krajiny EU28.

Tabuľka 1: Celkové verejné výdavky na všeobecné verejné služby (očistené)

Zdroj: Eurostat

Čo za to?

Protistrana všeobecných verejných služieb sa hľadá ťažko. Nekonkrétny produkt je možné hodnotiť len nepriamo, napríklad vo forme spokojnosti s kvalitou verejných služieb. Na tento účel boli preto zvolené indikátory Svetovej banky, Worldwide Governance Indicators (WGI), ktoré pomerne sofistikovaným spôsobom prekladajú výsledky rôznych prieskumov a hodnotení do výsledného indikátora. WGI sleduje 6 indikátorov - Voice and Accountability (Hlas a zodpovednosť), Political Stability and Absence of Violence (Politická stabilita a absencia násilia), Government, effectiveness (Vládna efektivita), Regulatory Quality (Kvalita regulácie), Rule of Law (Vláda práva) a Control of Corruption. (Kontrola korupcie).

V ďalšej analýze bol indikátor Politickej stability a absencie násilia vynechaný, nakoľko reflektuje do značnej miery terorizmus, či trestnú činnosť, ktorá nie je vždy výsledkom činnosti vlády. Jednotlivé indikátory nadobúdajú hodnotu - 2,5 až 2,5. Pre potreby analýzy boli výsledné hodnoty WGI spriemerované. V roku 2015 dosiahli tieto hodnoty 0,14 pre Bulharsko, 1 pre Litvu, 0,84 pre Poľsko a 0,64 pre Slovensko.

Tieto hodnoty boli porovnávané s podielom tejto skupiny výdavkov na HDP. Výsledok, v porovnaní aj s ostatnými krajinami EU ilustruje nasledujúci graf: 

Obrázok 1: Postavenie krajín podľa hodnoty WGI a podielu výdavkov na verejné služby na HDP

Zdroj: WGI, Eurostat

Správne interpretovať tento graf je pomerne náročné, čo možno ilustrovať na obrovských rozdieloch medzi škandinávskou “trojkou”. Tri krajiny dosahujú najvyššie WGI indikátory, ale v nákladoch na Všeobecné verejné služby sú takmer 100% rozdiely. Nedá sa teda povedať, že efektívne Všeobecné verejné služby je nutné rozsiahlo financovať.

Každopádne, ak uvedené hodnoty (WGI koeficient a podiel výdavkov na HDP) dáme do pomeru, výsledkom sú nasledujúce hodnoty efektivity Všeobecných verejných služieb:
Bulharsko 0.08. Poľsko 0.32, Slovensko 0.19, a Litva 0.47, ktorá tak dosiahla najvyšší hodnotu tohto ukazovateľa.

Vďaka čerpaniu eurofondov, ale aj primárne vyšším výdavkom na Všeobecné verejné služby, je na Slovensku dosahovanie efektívnych služieb drahšie aj ako priemer EÚ. Nižšiu hodnotu za viac peňazí tak dostáva len Maďarsko a Chorvátsko spomedzi porovnateľných krajín.

Kapitálové výdavky

Tabuľka 2: Kapitálové výdavky v rámci Všeobecných verejných služieb (neočistené) ako % HDP

Zdroj: Eurostat

Na druhej strane, mzdové výdavky na výkon zákonodarnej činnosti boli porovnateľné s priemerom EÚ, ako aj ostatnými sledovanými krajinami. Mzdy poslancov parlamentu, poslancov zastupiteľstiev obcí a sprievodného personálu dosiahli 1,3% HDP

Jednou z hlavných príčin vyčnievania Slovenska sú kapitálové výdavky a dočerpávanie Eurofondov. Napríklad Kancelária Národnej rady SR minula v roku 2015 o 43% viac, ako znel pôvodný rozpočet. V kapitálových výdavkoch pribudlo 14 mil. Eur. Slovensko malo výdavky vyššie už pred rokom 2015, v roku 2015 náskok len vzrástol. Kapitálové výdavky v kategórii Výkonné a zákonodarné orgány, finančné a rozpočtové záležitosti, zahraničné vzťahy boli v roku 2015 len o tretinu nižšie, ako v neporovnateľne veľkom Poľsku.

Tabuľka 3: Podiel mzdových výdavkov v rámci kategórie Výkonné a zákonodarné orgány, finančné a rozpočtové záležitosti v % HDP

Zdroj: Eurostat

Vysoký podiel výdavkov, ale nízke hodnotenie WGI poukazujú na skutočnosť, že legislatívna tvorba v sledovaných krajinách má priestor na zlepšovanie v zmysle kvality výstupov za alokované zdroje.

Závery

Analýza ukázala, že sledované krajiny utratili v roku 2015 nadpriemerné sumy na exekutívne orgány, finančné veci a vonkajšie vzťahy. Osobitne Fiškálne vzťahy a legislatívne orgány boli nad priemernom, čo je zrejmé najmä z porovnania príjmov štátu a výdavkov v tejto skupine.

Medzi objemom výdavkov na všeobecne verejné služby a kvalitou výstupov meranou ukazovateľmi WGI, nie je prepojenie. Viac výdavkov neznamená vyššie hodnotenie kvality. Avšak ukazovatele podielov jednotlivých výdavkov na príjmoch štátu, poukazujú na skutočnosť, že v porovnaní s EU 28 existuje priestor na zvyšovanie efektivity výdavkov.

Metodológiu analýzy pripravil litovský inštitút LFMI, komentár k slovenským štatistikám spracoval Radovan Ďurana z INESS. Vznik analýzy podporila Nadácia Friedricha Naumanna.

Viac tu: 4liberty.eur

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards