Keď podnikateľ stanovuje minimálnu mzdu na rozdiel od štátu (názor)

Zdieľaná ekonomika dokáže regulovať minimálnu mzdu oveľa lepšie ako politici.

Keď podnikateľ stanovuje minimálnu mzdu na rozdiel od štátu (názor)

Najznámejšou platformou zdieľanej ekonomiky je dnes pravdepodobne Uber. Uber je platforma, ktorá spája ľudí, ktorí majú voľný čas a auto s ľuďmi, ktorí potrebujú odviezť.

Úlohou Uberu je zabezpečiť plynulú spoluprácu medzi týmito dvoma skupinami ľudí – ekonomickým žargónom povedané: znižovať transakčné náklady.

V rámci tejto úlohy Uber zabezpečuje aj cenotvorbu pre vodičov. Niektorí v tom vidia niečo zlé alebo niečo, čo by „skutočná platforma zdieľanej ekonomiky“ nemala robiť. V skutočnosti však ide o dôležitý prvok v snahe znižovať transakčné náklady – teda v spomínanej kľúčovej úlohe platforiem.

Nevýhody vyjednávania

V minulosti existovali platformy poskytujúce prepravu v rámci mesta, ktoré nechávali cenotvorbu na dohodu medzi konkrétnym zákazníkom a vodičom. Tieto platformy však buď skrachovali alebo prešli na model Uberu.

Dôvodom je, že vyjednávanie o cene má svoje náklady a obmedzuje plynulosť platformy. V meste chce človek jednoducho kliknúť a odviezť sa. Nie vyberať si spomedzi X vodičov a dohadovať sa s ním o cene.

Uber tak má vlastný algoritmus, ktorého úlohou je upravovať cenu v reálnom čase podľa vývoja dopytu a ponuky. Tento algoritmus sa v Uberi začal používať pravidelne potom, ako jeden z lokálnych manažérov v Bostone preukázal, že vyššia cena dokáže prilákať viac vodičov, a zároveň znížiť počet objednávok od zákazníkov.

Výsledkom bolo, že každý, kto bol ochotný zaplatiť stanovenú cenu, sa aj odviezol (nestalo sa, že zákazník nezohnal odvoz) a každý, kto bol ochotný pracovať za stanovenú cenu, našiel aj zákazníka (nestalo sa, že vodič jazdil hore-dole bez zákazníka).

Zároveň Uber reaguje aj na počasie, ktoré so sebou prinášajú nižší dopyt po preprave v mestách. Preto v jeseni a cez zimu v niektorých lokalitách znižuje Uber ceny s cieľom prilákať viac zákazníkov.

Uber ako regulátor

Uber sa tak v rámci svojej platformy správa ako regulátor, ktorý stanovuje výšku mzdy a cenu za prepravu. Inými slovami - stanovuje minimálnu (a zároveň aj maximálnu) tarifu pre vodičov.

Členovia jeho platformy tak majú priamu skúsenosť s tým, čo odnáša zvýšenie mzdy pracovníkom – zvýšené ceny pre spotrebiteľov a pokles dopytu po preprave.

To je niečo, čo si ľudia neuvedomujú, keď sa o podobné zvýšenie miezd cez zákon pokúša politik. Teda, že to povedie k rastu cien pre spotrebiteľov a poklesu ich dopytu po službách. A ak to politik preženie, tak aj k nezamestnanosti. A práve Uber ukazuje, o aký ťažký a komplexný problém ide pri „hraní sa“ s cenami.

V prvom rade vedenie Uberu nemusí pri zmenách cien/miezd bojovať vo voľbách o uši a srdcia občanov. Môže si tak dovoliť ísť aj opačnou cestou ako je zvyšovanie (minimálnej) mzdy – čo u politikov nikdy neuvidíte.

Uber zníži mzdy, keď je to potrebné. „Potrebné“ znamená, keď je nedostatok zákazníkov a na platforme je množstvo „nezamestnaných vodičov“ - teda vodičov, ktorí krúžia mestom, ale nenachádzajú zákazníkov.

Okrem toho Uber reguluje mzdy len na jednej platforme. Existuje tak konkurencia v cenotvorbe a iné platformy môžu vyhodnotiť situáciu inak a zarobiť na tom. Navyše Uber pôsobí len v jednom odvetví – v preprave.

Zvýšenie mzdy

Nastavovať mzdy pre celú ekonomiku naprieč odvetviami je pre politika nepredstaviteľne ťažšie sústo. Uber okrem toho nastavuje ceny zvlášť pre každé mesto, kde pôsobí. Jeho ceny/mzdy tak odrážajú regionálne rozdiely. Čo znova politikom veľmi nevonia, a tak sa ich chybovosť znásobuje.

Ceny Uberu sa dokonca môžu meniť podľa vývoja dopytu a ponuky v reálnom čase aj v rámci jedného mesta v jeho rôznych štvrtiach. To je už úplné sci-fi pre politikov stanovujúcich administratívne mzdy pre nízko-zarábajúcich.

Toto nastavovanie miezd v Uberi má navyše na starosti spomínaný algoritmus, ktorý je výsledkom práce jadrových fyzikov a špičkových matematikov v USA.

Uber tak obyčajným ľudom ukazuje, čo to v skutočnosti znamená zvýšiť mzdy – rast cien služieb, klesajúci dopyt zákazníkov, s ktorým prichádza aj možná nezamestnanosť. Zároveň ukazuje politikom, aký je to komplexný problém nastaviť správne mzdy na jednej platforme, v jednom odvetví, v jednej štvrti, v jednom čase.

Pokus o plošné, jednosmerné regulovanie miezd vo všetkých odvetviach, pre celú krajinu, bez možnosti ľudí „prejsť do inej platformy, keď to tá moja prehnala“ nemôže skončiť inak, ako vytváraním nerovnováh na trhu práce, tzn. nezamestnanosťou.

Aktuality.sk, 7.9.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards