Ekonomický zázrak? (Týždeň)

Týždeň uverejnil komentár Juraja Karpiša na tému finančnej politiky. 26.3.2018 

Ekonomický zázrak? (Týždeň)

Slovenské domácnosti si aktuálne požičiavajú za menej, než vláda najsilnejšej mocnosti – trhy požičiavali
americkej vláde na 10 rokov za 2,8 percenta vtedy, keď sa na Slovensku hypotéky dávali za 1,8 percenta.
Ak vám práve nevypadli oči na stránky tohto časopisu, tak nedávate dostatočne pozor. Možno si poviete: „To
bude určite cenovou infláciou. Každý predsa vie, že nie je dôležitý nominálny úrok, ale ten reálny, očistený o
zmeny cien. A ceny nám v eurozóne stagnujú.“ Tu ale dajme pozor – v eurozóne možno ceny stagnujú, ale nie na
Slovensku. Ceny, za ktoré nakupujú slovenské domácnosti, boli v januári o 2,4 percenta vyššie ako pred rokom.
V USA o 2,1 percenta.
Takže americká vláda platila na 10-ročných dlhopisoch reálny úrok 0,7 percenta, no Slováci na hypotékach
mínus 0,6 percenta. To mínus znamená, že komerčné banky na Slovensku platia ľuďom za to, že si berú od nich
hypotéky. Ceny statkov v ekonomike rastú rýchlejšie, než je nominálna výška úroku.
Ako je to možné? Stratili veritelia rozum? Ktorý blázon by v kapitalizme dobrovoľne požičiaval dlžníkom so
stratou? Žiadny. Ale peňažné úspory dnes nejdú len od konkrétnych veriteľov, pretože dôležitú časť z nich vyrába
Európska centrálna banka. Z ničoho, úderom na klávesnici. Následne ich za nula percent poskytne komerčným
bankám, ktoré ich posunú ďalej veriteľom. Že nominálne úroky u nás nedosiahnu ani infláciu, to zatiaľ banky
netrápi. Zdroje na tieto úvery majú totiž zadarmo. Európska centrálna banka v rámci programu kvantitatívneho
uvoľňovania za posledné tri roky takto vytvorila 8-tisíc eur na každého obyvateľa eurozóny. Štátny monopol, ktorý
sa manipulovaním úrokov snaží „stimulovať“ ekonomiku.
Napriek vyššej cenovej inflácii, než v USA, európska centrálna banka drží základný úrok o 1,5 percenta nižšie
ako americká – na nule. Nulová cena úspor vybavená v centrálnej banke vytvára peňažné ilúzie, ktoré pletú firmy
a domácnosti. V tomto prostredí ešte aj ja zvažujem, či si nezobrať zafixovanú hypotéku a nekúpiť hocičo. To
hocičo totiž pravdepodobne vzrastie na cene v dobe fixácie hypotéky viac, než by bol môj nákladový úrok. Alebo
to o rok-dva, keď úroky opäť porastú, môžem dať jednoducho na termínovaný účet a zarábať na prípadnom
pozitívnom rozdiele. Lebo raz začnú rýchlejšie rásť ceny aj vo zvyšku eurozóny a dvíhať úroky bude musieť aj
ECB. A vtedy sa ukáže, kto zobral ceny namaľované centrálnymi bankármi príliš vážne. Mimochodom – americké
fixné 15-ročné hypotéky majú úrok 3,7 percenta. Dostaneme sa tam za tri roky? Za dva? Alebo ešte skôr?
Semienka bolesti budúcej krízy sa sejú vždy v dobrých časoch. Aj nad Slovenskom sa s nimi Európskej
centrálnej banke roztrhlo vrece. Som naozaj zvedavý, aké ekonomické obludy nám z nich vyrastú tentoraz.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards