10 rokov, odkedy poznáme eurokurz

Juraj Karpiš sa vyjadril pre Hospodárske noviny k problémom menovej únie pri príležitosti desiateho výročia konverzného kurzu. 23.7.2018.

10 rokov, odkedy poznáme eurokurz

Prijatie eura na Slovensku spomalilo infláciu, no podľa analytikov prináša stav eurozóny so sebou aj riziká. Tridsať korún za euro. Zhruba takýto výmenný kurz stanovila centrálna banka pred desiatimi rokmi, presne 8. júla 2008. Zavŕšila sa tak príprava Slovenska na vstup do bloku európskych krajín platiacich spoločnou menou. Podľa analytika X-Trade Brokers Kamila Borosa malo prijatie eura na Slovensku primárne politické pozadie. Symbolicky sme tak urobili ďalší krok na západ. Okrem praktických výhod integrácie prináša monetárna únia aj ekonomické benefity, hlavne stabilizačné, tvrdí analytik. „Členstvo v menovom bloku má priniesť krajine dve veci – nižšiu infláciu a nižšie úročenie. A tieto efekty sa dostavili,“ zhodnotil Boros. Priemerná inflácia pred zavedením eura sa pohybovala na úrovni 6,6 percenta, od prijatia eura poklesla na 1,8 percenta. Z krajiny s treťou najvyššou infláciu v rámci V4 sme sa stali krajinou s najnižšiu hodnotou v zoskupení, pripomína analytik. Výšku úrokov desaťročných dlhopisov máme zasa hneď po Česku najnižšiu spomedzi krajín V4, a to na úrovni troch percent. Na druhej strane, Boros varuje pred nadmerným zadlžovaním domácností, ku ktorému zvádzajú nízke úroky. V rámci Vyšehradskej skupiny sú práve slovenské domácnosti v pomere k HDP zadlžené najviac.

Na negatíva členstva v eurozóne upozorňuje aj Juraj Karpiš z INESS. Eurozóna podľa neho trpí vrodenými chybami, ktoré viedli takmer k rozpadu menovej únie v roku 2012. „Ani po kríze nenašli európski lídri odvahu odstrániť problém spoločnej pastviny v podobe Európskej centrálnej banky zachraňujúcej fiškálne nezodpovedných členov,“ tvrdí odborník. Práve naopak, banka podľa Karpiša nakupovaním množstva štátnych dlhopisov členských krajín vytvára dlhovú úniu bez fungujúcich fiškálnych pravidiel.

Slováci si aj napriek možným rizikám zachovávajú k euru pozitívny postoj. Členstvo v eurozóne podporujú viac ako tri štvrtiny Slovákov, vyplýva z vlaňajšieho prieskumu Eurobarometra.

Plusy a mínusy členstva v eurozóne

Výhody:

– Stabilita výmenných kurzov

– Monetárna stabilita – cenová stabilita, stabilná inflácia, nízke dlhodobé úrokové miery

– Stabilná monetárna politika vedie k udržateľnému rastu a udržateľnej nezamestnanosti

– Výhoda v zlepšení obchodu, zvýšenie obchodu medzi krajinami, ktoré zaviedli euro

– Malé ekonomiky sú odolnejšie voči medzinárodným finančným výkyvom a externým šokom

Nevýhody:

– Rozdiely v ekonomikách, rozdielny vývoj ekonomického cyklu, rozdiely v štruktúrach ekonomiky

– Nemožnosť použiť domáce nástroje na vyvrátenie krátkodobých šokov – nemožnosť použiť krátkodobé úrokové miery a výmenné kurzy

– Problém splniť konvergenčné kritériá

Radovan Jankovič, hnonline.sk, 23.07.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards