Čoraz vyššie poplatky za elektrinu

Martin Vlachynský vystúpil v rozhovore pre TA3 na tému platieb za elektrickú energiu. 17.8.2018.

Čoraz vyššie poplatky za elektrinu

Daniel Horňák, moderátor: "Cena elektriny je stále tŕňom v oku podnikateľov i celkovo spotrebiteľov, ktorí volajú po jej zlacnení. Odborníci z inštitútu INESS sa dlhodobo venujú aj tejto oblasti a sledujú, koľko z ceny elektriny tvoria rôzne štátne dane a poplatky. Viac sa o výsledkoch aktuálnej analýzy dozvieme v nasledujúcich minútach. V štúdiu vítam analytika Martina Vlachynského. Dobrý deň, vitajte u nás."

Martin Vlachynský, analytik INESS, (hosť v štúdiu): “Dobrý deň prajem.”

Daniel Horňák: “Vy ste pred pár rokmi predstavili koncept tzv. elektrickej dane, povedzte na úvod, o čom vlastne vypovedá tento koncept.”

Martin Vlachynský: “Je to taký fiktívny názov, ja teda zdôrazním, že nejedná sa o nejakú konkrétnu daň, ktorá by bola napísaná v zákone. Je to suma nákladov, ktoré sú v cenách elektriny, a priamo nesúvisia s nejakou výrobou elektriny, ale sú nákladmi rôznych štátnych politík. Jeden príklad dám, napríklad podpora obnoviteľných zdrojov energie je environmentálna politika, podpora výroby elektriny z domáceho uhlia môžme nazvať sociálnou politikou, pretože primárnym cieľom nie je výroba elektrickej energie, ale primárnym cieľom je udržanie zamestnanosti v baniach na Hornej Nitre. A my sme sa snažili nejakým spôsobom vytiahnuť z tých cien elektriny, ktoré domácnosti platia, firmy platia, pretože častokrát toto je trošku taký netransparentný spôsob, ako vlády môžu mimo rozpočet, teda mimo to viditeľné, schovať rôzne náklady viac alebo menej populárnych opatrení, ktoré nakoniec aj tak zaplatíme, ale nikto to poriadne nevidí na tých účtoch za elektrinu, že toto tam platí.”

Daniel Horňák: “Takže povedzte aktuálne čísla za rok 2017, prípadne 2018, keď si zoberieme cenu elektriny, koľko z toho je tá komodita, a koľko sú rôzne tieto položky, tie dane, poplatky, o ktorých ste teraz hovorili?”

Martin Vlachynský: “Samotná komodita, to znamená elektrická energia, ten prúd, ak to tak ľudovo poviem, sa pohybuje niekde okolo polovice, sú tam pomerne veľké rozdiely, či ste veľká firma, ktorá má veľkú spotrebu elektrickej energie, vie si prípadne vyjednať nejaké zľavy, alebo ste bežná domácnosť, ktorá funguje na nejakej regulovanej báze. Zároveň táto samotná komodita je pre domácnosti a malé firmy regulovaná, ale musí rešpektovať vývoj na trhoch, ktorý v posledných rokoch smeruje k vyšším cenám, hoci treba povedať, že smeruje z extrémneho dna, ktoré tu bolo pred pár rokmi, k skôr takej normálnejšej cene, no a potom tu máme rôzne dane a poplatky, pričom mnohé z nich sú skutočne späté s tou výrobou a distribúciou elektrickej energie, napríklad tarifa za systémové služby je niečo, kde platíme za to, že tá elektrická energia, ktorá nám ide zo zásuvky, ak to mám tak ľudovo povedať, má isté parametre, má istú frekvenciu, a tak, pretože nestačí elektrinu vyrobiť, treba ju k tomu spotrebiteľovi priniesť, a toto obsahuje tiež ďalšie náklady, ale zároveň sú tu tieto zložky, ktoré som spomínal, je ich tam viacero, kde si myslíme, že zmysluplnejšie a transparentnejšie z dlhodobého hľadiska by bolo ich financovať z rozpočtu.”

Daniel Horňák: “Čiže, ak by ste to mali zhrnúť, koľko, aký podiel tvoria tieto rôzne poplatky, dane na cene elektriny, a aký je ten rozdiel, ten trend, ak to porovnáme s rokom 2015, kedy ste prvýkrát počítali túto fiktívnu daň, aký je ten trend?”

Martin Vlachynský: “Celkovo mimo komoditu je to zhruba polovica, pri týchto, nazvem to, tie, ktoré sa dajú vytiahnuť, bavíme sa, nie je to nejaká zásadná suma, je to, povedzme, okolo 10 percent, každopádne na priemernú domácnosť to vychádza okolo 70 euro ročne, teda vychádzame z domácnosti, ktorá nekúri elektrinou, ktorá má napríklad vyššiu spotrebu, zároveň to hlavné gro tvorí tarifa za prevádzkovanie systému, kde sú skryté práve tie veci, ktoré som spomínal, to znamená podpora obnoviteľných zdrojov, podpora výroby elektriny z domáceho uhlia, podpora výroby, kombinovaná výroba elektriny a tepla, a táto je zároveň najviac zodpovedná za to, že táto naša tzv. elektrická daň od toho roku 2015 narástla zhruba o 17 percent. Je to hlavne kvôli rastu tejto zložky, tej zložky TPS, tie menšie zložky sú dividenda SEPS-u, teda to je štátny podnik, ktorý je zodpovedný za prenos elektrickej energie, teda vysoké napätie. Tu máme takú logiku, že tým, že je to monopol, tak v podstate jeho zisk, alebo dividenda, ktorú pletie do štátneho rozpočtu, by sa dala využiť priamo napríklad na zníženie tých poplatkov, ktoré on účtuje, prípadne nejakým iným spôsobom vrátiť do systému. Ďalšou zložkou je odvod do Národného jadrového fondu. Tu naša logika hovoríme, keďže táto časť slúži na sanáciu elektrární zavretých, A1, V1, kde hovoríme, že v minulosti sa nevytvorili rezervy na likvidáciu, a je to vlastne, mala by to byť zodpovednosť štátneho rozpočtu, pretože to vychádza z tých minulých období, no a tá posledná zložka je spotrebná daň na elektrinu, ktorú platia len firmy, domácnosti ju neplatia, ale keďže nakoniec sa to aj tak prejaví napríklad vo vyšších cenách výrobkov, tak sme ju rozpočítali na celkovú spotrebu a preniesli, ako keby ju platili všetci. Ale ako som spomínal, tou hlavnou zložkou, ktorá narástla, bola tá tarifa za prevádzkovanie systému. To je možno zaujímavé zdôrazniť to, že napriek tomu, rastie napriek tomu, že tá najväčšia zložka, a to sú obnoviteľné zdroje energie, v posledných rokoch sa už žiadne nové nezapájajú, ten boom skončil, panuje tzv. stop stav, kedy distribučky odmietajú zapájať nové veľké obnoviteľné zdroje energie, solárny panel si môžte dať na strechu, ale veľkú elektráreň s dotáciou vám nepripoja, ale existuje tu tzv. historický dlh, pretože tie náklady na tieto obnoviteľné zdroje kryjú distribučné spoločnosti zo svojich zdrojov, a následne o dva roky neskôr sú im preplácané, a tým, že tam vznikla takáto diskrepancia, existuje aj tzv. historický dlh, a vďaka tomu tie náklady stále rastú priebežne, aj keď nové zdroje sa nezapájajú.”

Daniel Horňák: “Vy ste teda tento stav zanalyzovali, čo sa týka cenotvorby elektriny, vieme, že podnikatelia dlhodobo volajú po znížení cien, čiže bolo by možné na základe vašich zistení nejakým spôsobom zmeniť tú cenotvorbu, odkloniť, alebo inak nastaviť príjmy, výdavky, aby jednoducho tá cena elektriny v konečnom dôsledku bola nižšia, a tie peniaze sa iným spôsobom napríklad získavali do štátneho rozpočtu.”

Martin Vlachynský: “Téma cien elektrickej energie tu v minulosti pomerne silno rezonovala, aj čo sa týka konkurencieschopnosti slovenských podnikov. Preto aj ministerstvo hospodárstva istým spôsobom zreflektovalo a pripravilo novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch, kde chystá v podstate dve zmeny. Jednou zmenou je to, že obnoviteľné zdroje by sa v budúcnosti mali nakupovať nie formou určenia konkrétnej dotácie na obdobie, ale formou akcie, kedy by sa vybrali tie najlacnejšie možnosti, zároveň ale je tu druhé opatrenie, ktoré hovorí, že zhruba 200 najväčších odberateľov elektriny, 200 podnikov, bude mať možnosť zažiadať si o zľavu z tej tarify prevádzkovania systému, pričom celková ročná suma je okolo 80 miliónov eur, ktoré vlastne ako keby týmto podnikom uhradí štátny rozpočet. My tvrdíme, že je to také dva kroky vpred, jeden vzad, z toho dôvodu, že áno, uľaví sa týmto firmám, ale uľaví sa len týmto firmám, pričom sú tu aj malí podnikatelia, na ktorých rovnako dopadajú vyššie ceny elektriny, vymyslím si, pekári a podobne. Myslíme si, že mala by byť takáto úľava čo najplošnejšia, že tá podpora, ktorá existuje, a ktorá zaťažuje tie ceny elektriny, by mala byť celá prenesená do štátneho rozpočtu, áno, vyžaduje si to, bude si to vyžadovať isté prostriedky, ale myslím si, aj vo svetle toho, ako nám pribúdajú sociálne balíčky a podobne, tie rozpočtové zdroje existujú, a zároveň sú tu aj niektoré lacné riešenia, opäť, veľmi diskutovaná téma Hornonitrianskych baní, kde tie ročné dotácie dosahujú takmer 100 miliónov eur, čiže už len keby sme toto, tento problém dlhodobý nejakým spôsobom vyriešili, jednoducho ukončili podporu, tak týchto ušetrených 100 miliónov sa opäť môže prejaviť či už v nižších cenách elektriny, alebo sa môže nejakým spôsobom vrátiť do systému, a bolo by to lacnejšie, ako dotovať úzku, no, úzku, skupinu veľkých firiem.”

Daniel Horňák: “Ako vy vnímate tento problém podpory baníctva na Slovensku, je to zložitá sociálno-ekonomická situácia, určite to nie je možné zo dňa na deň urobiť, ale ak by sa Slovensko vydalo týmto smerom, akým spôsobom podľa vás by bolo možné transformovať tento región a tento sektor tak, aby tie sociálne dôsledky, dajme tomu, v tých oblastiach, neboli také tvrdé.”

Martin Vlachynský: “Je to téma, o ktorej sa bavíme už roky, takže keby sa začal už dávnejšie, tak nehovoríme o tom, že zo dňa na deň, pretože už sme niekde mohli byť, každopádne kapacita tých baní, čo sa tam dá vyťažiť, je obmedzená, čiže bavíme sa tu o tom, či tento problém vyriešime dnes, alebo ho vyriešime o desať rokov. Nebavíme sa o tom, že to bude pokračovať donekonečna, ale jednoducho jedného dňa to príde, a myslím si, že práve teraz, keď máme rekordne nízku nezamestnanosť, panuje, by som povedal, až šialený dopyt po pracovnej sile, prichádzajú desiatky tisíc cudzincov, tak myslím si, že úplne ten najlepší čas, kedy sa tento problém môže začať riešiť, nebudem tu teraz dávať nejaké konkrétne scenáre, ale dá sa namiešať koktail riešení, ktoré by boli únosné, to znamená, povedzme, ja si kľudne viem predstaviť aj nejaké banícke odstupné, nejaká rekvalifikácia, nejaké posilnenie infraštruktúry, nakoniec je tam priame spojenie Prievidze a Nitry železnicou, ktorá ale teda, v otáznej kvalite, čiže dá sa rôznym spôsobom namiešať nejaké riešenie. Tá suma 100 miliónov ročne je skutočne obrovská, za to sa dá kúpiť veľa úľav a veľa pomocí pre tú skupinu zamestnancov, ktorí by boli týmto ohrození, a pričom bavíme sa tu najmä o tých, ktorí priamo fárajú do tých baní, ktorí, povedzme, majú poškodené zdravie z tej dlhodobej práce, ale tých nie sú štyri tisícky, tých je podstatne menej, čiže tých najohrozenejších zamestnancov zase až tak veľa nie je, a myslím si, že tie riešenia sa v tomto momente určite dajú nájsť.”

Daniel Horňák: “Aby sme sa teda vrátili k pôvodnej téme rozhovoru, a to sú ceny elektriny, ak by ste mali na záver teda zhodnotiť, ako hodnotíte výšku ceny elektrickej energie na Slovensku, či už pre podnikateľov, alebo aj domácnosti, a aké teda opatrenia podľa vás by vláda mala využiť pri nejakej optimalizácii, nastavení tej cenotvorby, aby to bolo efektívnejšie, spravodlivejšie?”

Martin Vlachynský: “Ja si myslím, že môže vláda, alebo minulé vlády ďakovať tomu, že tá cena komodity bola skutočne veľmi nízka po dlhé roky, čo, takpovediac, vytvorilo istý vankúš, ktorý umožnil, aby sa tieto rôzne rastúce náklady postrácali v tej cene elektriny, a firma a domácnosti neboli príliš nespokojné. Tých problémov je tu viacero, spomínal som, ja si myslím, že by sme sa mali maximálne vyvarovať tomu, aby sa nejakým spôsobom schovávali rôzne doplatky, príplatky, podpory do cien elektriny, a mali by byť v rozpočte. Zároveň si napríklad myslím, že by sa mala uvoľniť regulácia, čo sa týka cenotvorby, a tvorby produktov pre domácnosti, aby jednoducho dodávatelia neboli zviazaní veľmi úzkym rámcom toho, aké rôzne produkty môžu domácnostiam ponúkať, aby mohli súťažiť svojimi službami a produktami, k čomu nakoniec smeruje teda aj Európska únia, čiže toto je, myslím si, ďalší veľký aspekt, o ktorom sa vôbec, bohužiaľ, momentálne na vláde nehovorí, a ktorý by pomohol rozvoju tohto odvetvia, spomínané aukcie sú dobrým riešením, otázne, ako budú implementované, či skutočne sa bude hľadať maximálny výkon za čo najrozumnejšiu cenu. Stále tu vidíme, že existujú tu rôzne snahy, ja neviem, napríklad malé vodné elektrárne, a podobne, kde tie prínosy sú veľmi otázne a náklady môžu byť pomerne dosť vysoké. Takže ja si myslím, že ten priestor tu skutočne je na zlepšenie.”

Daniel Horňák: “Pán Vlachynský, v tejto chvíli vám veľmi pekne ďakujem za rozhovor o aktuálnej výške cien a nastavení elektrickej energie na Slovensku, a prajem vám príjemný zvyšok dňa.”

Martin Vlachynský: “Ďakujem. Dovidenia.”

Daniel Horňák: “Dovidenia.”

Daniel Horňák, TA3, 17.08.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards