Mýtus schopného plánovača

Veľa ľudí, ktorí v princípe akceptujú vyššiu efektívnosť trhovej ekonomiky v porovnaní s centrálne plánovanou ekonomikou, si nechávajú akési emocionálne zadné vrátka vo svojej komunikácii. Povedia: „Nie je dobré, keď sa politici a úradníci vŕtajú každému živnostníkovi do roboty. Ale štát predsa musí rozhodovať v dôležitých momentoch, nastavovať stratégiu. Lebo veď tú budúcnosť musí niekto naplánovať!“

Mýtus schopného plánovača

A tak počúvame o strategických odvetviach, alebo o odvetviach, ktoré sú niečím špeciálne. Štát v nich musí mať kľúčové slovo, pretože inak by upadli do chaosu a to by pre krajinu nebolo dobre. V takýchto prípadoch je dobré pozrieť sa von z okna. Tam, kde sa najviac hovorí o tom, ako dôležitá je úloha plánovania a „nastavenia stratégie“, tam býva často najväčší chaos.

Čo môže byť lepším príkladom, ako súčasný vývoj v slovenskom verejnom zdravotníctve. Opäť zažívame situáciu, že štát ide „núdzovo“ zvyšovať platby za poistenca štátu, aby narýchlo nalial do systému niekoľko desiatok miliónov eur a predišiel tak vážnym problémom v nemocniciach. Napriek tomu, že už v decembri mnoho odborníkov nahlas hovorilo, že rozpočet pre zdravotníctvo je nereálny. Napriek tomu, že problémy nespôsobilo nečakané zemetrasenie, ani záplavy, ale spôsobili ich opatrenia tej istej vlády, ktorá ten rozpočet dala dokopy. A nemusí to byť tento rok posledné prilievanie. Vetami o tom, ako plánovači nevedia naplánovať jednu veľkú nemocnicu, papier radšej už trápiť nebudem.

Častý protiargument (populárny aj na predvolebných billboardoch) je, že to nejde preto, lebo vládnu politici, a nie odborníci. S týmto tvrdením sú spojené hneď dva problémy. Ten prvý je, že v demokratickej exekutíve sa nedá byť odborníkom, a zároveň nie politikom. Pätica rôznych volieb zaručuje, že horizont myslenia vysokej exekutívy príliš nepresahuje jeden rok. Voliča treba kŕmiť pravidelne. Nepomohla by ani diktatúra technokracie. Komunisti sa chvíľu tvárili, že niečo také tvoria. Ale boj o moc patrí aj k diktatúram.  

Druhý problém je schopnosť jednotlivca riadiť komplexný systém aj pri dobrých motiváciách a úmysloch. Pri veľkých firmách dostávajú ich šéfovia spätnú väzbu cez výsledky konkurentov, čo im umožňuje efektívne upravovať svoju stratégiu – alebo skrachovať. Vo verejnom sektore takáto spätná väzba nie je. A tak plánovači plánujú svoje vzdušné zámky, kým svet okolo ide inam. Pozor, to nie je rezignácia na politickú zmenu. Aj politik môže situáciu zlepšiť – ak si uvedomí, že má menej plánovať a viac počúvať.

HN, 20.5.2019

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards