Európsky fond na zlé časy je otázny (Hospodárske noviny)

 Martin Vlachynský sa dňa 11.9.2016 vyjadril k nedodržiavaniu fiškálnych pravidiel pre Hospodárske noviny

Európsky fond na zlé časy je otázny (Hospodárske noviny)

 Poďme sa poriadne pripraviť na zlé časy. Tak, aby nás prípadná ďalšia kríza nenechala zaskočených. Takto uvažovali európske politické špičky na víkendovom stretnutí v Bratislave. Slovensko totiž v rámci nášho predsedníctva v Rade EÚ prvýkrát v histórii organizovalo tzv. Ecofin, teda neformálne stretnutie ministrov financií Európskej únie.
Ministri ako jednu z ústredných tém riešili vytvorenie spoločného európskeho fondu. Ten môže mať podobu poistky v nezamestnanosti alebo finančného vankúša, z ktorého sa budú podporovať investície.

Nesprávny čas
Odborníci v súvislosti s novinkou poukazujú na to, že neprichádza v správnom čase. "V Európskej únii nefunguje dodržiavanie pravidiel v oveľa dôležitejších fiškálnych oblastiach, sotva sa tak stane v prípade tohto fondu," povedal analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.

Podobne to cítili aj niektorí európski politici. Podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis po stretnutí Ecofinu povedal, že niektorí ministri financií si nie sú istí, či by sa táto téma vôbec mala otvárať.
"V Európskej únii sa najprv musí obnoviť dôvera medzi jednotlivými krajinami, ktorá utrpela po sérii kríz. A v tejto fáze sa Európska únia zatiaľ nenachádza," povedal pre HN maltský minister financií Edward Scicluna. Rovnaké presvedčenie vyjadrila aj švédska ministerka financií Magdalena Anderssonová. Podľa nej bolo v tomto bode mnoho krajín skôr skeptických, a to vrátane Švédska. "Krajiny by mali bojovať proti nezamestnanosti, ale tento boj je predovšetkým národnou zodpovednosťou každého jednotlivého štátu," dodala. Je preto otázne, či sa Európskej komisii podarí členské štáty presvedčiť, aby tento návrh podporili.

Poistka v nezamestnanosti
Ak by mal nový fond podobu európskej poistky v nezamestnanosti, Európa by sa musela rozhodnúť, ktorá krajina by do fondu v akej miere prispievala. Rôzne varianty pritom analyzovalo pred dvoma rokmi Centrum európskych politických štúdií.
Jednou z možností by bolo, aby štáty prispievali 0,1 percenta svojho hrubého domáceho produktu, kým sa nenazbiera určité množstvo peňazí. "Zároveň by platilo pravidlo, že štáty, ktoré z fondu čerpali viac než prispievali, by potom museli začať viac prispievať a vyrovnať bilanciu," povedal Miroslav Beblavý, slovenský ekonóm a poslanec, ktorý je jedným zo spoluautorov štúdie.
Ministri financií cez víkend na slovenskej pôde diskutovali aj o ďalších podstatných bodoch. HN vám prinášajú prehľad tých najzaujímavejších.

Paneurópsky rezort financií
Európska únia sa má po finančnej stránke hlbšie integrovať. V praxi to má znamenať vytvorenie spoločnej európskej pokladnice, čiže de facto paneurópskeho ministerstva financií. Má sa tak stať postupne - až po dokončení integrácie bankovej únie, či únie kapitálových trhov. Podľa Komisie má ísť o dlhodobé plány, ktorých realizácia pripadá do úvahy najskôr o päť rokov. "Táto progresívna postupná integrácia eurozóny smerom k úplnej bankovej, finančnej a ekonomickej únii si bude vyžadovať paralelné kroky smerom k politickej únii s posilnenou demokratickou legitimitou a zodpovednosťou," uvádza sa v oficiálnych plánoch Bruselu. Odborník na európske záležitosti z českého výskumného centra AMO Kryštof Kruliš za touto snahou vidí aj reakciu na plánovaný odchod Veľkej Británie z Európskej únie. Práve to môže podľa neho pomôcť a viac zblížiť najsilnejšie európske krajiny - Nemecko a Francúzsko. Tie dosiaľ zastávali k posilneniu integrácie rozdielne názory.

Spoločný základ dane firiem
Ministri financií sa rovnako rozprávali aj o možnosti vytvoriť spoločný konsolidovaný základ z dane z príjmu právnických osôb. Podľa návrhu, ktorý majú v súčasnosti európski financmajstri na stole, by mohli tento spoločný základ dane využívať všetky firmy v Únii. V praxi by to vyzeralo tak, že by v budúcnosti podnikatelia, ktorí majú biznis vo viacerých členských štátoch, podávali iba jedno daňové priznanie. A iba na jednej daňovej správe. "Tento návrh je rovnako ústretový pre podnikateľov, pretože zníži administratívne bremeno a náklady firiem pôsobiacich v EÚ. Prinesie biznisu väčšiu daňovú istotu," povedal na stretnutí viceprezident Európskej komisie Jyrki Katainen. Išlo by však len o dobrovoľný daňový základ - pokiaľ sa firma rozhodne, môže aj naďalej podávať priznanie po starom. Návrh je zároveň reakciou na nedávnu kauzu okolo spoločnosti Apple, ktorá mala dostať od írskej vlády neprimeranú daňovú úľavu v celkovej výške až 13 miliárd eur. Komisia preto teraz podnik žiada, aby peniaze vrátil späť.

Junckerov investičný plán
V Európskej únii už funguje tzv. Junckerov investičný plán, ktorý má starému kontinentu pomôcť naštartovať investície. Chrbtovou kosťou tohto plánu je Európsky fond pre strategické investície. Cieľom je počas troch rokov pritiahnuť investície v objeme 315 miliárd eur. Deadline: do roku 2018. Európski ministri sa však v Bratislave zhodli na tom, že sa balíček peňazí osvedčil a mal by pokračovať aj neskôr. Už budúci týždeň to má oficiálne navrhnúť aj Komisia.
Odborníci už teraz zdôrazňujú, že Junckerov balíček má svoje opodstatnenie. "Je to rozhodne dôležitý nástroj najmä na podporu investícií s dlhou dobou návratnosti. Rekordne uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky ho robí v súkromných investíciách ešte akcieschopnejším," povedal hlavný analytik Sberbank Europe Vladimír Vaňo.

Stanislava Luppová,
Hospodárske noviny, 11.9.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards