Česi chcú mať vyrovnaný rozpočet, my máme k nemu stále ďaleko (Denník N)

 Radovan Ďurana sa vysvetľoval dôvody pomalého znižovania štátneho dlhu na Slovensku pre Denník N dňa 12.10.2016

Česi chcú mať vyrovnaný rozpočet, my máme k nemu stále ďaleko (Denník N)

 Česko chce mať v tomto roku vyrovnaný štátny rozpočet. Česká vláda už niekoľko mesiacov po sebe oznamuje verejnosti, že hospodári s prebytkami, a jej minister teraz hovorí, že to takto vydrží do konca roka.

„Očakávam minimálne nulu, možno prebytok. A znížime dlh,“ povedal český minister financií Andrej Babiš (ANO) na rokovaní ministrov financií EÚ v Luxembursku. Rokovaniu predsedal slovenský minister financií Peter Kažimír (Smer).
Českí ekonómovia novým plánom ministra veria. Pôvodne totiž vláda rátala s deficitom 70 miliárd českých korún (2,6 miliardy eur). „Vyrovnaný rozpočet považujem za realistický scenár,“ hovorí hlavný analytik českej UniCredit Bank Pavel Sobíšek. Ak sa to podarí, Česi budú mať vyrovnaný štátny rozpočet po prvýkrát po 20 rokoch. Zjednodušene: česká vláda neminie všetky príjmy, ktoré prídu do rozpočtu, a možno jej aj niečo zostane.

Český výsledok ešte viac zvýrazní nedodržiavanie prísľubov o deficite, ktoré dáva a potom odkladá minister financií Peter Kažimír. V oficiálnych tlačových správach síce oznamuje znižovanie výdavkov a aj deficitu, ale prebytky nehlási. „Aj minulý rok boli čísla štátneho rozpočtu super, ale na konci to nedopadlo najlepšie,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Najvyššie výdavky má vláda spravidla v decembri. Podľa návrhu rozpočtu by (hotovostný) deficit slovenského štátneho rozpočtu mal byť v tomto roku 1,3 miliardy eur; vlani dosiahol takmer dve miliardy.

Česi znižovali deficit rýchlejšie
Ak by aj vláda mala prebytky, dôležité je potom aj to, ako hospodária nemocnice, Sociálna poisťovňa, Národná diaľničná spoločnosť a ďalšie organizácie verejnej správy. Štátny rozpočet tvorí totiž podstatnú, ale nie jedinú časť celého veľkého rozpočtu, ktorého čísla sa pozorne sledujú aj v medzinárodnom porovnaní.

Navyše, český a slovenský štátny rozpočet, teda rozpočet vlády, nie sú úplne porovnateľné, lebo u nás a v Česku sa inak rozdeľujú dane. Napríklad z nášho rozpočtu sa celá daň z príjmov fyzických osôb presúva obciam a nekončí v štátnom rozpočte. Česi zase rozdeľujú napríklad daň z príjmov právnických osôb či daň z pridanej hodnoty (DPH). Z českého štátneho rozpočtu sa vyplácajú dôchodky, kým u nás ich vypláca Sociálna poisťovňa, ktorá však dostáva z rozpočtu dotáciu.
„Ale zase Česi majú testovanie prídavkov na deti. Keby sme to mali my, hneď máme 100 miliónov eur na ruke,“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana. Prídavky na deti sú tam poskytované do 2,4-násobku životného minima, stredná trieda v Česku teda nedostáva prídavky na deti. U nás podobná debata už prebehla, ale zatiaľ sa nič neudialo.
Ale aj pri porovnaní, ako hospodári celá verejná správa, vychádza Česká republika výrazne lepšie. Česi mali už vlani takmer vyrovnaný rozpočet a podobne to má byť aj v tomto roku. Nemecko posledné dva roky hospodári s prebytkom (vlani mali prebytok 0,7 % HDP) a predtým pár rokov hospodárili takmer vyrovnane.

Slovensko bude mať v tomto roku deficit okolo dvoch percent, kým Česi rátajú s deficitom celej verejnej správy 0,3 % HDP.
Porovnanie ukazuje, že Česi dokázali po kríze znižovať deficit rýchlejšie ako my. „České verejné financie sú zásadne lepšie ako slovenské. Vedia lepšie riadiť výdavky,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Nevyužili sme šancu
Česká ekonomika pritom nerastie rýchlejšie ako slovenská. V tomto roku si má polepšiť o 2,2 %, kým naša o 3,6 %. „Vyberajú sa lepšie prakticky všetky dane, predovšetkým dane z príjmu právnických a fyzických osôb, zamestnanosť je najvyššia v histórii Českej republiky, nezamestnanosť klesá na najnižšiu úroveň od predkrízového roku 2008,“ hovorí analytik Komerčnej banky Marek Dřímal.
To veľké prekvapenie, ktoré vidíme tento rok v našich daniach - máme vybrať o 1,1 miliardy eur viac, na číslach slovenského deficitu nevidno.
Daňové prognózy vládni analytici pritom upravujú smerom nahor, lebo od roku 2013 sa vyberá viac daní, ako plánujú rozpočty.

„Na rozdiel od Slovenska v Česku bolo niekoľko káuz, ktoré boli skutočne dotiahnuté do konca, kde boli prichytení kšeftári na spotrebných daniach a na DPH. To sa na Slovensku neudialo. Česko efektívnejšie vyberá dane - daňová medzera na Slovensku je oveľa väčšia ako v Česku,“ hovorí Ďurana. Česi pritom nemajú ani povinné plošne zavedené registračné pokladnice, čo na Slovensku platí niekoľko rokov.
„Česi majú celkovo vyššiu úroveň výdavkov ako Slovensko a oni si ju udržali. Pokrízový rast nepoužili na rast podielu verejnej správy v ekonomike,“ dodáva Ďurana.

Ale ani českí ekonómovia svoju vládu nechvália. Dřímal súčasnej českej vláde pripomína, že neznižuje bežné výdavky, napríklad na platy štátnych zamestnancov. „Čo v tomto roku výrazne klesá, sú investičné výdavky,“ hovorí Dřímal.
Na Slovensku v dobrých časoch máme stále pomerne vysoký deficit a aj dlh sa znižuje len pomaly. „Slovenský štátny dlh v ideálnom prostredí klesá extrémne pomaly alebo stagnuje, čím do budúcna vytvára obrovské riziko. Vplyvom demografie budeme mať menej pracujúcich, ktorí by generovali hodnotu, ktorá by sa dala zdaniť a použiť na splácanie dlhu a úrokov,“ hovorí Ďurana.

Marianna Onuferová
Denník N, 12.10.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards