V súčasnosti pracuje historicky najviac Slovákov (HN)

 Róbert Chovanculiak komentoval slovenský trh práce a podnikateľské prostredie dňa 20.10.2016 pre Hospodárske noviny

V súčasnosti pracuje historicky najviac Slovákov (HN)

 Ak by sme dnes chceli nájsť symbol slovenského trhu práce, boli by ním billbordy s ponukou pracovného miesta. Až zúfalé hľadanie zamestnancov, hlavne tých kvalifikovaných, sa tiahne celým spektrom slovenského hospodárstva. Neobchádza banky, IT firmy, hypermarkety ani menšie podniky a rodinné firmy. Dopravný podnik Bratislava na privítanie ponúka tisíc eur. A nie je jediný. Volkswagen záujemcov loví cez spomínanú billbordovú kampaň a okrem peňazí ponúka aj dopravu do práce na pol roka zadarmo. Všetka snaha smeruje len k jedinému cieľu. Príďte k nám robiť!

Nejde o žiadne anomálie. Človek bez práce si dnes na Slovensku ťažko môže povedať, že by nebol žiadaný. Ponuka práce u nás výrazne prevyšuje dopyt. A trend by sa mal ďalej prehlbovať. "Konkurenčný boj medzi zamestnávateľmi sa zostruje predovšetkým v nedostatkových odboroch vyžadujúcich vysokú kvalifikáciu pracovnej sily," podčiarkuje Katarína Tešla z pracovného portálu Profesia. Nechajme bokom IT pozície. Veľký záujem zo strany firiem, no slabý ohlas od uchádzačov majú aj odvetvia dopravy a logistiky, technických odborov a vysokošpecializované pozície.

Čo hovorí Excel
Záujem o pracovníkov si môžeme vďaka kampaniam všimnúť aj "voľným okom". Ako sa však dianie na poli práce pretavuje do čísel? Ubúdajú ľudia z kolónky nezamestnaných alebo nie?
Ak vychádzame zo štatistík, ktoré porovnávajú druhý kvartál roka, miera nezamestnanosti 9,6 percenta je od roku 1994 historicky najnižšia. O úplnom rekorde sa však hovoriť nedá. Na konci roku 2008 bola o čosi nižšia a podľa analytikov vtedy klesala raketovou rýchlosťou. No jedno prvenstvo sa predsa nájde. "Bez ohľadu na to, na ktorú sezónu sa pozeráme, pracovalo v druhom štvrťroku tohto roka historicky najviac Slovákov," pridáva sa analytik VÚB banky Andrej Arady. Je to presne 2,49 milióna ľudí. No nezamestnanosť klesá pomalšie ako v minulosti. Dôvodom je demografický vývoj. Ten spôsobil, že narástol aj počet tých v pracovnom veku, ktorí si prácu hľadajú.
Nezamestnanosť sa teda znižuje. Otázka však znie: Akým spôsobom? Ekonomika rastie, firmy u nás rozširujú podnikanie aj zvyšujú výrobu. Podobne je to aj v okolitých krajinách a v západnej Európe. Zrazu je oveľa viac pracovných príležitostí ako v minulosti. Ľudia tak chodia robiť podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Petra Kremského viac aj do Česka, Rakúska a Nemecka.

Miestom, kde nezamestnaní nachádzajú prácu, sú tiež štruktúry štátu. Pri pohľade na roky 2012 až 2015 bola podľa Roberta Chovanculiaka z inštitútu INESS za pokles nezamestnanosti zodpovedná skôr ako súkromný sektor práve verejná správa. Ukrojila si viac ako 63-tisíc z celkového počtu 95-tisíc nových pracovných miest. Noví ľudia pribudli v sektoroch obrany, vzdelávania aj v zdravotníctve.

Malé veľké ambície
Tretia vláda Roberta Fica si v programovom vyhlásení dala záväzok podporením hospodárskeho rastu vytvoriť stotisíc pracovných miest a znížiť nezamestnanosť pod hranicu desať percent. Druhé menované sa vzhľadom na vývoj na trhu práce nejaví ako príliš odvážny cieľ. Podľa Jána Kovalčíka z inštitútu INEKO zníženie nezamestnanosti pod túto hranicu bolo isté už v čase, keď vláda písala svoj program. Potvrdzovať by to mohli aj údaje vládneho Inštitútu finančnej politiky. "Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola desaťpercentná hranica disponibilnej nezamestnanosti prekročená už v marci 2016," vraví analytik IFP Michal Habrman.
Čo sa týka desiatok tisíc nových pracovných miest, nie je to z pohľadu analytikov v rukách vlády. Ak porastie ekonomika Európskej únie, môžeme takýto stav dosiahnuť aj bez jej výrazného prispenia. V prípade príchodu recesie ide podľa IFP, naopak, o nedosiahnuteľnú métu. Slovensko je malá otvorená ekonomika, ktorá závisí vo významnej miere od ekonomického cyklu EÚ.

Aj keď podľa ministerstva práce miesta vytvárajú v prvom rade zamestnávatelia, vláda bokom neostane. Kežmarok, Lučenec, Poltár, ale aj Revúca a ďalších osem okresov sa v Akčnom pláne rozvoja zaradilo medzi najmenej rozvinuté. V týchto okresoch sa znova oživí koncept sociálnych podnikov, ktorý za prvej Ficovej vlády v roku 2008 spustila Viera Tomanová. V minulosti skončila táto forma pomoci neúspešne a financovanie niektorých podnikov vyšetrovala polícia.
Vhodnejším cieľom, ako sľubovať tvorbu miest, by mohlo byť zjednodušenie podnikania. Miesta by mohli ľahšie vytvoriť samotní podnikatelia. Vláda by pritom nemusela robiť veľa. Podľa Kovalčíka by sa napríklad dal znížiť počet administratívnych úkonov, ktoré štát vyžaduje od podnikateľov pri zamestnaní jedného zamestnanca.

Zn.: Kvalifikovaný

Ak by aj v našej ekonomike ďalšie miesta vznikli, objaví sa tvrdší oriešok. Obsadiť ich tými správnymi ľuďmi. Tu sa vraciame k problému načrtnutému na začiatku tohto textu, a to je nedostatok pracovníkov so skúsenosťami. "Už dnes majú firmy problém zaplniť všetky voľné miesta kvalifikovanými kandidátmi," vraví Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Z formulky "kvalifikovaná pracovná sila" sa dnes stalo zaklínadlo. Kvôli nepriaznivej štruktúre nezamestnaných na Slovensku si nemajú firmy už z čoho vyberať. Z tristotisíc nezamestnaných podľa RÚZ je pri dvoch tretinách problém vôbec určiť profesiu. Takmer stotisíc ľudí bez práce skončilo len základnú školu. Hošták to vidí tak, že nutne potrebujeme aktívne lákať odborníkov spoza hraníc. Napríklad aj z Ukrajiny.
Otázkou je aj motivácia k práci. Podľa údajov PAS okolo 50 tisíc ľudí má tiež exekúcie a preto sa ani zamestnať nechcú. Zo zvýšeného príjmu im totiž časť výplaty vezme exekútor. Odborníci to vidia tak, že do budúcna nutne potrebujeme aktívne lákať odborníkov spoza hraníc. Napríklad aj z Ukrajiny.

Dohody strácajú na atraktivite a minimálna mzda stúpa
Dohody sú obľúbený spôsobom úväzku, keď si mladý študent alebo človek na dôchodku chce privyrobiť peniaze. Firmy ich však zvyknú využívať aj na dlhodobejšie zamestnávanie, čo sa nepáči rezortu práce.
Prvú ranu tomuto typu spolupráce uštedril minister práce Ján Richter ešte v roku 2013. Dohodári museli zrazu platiť odvody, čím sa z nich stali len inak pomenovaní zamestnanci. A zamestnanec bolo presne to, čo firmy nechceli, keď si hľadali dohodára. Aj pre povinnosti vyplývajúce zo Zákonníka práce.

Buď alebo
Aj keď sa neskôr podmienky napríklad pre študentov zjemnili, zodvodnenie dohodárov výrazne znížilo ich počet. Kam sa podeli? Analytik IFP Slavomír Hidas hovorí, že sa presúvali na štandardné pracovné kontrakty. Pripúšťa ale, že časť z nich mohla prísť o prácu z dôvodu zvýšenia nákladov zamestnávateľa.
Ubehli tri roky a ministerstvo práce chystá ďalšie sprísnenie. Firmy by mali dohodárov zamestnávať len na určitý čas. Potom bude zamestnávateľ postavený pred rozhodnutie: trvalý pracovný pomer alebo ukončenie spolupráce. Žiadna nová zmluva na dohodu s dobou určitou.
Keď sa ale začne na všetkých uplatňovať vysoká úroveň ochrany Zákonníkom práce, doplatia na to znevýhodnené skupiny a nízkokvalifikovaní. Teda tí, ktorých sú aktuálne na Slovensku plné úrady práce. "Pokles očakávaných nákladov na prepúšťanie týchto skupín by zvýšil ochotu firiem zamestnávať aj rizikovejších uchádzačov," hovorí Hidas.
380 - 405 - 435

Minimálna mzda má motivovať na prácu a garantovať dôstojnú plácu. Predseda Rady Odborového zväzu KOVO Emil Machyna by ju rád videl na úrovni aspoň 60 percent čistej priemernej mzdy v hospodárstve. Pri tejto výške by podľa neho začala motivovať na aktivitu. No dá sa vnímať aj ako zákaz pracovať pod určitú hranicu príjmu. Nech ju vláda nastaví akokoľvek, vždy môže ovplyvniť tých, ktorí pracovať chcú, no ich cena na trhu práce sa pohybuje nižšie ako štátom určená hranica.
Medzi odborármi a zamestnávateľmi sa pravidelne vedú diskusie, v akom pomere k priemernej mzde v hospodárstve by mala byť. Od januára budúceho roka to bude 52 percent. Nedá sa však povedať, že by sa na tomto čísle sociálni partneri dobrovoľne dohodli. Po neúspešných rokovaniach podľa pravidiel sumu navrhlo ministerstvo práce. Výsledkom je zvýšenie minimálnej mzdy od nového roka na 435 eur z pôvodných 405. Pritom len začiatkom tohto roka prešla zvýšením z 380 eur.

Od Tatier k Dunaju
Je to veľa alebo málo? Podľa IFP nepatríme ku krajinám s neprimerane vysoko nastavenou minimálnou mzdou a poberateľov je relatívne málo. Aj podľa RÚZ jej zvýšenie väčšinu firiem hlavne v Bratislavskom kraji nevyruší. "Iná situácia však môže byť v malej dielni či kaderníctve v Sobranciach, kde takýto nárast môže významne zasiahnuť do nákladov a mzdovej politiky malého zamestnávateľa," vraví Hošták. V Prešovskom kraji novoprijatá minimálka dokonca dosiahne úroveň sedemdesiat percent tamojšej mediánovej mzdy. "Predstavuje to bezprecedentný nárast a hazardovanie s ekonomickým vývojom regiónu," varuje Robert Chovanculiak.
K úprave minimálnej mzdy podľa regiónov sa vláda aj odborári stavajú skôr odmietavo. Riešením by ale mohlo byť regionalizovať odvodovú odpočitateľnú položku na sociálne odvody. "Takto by bola minimálna mzda v nominálnej hodnote všade rovnaká, avšak reálne by zamestnanci s nízkymi mzdami a ich zamestnávatelia platili nizšie odvody v menej rozvinutých regiónoch." vysvetľuje Chovanculiak.

Bitka o ľudí: férový alebo nerovný boj?
Na jednej strane veľké dotované závody ako napríklad automobilky Kia, Volkswagen ale aj mestom podporovaný Dopravný podnik Bratislava. Na druhej strane menšie podniky a rodinné firmy v regiónoch Slovenska. Všetkých spája hľadanie pracovnej sily. Čím sa však líšia, môže byť spôsob, ako sa dokážu vyrovnať s nárokmi štátu pri jej zamestnávaní.
Množstvo tlačív pri prijímaní nového zamestnanca, nástrahy Zákonníka práce aj povinnosti okolo BOZP. Celá zamestnanecká legislatíva a byrokracia je podľa Roberta Chovanculiaka nastavená na fungovanie veľkej firmy, ktorá má na jej riešenie samostatné oddelenie. Negatívne a nadproporčne to podľa neho ovplyvňuje malé podniky.
Inými slovami, živnostník či malá firma bez personálneho a právneho oddelenia majú roboty nad hlavu, ešte ani nezačali dennú šichtu. "Potrebujeme zmeniť nastavenie Zákonníka práce tak, aby rešpektoval realitu a možnosti malých zamestnávateľov," myslí si Michal Páleník.

Pri otázke dotovania závodov sa viacerí analytici zhodujú, že podpora by mala byť radšej nepriama. Teda aby štát od podnikateľov nevyberal toľko na daniach a odvodoch a aby čo najviac peňazí ponechal všetkým. Finančné injekcie podľa Petra Kremského len krivia trh a narúšajú rovnosť príležitostí.

O rovnosti príležitostí hovorí aj IFP, ale práve z pohľadu poberania dotácií, ktoré Kremský kritizuje. "Možnosť čerpať dotácie z rôznych štátnych schém majú tak veľké, ako aj malé podniky," vraví Michal Habrman. Veľký balík investičnej pomoci dostávajú podľa neho veľkí investori, pretože prinášajú vyššiu pridanú hodnotu ako malé firmy. Z pomoci potom profitujú aj ďalšie menšie firmy. Podpora verejnej dopravy zo spoločných peňazí zas podľa IFP znižuje zápchy, z čoho benefitujú nielen jej zákazníci, ale aj ostatní obyvatelia mesta cez menšie znečistenie, ušetrený čas a peniaze. "Kľúčovou je v tomto prípade transparentnosť pridelenia dotácie a celkový spoločenský prínos samotnej investície," uzatvára Habrman.

Veronika Sokolová
Hospodárske noviny, 20.10.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards