Riadený obchod nie je voľný obchod (.týždeň)

 Martin Vlachynský vyjadril svoj názor na partnerské dohody CETA a TTIP pre .týždeň dňa 6.11.2016

Riadený obchod nie je voľný obchod (.týždeň)

 lukáš Krivošík CETA, dohoda o voľnom obchode s Kanadou, bola napokon úspešne podpísaná. Vyjednávania o podobnej dohode so Spojenými štátmi (TTIP) stále pokračujú. No oba dokumenty sú kontroverzné. Zdržanliví sú aj niektorí ekonomickí liberáli.

.išlo o historický moment transatlantických vzťahov a slovenský premiér bol pritom. Keď sa v predposledný októbrový deň v Bruseli podpisovala Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA), za stolom sedel aj Robert Fico. Vďaka slovenskému predsedníctvu sa pred kamerami a fotoaparátmi ocitol spoločne s kanadským premiérom Justinom Trudeauom, predsedom Európskej komisie Jean-Claude Junckerom a predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom.

Pritom ešte pár dní predtým panovali obavy, že CETA stroskotá na odpore Valónska - prevažne frankofónnej južnej polovice Belgického kráľovstva.

Politickým predstaviteľom regiónu s 3,5 milióna obyvateľov prekážala možnosť, že ich zaplaví mäso s vysokou hladinou hormónov a že zmluva údajne zvýhodňuje veľké nadnárodné spoločnosti. V skutočnosti sa skôr CETA stala obeťou vnútorných sporov na belgickej politickej scéne. Federatívne usporiadanie kráľovstva umožňovalo Valónom zablokovať podporu celej krajiny pre obchodnú dohodu medzi EÚ a Kanadou. S námietkami sa ozvali aj Rumunsko a Bulharsko. Tieto dve krajiny žiadali pre svojich občanov garancie na bezvízový styk s Kanadou. Ottawa vyšla Sofii a Bukurešti v ústrety. Napokon sa medzi sebou dohodli aj Belgičania. CETA bola úspešne podpísaná. Akurát ju čaká teraz komplikovaný ratifikačný proces v Európskom parlamente a v národných parlamentoch členských štátov EÚ. Obchodná dohoda, ktorá má 1 600 strán a prácne bola prerokúvaná od roku 2009, sa ešte môže niekde stať obeťou vnútornej politiky. Napríklad v Nemecku ju skúmal ústavný súd.

.čo prinesie? Ak chce firma z jednej krajiny predávať svoje výrobky v druhej krajine, spravidla čelí dvom druhom prekážok. Prvou sú clá, ktoré fungujú ako daň na dovážaný tovar. Predražujú tým jeho cenu, čo znevýhodňuje konkurentov z cudziny, zvýhodňuje domácich producentov, no domáci spotrebitelia v dôsledku toho musia znášať vyššie ceny.

Druhou bariérou pre medzištátny obchod sú takzvané netarifné prekážky.

Môže ísť o rôzne dovozné licencie, dotácie, technické normy či odlišné štandardy, ktoré znevýhodňujú alebo odrádzajú zahraničných producentov.

CETA podľa vysvetľovacieho materiálu, ktorý zverejnilo Ministerstvo hospodárstva SR, odstráni clá v prípade takmer 99 percent položiek na strane EÚ i Kanady. Vďaka tomu by firmy mali ušetriť a spotrebitelia dostať nižšie ceny. V oblasti netarifných prekážok dôjde k vzájomnému uznávaniu certifikátov o zhode a lepšej spolupráci regulačných úradov. Profesionálni pracovníci, ako napríklad architekti alebo účtovníci, sa môžu tešiť na ľahšie uznávanie kvalifikácií. Kanaďan sa tak ľahšie zamestná v Európe, kým Európan zase v Kanade. Výhodou tiež bude, že ak napríklad kanadské štátne orgány vyhlásia tender, zapojiť sa do verejného obstarávania budú môcť aj európske firmy.

Samozrejme, CETA je v Európe kontroverzná. Podobne ako TTIP so Spojenými štátmi. No ak by sa niekto mal obchodnej dohody báť, tak skôr Kanaďania. Objem ekonomiky EÚ je oproti tej kanadskej jedenásťkrát väčší.

Európska únia je pre Kanadu druhým najväčším obchodným partnerom po susedných Spojených štátoch, no pre EÚ je Kanada až 11. najväčším obchodným partnerom. Únia má 510 miliónov obyvateľov, kým Kanada len 36 miliónov. V mnohých ohľadoch ide o dohodu obra a trpaslíka. Lenže zvlášť obavy zo sociálneho dumpingu sú neodôvodnené. Kanada i krajiny EÚ sú sociálnymi štátmi s vysokou životnou úrovňou.

Podľa spoločnej štúdie kanadskej vlády a Európskej komisie z roku 2008 by CETA mala zvýšiť vzájomný obchod o 23 percent. Najväčší potenciál majú automobilový priemysel, služby, spracované poľnohospodárske výrobky či chemický a strojársky priemysel. Pre Slovensko je Kanada zatiaľ len zanedbateľný obchodný partner. Podiel severoamerickej krajiny na našich dovozoch a vývozoch sa pohybuje na úrovni desatín jediného percenta. O to väčší je potenciál pre slovenské firmy po liberalizácii v dôsledku CETA.

Poľnohospodári sa báť nemusia. ,,Defenzívne požiadavky agrosektora SR, ktoré sú dôležité pre ochranu slovenského trhu, sa do dohody CETA podarilo zapracovať," píše sa v materiáli ministerstva hospodárstva.

Ďalšie dopady obchodnej dohody na slovenskú ekonomiku budú nepriame: V podobe zvýšených vývozov subdodávok do iných členských štátov EÚ, ktoré finálne produkty následne budú vyvážať do Kanady. CETA by tiež mohla posilniť kanadské investície na Slovensku či prilákať turistov v rámci cestovného ruchu.

.liberálni kritici Niektorí kritici sa obávajú, že CETA poslúži ako baranidlo pre Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými. Lenže náročné rokovania o tejto kontroverznej obchodnej dohode sa možno budú tiahnuť až do konca tohto desaťročia.

Argument sa dá aj obrátiť: Ak pri CETA nenastanú veci, pred ktorými varovali kritici, mali by sme sa teda panicky báť TTIP? Argumenty proti tomuto druhu dohôd zaznievajú väčšinou z ľavej strany politického spektra či od odporcov ekonomickej globalizácie. Väčšinou tvrdia, že tieto dohody zvýhodňujú veľké nadnárodné spoločnosti. Boja sa erózie environmentálnych a sociálnych štandardov, prípadne oslabenia ochrany spotrebiteľa. Odpor proti TTIP naberá priam iracionálne črty v dobe, keď sa veľa voličov vyhraňuje proti nadnárodným inštitúciám či proti myšlienke voľného medzinárodného obchodu ako takého. Ľudia majú pocit, že politici za ich chrbtami dohadujú niečo nečisté.

V januári tohto roku predseda SaS a europoslanec Richard Sulík šokoval mnohých liberálov. Zverejnil totiž, že bude hlasovať proti TTIP. ,,Prekáža mi najmä tajnostkárstvo okolo príprav tejto dohody," hovorí pre .týždeň.

,,Nevidím dôvod, aby to bolo v utajenom režime. Práve teraz, keď sa text vyjednáva, by sa malo diskutovať o pripomienkach, ktoré z rôznych strán zaznievajú." Predseda SaS hovorí, že voľný medzinárodný obchod v zásade podporuje a prial by si najmä odstraňovanie colných bariér. Pripúšťa, že za dohodu s Kanadou, ktorá už podpísaná je, v Európskom parlamente zahlasuje.

,,Určite sa o tom budem radiť aj s kolegami v našej parlamentnej frakcii."

Zdržanlivo hľadí na dohody ako CETA alebo TTIP aj analytik INESS Martin Vlachynský: ,,V dohode s Kanadou možno nájsť množstvo výnimiek, ktoré si vylobovali politické a podnikateľské záujmové skupiny. Od voľného obchodu to má dosť ďaleko." Podľa ekonóma je voľný obchod prosto otvorením sa dovozom z cudziny, a to môže krajina dokonca urobiť jednostranne.

Nepotrebuje o tom uzatvárať tisícstranové dohody. ,,Takto to spravila Veľká Británia v polovici 19. storočia. Jednostranne sa otvorila importom." Podľa Vlachynského stále prevláda v myslení politikov i časti verejnosti akési merkantilistické zmýšľanie, že náš vývoz je dobrý a dovozy z cudziny sú cenou, ktorú musíme platiť za to, aby sme mohli vyvážať. Lenže z ekonomického hľadiska je to naopak. Naše bohatstvo zvyšuje práve dovoz a vyvezenými výrobkami zaň platíme.

Napriek tomu si analytik myslí, že CETA prinesie nové príležitosti pre obchod a podnikanie a tým pádom aj pre tvorbu bohatstva. Kanadská ekonomika je navyše relatívne malá. Väčšie otázniky má Vlachynský okolo dohody TTIP s USA: ,,Obávam sa, aby v dôsledku tejto dohody nevznikol nejaký regulačný mamut na transatlantickej úrovni, ktorý by potom robil všetko to, za čo dnes kritizujeme Európsku úniu, no ešte ďalej od občana." Ekonóm sa obáva napríklad preberania americkej praxe v oblasti práv duševného vlastníctva.

Za oceánom fungujú takzvaní patentoví trollovia. ,,Sú to firmy, ktoré patentujú akékoľvek triviálne riešenia, na ktoré narazia a potom žalujú firmy, čo tieto riešenia používajú tiež, hoci na ne mohli prísť úplne nezávisle. Cez transatlantické obchodné dohody by sa podobná nezdravá prax mohla rozšíriť aj do Európy." No so skepsou to Vlachynský nechce preháňať:
,,V politickej diskusii, naplnenej iracionálnym odporom k obchodu a globalizácii, sa obe dohody snažím pragmaticky vnímať ako pozitívum, ako ten lepší z reálne ponúkaných nedokonalých scenárov."

.riadený obchod Medzi ekonómami rôznych škôl a ideologických odtieňov existuje pomerne široký konsenzus, že voľný medzinárodný obchod je prospešný. Aj keď z krátkodobého hľadiska naň niektorí môžu doplácať. Výhodnosť voľného obchodu sa odvíja nielen od širokej deľby práce, komparatívnych výhod a vzrastu blahobytu. Má aj bezpečnostný rozmer. Kde hranice neprekračujú tovary, budú ich prekračovať armády. Napríklad druhú svetovú vojnu predchádzala vlna protekcionizmu. Otázkou len je, čo všetko ešte možno pokladať za voľný obchod. Mnohí ekonomickí liberáli pohŕdajú tisícstranovými obchodnými dohodami s množstvami výnimiek a zvláštnych odvetvových režimov ako CETA alebo TTIP. Považujú ich za ,,riadený obchod", nie slobodný obchod.

Jagdish Bhagwati je 82-ročný indický ekonóm, špecializujúci sa na medzinárodný obchod, ktorý pôsobí na americkej Columbia University. Silne obhajuje voľný medzinárodný obchod, no tvrdí, že tarifné i netarifné bariéry sa majú znižovať plošne, pod taktovkou Svetovej obchodnej organizácie, za účasti rozvinutých i rozvojových krajín. Išlo o tak - zvané rozvojové kolo z Doha, ktoré stroskotalo v roku 2008. V rovnakom roku Bhagwatimu vyšla kniha s názvom Termity v obchodnej sústave s veľavravným podtitulom ,,Ako preferenčné obchodné dohody podrývajú voľný obchod".

Lokálne dohody ako CETA alebo TTIP odvádzajú pozornosť politikov i verejnosti od plošnej medzinárodnej liberalizácie obchodu. Neprehľadné množstvo výnimiek jednotlivých takýchto dohôd navyše znižuje šance na dosiahnutie mnohostrannej dohody. Výrobcovia z tretích krajín, ktoré k regionálnej dohode nepatria, sú v prístupe na trh diskriminovaní. A za tieto dohody sa často skrývajú aj neefektívni výrobcovia, ktorí by pri plošnej liberalizácii ťahali za kratší koniec.

Sú teda regionálne obchodné dohody stavebnými kameňmi voľného obchodu, alebo naopak, jeho prekážkami? Minulý rok britský týždenník Economist k tomu priniesol článok a jeho záver bol, že dôkazy sú protirečivé. Ani niektoré Bhagwatiho námietky neplatia za každých okolností. Čo z toho vyplýva pre našu debatu o dohodách CETA aTTIP? Možno v prvom rade to, že sa treba zbaviť vášní. Colné bariéry vo vyspelom svete sú už aj tak relatívne nízke a skôr sa hrá o netarifné bariéry. CETA i TTIP zrejme prinesú nejaké nové príležitosti pre biznis. No ak by aj tieto dohody troskotali, nemusí ísť o tragédiu pre svetový obchod.

Lukáš Krivošík
.týždeň, 6.11.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards