Štát ide hľadať peniaze na diaľnice, keď eurofondy skončia (Sme)

 Radovan Ďurana vysvetľoval nevyhnutnosť dlhovej brzdy v prostredí výdavkovo orientovanej vlády pre denník Sme dňa 24.11.2016

Štát ide hľadať peniaze na diaľnice, keď eurofondy skončia (Sme)

V najbližších šiestich rokoch bude na dostavbu prioritných úsekov viac ako šesť miliárd eur. Eurofondy sa už minuli.
BRATISLAVA. Vláda ide hľadať spôsob ako v budúcnosti zaplatí za výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Stovky miliónov eur, ktoré na to doteraz používala, jej pomaly končia. Tie bude podľa slov ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) nejakým spôsobom nahradiť.

Na dostavbu štvorprúdoviek potrebuje štát miliardy eur. Ešte vlani to priznal exminister dopravy Ján Počiatek. Vtedy jeho ministerstvo priznalo, že v najbližších šiestich rokoch bude na dostavbu prioritných úsekov potrebovať viac ako šesť miliárd eur

Ide o 17,7-násobok priemerného rozpočtu ministerstva dopravy plus peňazí, ktoré zarobí Národná diaľničná spoločnosť. Ministerstvo dostáva v priemere ročne na výstavbu ciest asi 350 miliónov eur. Odhaduje, že každý rok by potrebovalo až 900 miliónov eur.

Menej plytvania
V rokoch 2014 až 2020 štát dostal z eurofondov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest viac ako miliardu eur. Už vlani ministerstvo dopravy konštatovalo, že sa peniaze minuli, keďže sú pridelené na šesť konkrétnych úsekov, ktorá sa stavajú. Ide napríklad o tunel Višňové či južný obchvat Žiliny.

Okrem eurofondov a štátneho rozpočtu hovorili odborníci o viacerých možných alternatívach. „Vydávanie 'diaľničných' štátnych dlhopisov by mohla byť cesta, ako zabezpečiť finančné prostriedky na výstavbu cestnej siete,“ povedal vlani Rastislav Cenký z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo .
Možností, ako nájsť peniaze na dostavbu všetkých autostrád, je aj podľa Kažimíra viac. Mohla by sa napríklad uvoľniť dlhová brzda v štátnom rozpočte na investície do dopravy.

„V takom prípade by bolo možné podstatne zintenzívniť výstavbu a nespoliehať sa iba na zdroje ktoré sú a tento účel dnes vyčlenené v štátnom rozpočte,“ napísalo ministerstvo dopravy.
O takejto možnosti už nedávno hovoril prešovský župan a poslanec parlamentu Peter Chudík zo Smeru. Tieto peniaze by použil na výstavbu severného obchvatu Prešova, konkrétne úseku rýchlostnej cesty R4. Vláda bude v blízkej budúcnosti potrebovať približne 700 miliónov eur na dostavbu diaľnice D1.
Nápad na uvoľnenie dlhovej brzdy sa však odborníkom nepáči. Dlhová brzda je podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu potrebný nástroj, ktorý drží utrácanie politikov na uzde.
„Jej uvoľnenie by viedlo presne k tomu, proti čomu bola brzda zavedená. Zvyšovanie dlhu bez ohľadu na budúcnosť. Tá v prípade Slovenska znamená veľký tlak na financovanie starnutia a skrytých dlhov. Preto dnes, v čase silného rastu daňových príjmov, by sme mali dosahovať prebytok, a nie špekulovať o raste dlhu,“ dodal Ďurana.

Odborníci: Peňazí je dosť
Peňazí na diaľnice je podľa analytikov dosť a je ich možné stavať z existujúcich peňazí. Je však podľa Ďuranu potrebné ukončiť plytvanie s verejnými peniazmi. Na také plytvanie upozornilo v lete INEKO, keď poukázalo na to, že dva úseky diaľnic môžu byť predražené približne o sto miliónov eur.
Konkrétne ide o diaľničný obchvat Prešova, ako aj úsek diaľnice D3 na Kysuciach. Zmluvu na výstavbu 5,6-kilometrového úseku za takmer 240 miliónov však štát už podpísal.
„Ak vláda hovorí, že nemá od roku 2020 dosť peňazí na diaľnice, priznáva tým, že diaľnice nie sú jej skutočnou prioritou,“ vraví jeho riaditeľ Peter Goliaš.

Ďalšou z možností je podľa Kažimíra aj prerozdelenie eurofondov. Po dvoch alebo troch rokoch by podľa Kažimíra mohlo dôjsť k akémusi veľkému upratovaniu. Teda k presunu peňazí z tých oblastí, kde sa nedajú efektívne minúť.
Ministerstvo Árpáda Érseka z Most-Hídu odkazuje. Na prípadný takýto krok v prípade rozhodnutia vlády pripravené na ich využite.

Doprava: Potrebujeme miliardy
V hre sú aj PPP teda verejnosúkromné projekty. Pred niekoľkými týždňami štát spustil cez PPP výstavbu obchvatu Bratislavy za 1,7 miliardy eur. Ďalšie sa podľa ministerstva dopravy oplatia iba tam, kde jazdí veľa áut.
Na výstavbu diaľnic by sa mohli použiť peniaze z výberu diaľničného mýta, či peniaze, ktoré štát vyberá na spotrebných daniach z pohonných látok. Možnosťou je aj použiť peniaze z dôchodkových fondov.

Ministerstvo financií s otázkami, ktorú z možností na nájdenie peňazí použije, posunulo denník SME na ministerstvo dopravy. To za najvýhodnejšie spôsoby stavania diaľnic považuje eurofondy a štátny rozpočet.
Na prioritné projekty podľa neho štát potrebuje okolo päť miliárd eur. Ide o dobudovanie severného obchvatu Prešova, Košíc, pokračovanie rýchlostnej cesty R2 pod Soroškou na medzi Kriváňom a Lovinobaňou, prepojenie Ružemberka a Banskej Bystrice alebo dobudovanie diaľnice D3.

Marek Poracký
Sme, 24.11.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards