Gréci potrebujú pomoc veriteľov. Chcú škrtať dlhy (HN)

 Martin Vlachynský 23.5.2017 odpovedal na otázky denníka Sme o súčasnej situácií Grécka a splatiteľnosti gréckeho dlhu

Gréci potrebujú pomoc veriteľov. Chcú škrtať dlhy  (HN)

 OTÁZKY A ODPOVEDE

Krajina musí robiť ďalšie prísne reformy, aby dostala úľavy v čase krízy.

Marek Turňa

Bratislava, Brusel – Grécka dlhová kríza sa ťahá už siedmy rok a čoraz viac sa spomína, že by sa mohlo pristúpiť aj k zoškrtaniu súčasného dlhu krajiny. Ten bol na konci minulého roka 348,5 miliardy eur, čo je 179 percent gréckeho HDP. Ministri financií eurozóny a zástupcovia Medzinárodného menového fondu (MMF) sa včera stretli na samite v Bruseli (skončil sa po uzávierke novín), ktorý by mal určiť ďalší postup záchrany tejto zadlženej krajiny. Odborníci sa pred samitom vyjadrovali, že šance na dohodu sú polovičné. Ponúkame vám päť otázok a odpovedí o súčasnom stave gréckej krízy.

1. Ako a kedy vznikol grécky dlh, koľko peňazí a komu dlhujú?

Aj keď sa grécky dlh prejavil až v roku 2010, jeho história siaha hlbšie do minulosti. Populistická politika predchádzajúcich vlád doviedla krajinu takmer ku krachu. "Rast platov štátnych úradníkov, zvyšovanie sociálnych dávok a dôchodku. A to je len časť celku," vymenoval príčiny rastu dlhu Tomáš Holinka, analytik agentúry Moody‘s. Štedrý sociálny systém, ktorý fungoval aj v čase začínajúcej sa hospodárskej krízy, nebolo možné udržať. Grécko sa tak dostalo do priepasti a dnes dlhuje rôznym veriteľom takmer 350 miliárd eur. Medzi najväčších veriteľov Helénskej republiky patria najmä členské krajiny Európskej únie cez takzvaný euroval, teda záchranný program. Ten drží až 45 percent z dlhu. Ďalšími veriteľmi sú Medzinárodný menový fond (osem percent) či Európska centrálna banka spolu s ďalšími komerčnými bankami (osem percent). Zvyšok dlhu je v bilaterálnych pôžičkách a u súkromných veriteľov.

2. Gréci žiadajú o zoškrtanie dlhu. Je požiadavka reálna?

Je to, samozrejme, politická otázka a veľa bude záležať na tom, ako sa k nej postaví najväčší z veriteľov, Nemecko. Podľa toho sa zachovajú aj ostatné krajiny. Spolkový minister financií Wolfgang Schäuble zatiaľ odpis dlhu odmieta. Podľa analytikov sa čaká, ako dopadnú voľby v Nemecku a kto sa posadí do kresla kancelára v Berlíne. "Ak by sa malo k zoškrtaniu časti dlhu pristúpiť, predpokladám, že sa tak stane až po septembrových parlamentných voľbách v Nemecku," potvrdzuje Stanislav Pánis, analytik J&T Banky. Aj keď to mnohí politici nateraz nepripúšťajú, Grécku bude časť dlhu odpustená. "Grécky dlh je prakticky nesplatiteľný, krajina by musela celé roky intenzívne hospodársky rásť," vysvetľuje Martin Vlachynský, analytik INESS. K dlhovej úľave dôjde buď formou predĺženia splatnosti dlhu, zníženia úročenia, alebo odkladu splácania úrokov. Analytici dodávajú, že veritelia ku kroku pristúpia len pod jednou podmienkou. "Musia vidieť snahu Grécka uskutočniť plánované reformy, potom sa o tejto otázke budú ochotní rozprávať," spresnil Holinka.

3. Aké reformy krajina doteraz zaviedla?

Výmenou za finančnú pomoc od svojich veriteľov museli Atény zaviesť niekoľko opatrení. Grécka vláda už pristúpila k zníženiu platov zamestnancov vo verejnej správe, predĺžila vek odchodu do dôchodku a chystá sa znížiť penzie o deväť percent. Politici tiež pristúpili ku skresaniu sociálnych dávok, prepúšťaniu v štátnej správe a znížila sa aj odpočítateľná položka z daňového základu. "Popri úpravách v dôchodkovom a sociálnom systéme musí grécka vláda pokračovať v privatizácii štátnych firiem a liberalizácii trhu zo službami a tovarom," doplnil Holinka.

4. Aké reformy ich ešte len čakajú?

Európski lídri od Grécka očakávajú skôr pokračovanie v už zavedených reformách ako uvádzanie nových. Experti sa v tejto otázke zhodujú v tom, že by táto balkánska krajina mala pokračovať v úsilí privatizovať ďalšie štátne podniky. Vlachynský tvrdí, že Gréci nemajú dokončené takmer žiadne reformy. "Veľa práce budú mať s bankovým systémom, podnikateľským prostredím, privatizáciou a pracovným trhom," dodáva.

5. Môže Grécko vystúpiť z eurozóny a hrozí to aj iným krajinám?

Väčšina krajín eurozóny má dnes dobrú ekonomiku a neriešia odchod z eurozóny, aj keď taká možnosť tu vždy je. "Okrem Grécka by jeho prípadný odchod mohlo nasledovať napríklad Taliansko," tvrdí Holinka. Analytici tvrdia, že v súčasnosti svetové ani európske trhy vývoj v Grécku príliš nezaujíma, pretože vedia, že bude zachránené a skôr či neskôr zrejme príde aj k odpusteniu časti jeho dlhu. "Potenciál rozbušky stále existuje, no po siedmich rokoch je zvyšok Európy na grécke problémy už relatívne dobre pripravený," dodáva Vlachynský.

FOTO:

Úsporné opatrenia v Grécku pravidelne sprevádzajú masové protesty.

Marek Turňa
Sme, 23.5.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards