Situácia je obdobná ako pri tendri na mýtny systém. Vylúčenie lacnejších uchádzačov je prejavom plytvania (ak by lacnejší skutočne dokázali poskytnúť rovnakú službu), alebo zle nastavených podmienok (hovoriť o kvalitnejšom a menej kvalitnom uchádzačovi už nemá zmysel, pretože všetci sa zaväzujú naplniť zmluvu).

Správna miera nastavenia požadovanej kvality je práve to, čo sa od úradníka očakáva. Ak napríklad štát nastaví ako podmienku tendra len ako požiadavku na prepravu osôb z bodu A do bodu B, nemôže sa čudovať, ak niekto ponúkne lacné auto za nízku cenu. Úlohou úradníka je nastaviť podmienku tak, aby pri požadovaní bezpečnosti pasažierov muselo auto dosahovať určité ratingy a podobne. Podmienky by mal nastaviť čo najbližšie optimu. Potom by bolo odmietnutie lacnejšej ponuky jasným prejavom plytvania a klientelizmu.

Aj v prípade služieb ponúkaných agentúrou SITA je potrebné,  aby bola vyhlásená verejná súťaž s dôsledne nastavenými podmienkami a sankciami v prípade ich neplnenia a aby štát priamo nezadával túto zákazku, ale zabezpečil tender. Kontrola môže byť vykonávaná obdobným spôsobom, ako je tomu dnes  v TASR. Mimochodom, s čím v súčasnosti porovnávajú kvalitu práce TASR? Prečo by takéto porovnávanie kvality práce pri SITA už nebolo možné? Problém bude v tom, že štát by rád ovplyvňoval nielen to, o čom treba písať, ale aj ako o tom písať. A štátne dotácie tejto organizácii, v roku 2008 1,75 mil. eur a v roku 2009 dokonca 1,89 mil, eur, umožňujú politikom na tieto faktory nepriamo vplývať.

Argument, že SITA chce získať monopol neobstojí, pretože momentálne má TASR monopol na získavanie pravidelných zákaziek od štátu, čím získava konkurenčnú výhodu a štát ju takto môže umelo na trhu udržovať. Nie je vylúčené, že po prípadnom zániku neefektívnej TASR by sa vytvoril na trhu priestor pre vstup nového hráča. A ak sa ďalší hráč nenájde, existencia iba 2 hráčov, SITA a ČTK, je lacnejším riešením ako súčasný stav, pretože by celkové náklady na informačný servis štátu klesli o 1,5 milióna eur.