Hľadanie indikátorov rastu životnej úrovne je ošemetná
záležitosť. Rast HDP, rast príjmov, vek dožitia, ani jeden z parametrov
nie je postačujúci. Ukazuje sa, že záver je možné urobiť len na základe
posúdenia viacerých premenných. Jedným zo sklíčok do mozaiky môže byť aj porovnanie
priemernej doby poberania dôchodku mužmi v rokoch 1965-70 s obdobím
rokov 2002-07. Dôchodcovia sa nikdy nemali tak dobre (alebo aspoň minimálne
tak dlho).
Číslo v bielom štvorci označuje súčasný vek odchodu do
dôchodku.
Slovensko v porovnaní chýba. Na stránke Štatistického
úradu SR sa však dá zistiť, že 60 ročný muž má nádej na ďalších 17 rokov života,
a teda priemerná doba poberania dôchodku je pri veku odchodu do dôchodku
62 rokov na úrovni 15 rokov. Nepodarilo sa mi zistiť, aká bola doba dožitia 60
ročných mužov okolo roku 1965, dostupná je akurát priemerná stredná doba
dožitia (nie špecifická pre 60 ročných), ktorá bola
68,3. Ak sa vtedy odchádzalo do dôchodku v 60-ke, znamenalo by to
predĺženie života dôchodcu na dôchodku o 7 rokov.
Aj toto porovnanie naznačuje, že systém financovania
dôchodkov musí vychádzať z iných predpokladov ako pred 40 rokmi. Doba
poberania dôchodku na Slovensku neustále rastie, od roku 1990 vzrástol o 2
celé roky. Netreba zabúdať, že Bismarck, jeden zo strojcov štátom riadeného
priebežného systému, navrhol svoj systém za úplne iných podmienok ako panujú
dnes. Priemerný Prus
sa rodil s nádejou na dožitie 45 rokov, zatiaľ čo poberanie dôchodku bolo
možné až po prekonaní 70-ky. Až
v roku 1916 sa táto hranica znížila na 65 rokov.
Via: Mankiw
