Aj napriek skutočnosti, že sociálny systém na Slovensku prešiel vďaka reforme z roku 2003 zásadnými zmenami, stále obsahuje mnoho nedostatkov. Tie identifikujeme v Analýze sociálneho systému SR (dostupná na stiahnutie tu).

V stručnosti možno hlavné negatíva zhrnúť do nasledovných bodov:

• Sociálny systém nemá jasné ciele. Chýba mu jednotná koncepcia, ktorá by jasne definovala priority.
• Náklady na sociálny systém neustále rastú a pre absenciu jasnej koncepcie nie je možné vyhodnotiť efektivitu jeho fungovania.
• Zásluhovosť – sociálny systém by mal zabezpečovať výlučne solidaritu s občanmi v hmotnej núdzi. Súčasný systém sa však snaží imitovať poistenie a zabezpečovať zásluhovosť, čo je však doména privátnej sféry.
• V systéme sú rozšírené demogranty, ktoré sú základným nástrojom sociálneho inžinierstva. Základné riziko spojené s expanziou demograntov je stále výraznejšie presúvanie zdrojov z produktívneho súkromného sektora na nedostatočne definované, a tým pádom aj ťažko kontrolovateľné ciele.
• Sociálny systém je zbytočne komplikovaný, čo zvyšuje náklady na jeho administráciu a robí ho netransparentným. Rovnaký sociálny problém sa v mnohých prípadoch snažia riešiť paralelne viaceré dávky.
• Zlé nastavenie sociálnych platieb (pasca nezamestnanosti a pasca neaktivity) v kombinácii s vysokým odvodovým zaťažením a minimálnou mzdou eliminujú motiváciu nízko kvalifikovaných obyvateľov k práci a zároveň obmedzujú vytváranie nízkopríjmových pracovných miest zamestnávateľmi. Výsledkom je dlhodobo vysoká miera nezamestnanosti, ktorá zaťažuje verejné financie a produkuje chudobu.
• Sociálny systém bude zaťažený rastúcim deficitom starobného poistenia.

Sociálny systém by mal klásť dôraz najmä na pomoc v núdzi občanom, ktorí to naozaj potrebujú. Zásluhovosť by mala byť prenechaná súkromnej sfére, ktorá je v jej zabezpečovaní efektívnejšia. Obmedzenie vplyvu štátu v sociálnej oblasti zníži finančné zaťaženie občanov, odstráni bariéry zamestnávania a zníži negatívny ekonomický dopad prerozdeľovania v hospodárstve.