So zmenou vlády v roku 2006 došlo zároveň k zmene v smerovaní zdravotnej politiky na Slovensku. V politickej a odbornej diskusii začali prevažovať argumenty spochybňujúce fungovanie trhových mechanizmov a ich legitimitu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Opätovne začína ožívať negatívny postoj voči súkromným investíciám a zisku ako takému. V prvej kapitole sme preto zadefinovali, čo zisk je a ako vzniká. Základnou funkciou zisku v ekonomike je motivácia podnikateľov k inovatívnym a z hľadiska nákladov efektívnym napĺňaním potrieb spotrebiteľov.

V argumentácii proti dosahovaniu zisku v zdravotníctve dochádza často k zamieňaniu a nepresnému používaniu ekonomických pojmov, ktoré znemožňujú zmysluplnú diskusiu. Druhá kapitola preto identifikuje základné ekonomické kategórie v zdravotníctve. Zdravie nie je tovarom a nemôže byť preto predmetom obchodovania. No zdravotná starostlivosť už z ekonomického hľadiska službou je a podlieha preto všeobecne platným ekonomickým pravidlám vzácnosti. Pri racionálnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti preto nutne musíme sledovať ekonomické náklady a výnosy.

Tretia kapitola popisuje nástroje a deklarované ciele zdravotnej politiky. Zo špecifík na trhu zdravotnej starostlivosti automaticky nevyplýva potreba vysokej regulácie a štátnej produkcie v zdravotníctve. Politické rozhodnutia a regulácie ovplyvňujú smerovanie výskumu a vývoja a prispievajú k významnému rastu nákladov na zdravotné systémy vo svete. Zákaz zisku v niektorých častiach odvetvia vplýva na spôsob riadenia subjektov s potenciálnym negatívnym vplyvom na ich efektivitu. Štátne vlastníctvo tieto negatíva zosilňuje a to najmä vďaka chýbajúcej motivácii politicky dosadzovaného vedenia napĺňať potreby pacientov.

Negatíva spojené so štátnym vlastníctvom a vysokou mierou regulácie odvetvia sú prítomné aj v slovenskom zdravotníctve, ktorému je venovaná posledná, štvrtá kapitola. Verejné zdroje použité v neefektívne fungujúcich štátnych subjektoch sa nemusia nutne premeniť na adekvátnu zdravotnú starostlivosť pre pacienta. Čiastočná deregulácia, transformácia zdravotníckych subjektov a väčší dôraz na trhové sily v minulom volebnom období takmer úplne zastavili zadlžovanie v sektore, v súčasnosti sa však tento trend opäť obracia. Ďalšími problematickými miestami sú relatívne vysoké výdavky na lieky, čo súvisí so zlým nastavením motivácii v systéme, či príliš široký rozsah verejného zdravotného poistenia, ktorý vytvára rozpor medzi disponibilnými zdrojmi a dopytom po zdravotnej starostlivosti.

Napriek viacerým špecifikám trhu zdravotnej starostlivosti platia aj tu základné ekonomické pravidlá. Všadeprítomný princíp vzácnosti zdrojov núti aj v zdravotníctve každodenne riešiť otázku, ktoré potreby budú uspokojené skôr, ktoré neskôr, a ktoré nebudú uspokojené vôbec. Politické riešenia týchto problémov so sebou prinášajú arbitrárnosť, korupciu, sledovanie osobných záujmov a straty z neefektivity. Potláčanie trhových síl v zdravotníctve obmedzuje schopnosť zdravotného systému reagovať na neustále sa meniace potreby pacientov. Preto zákaz zisku a obmedzovanie konkurencie za účelom šetrenia verejných zdrojov prináša presný opak – plytvanie. Ak zo systému odstránime zisk, odstránime aj hlavnú motiváciu subjektov čo najefektívnejšie napĺňať želania pacientov, neustále inovovať a zlepšovať svoje služby a v neposlednom rade investovať kapitál potrebný na zvýšenie produktivity v odvetví.