|
|  |
Úspory a zdroje verejných financií
INESS, 12.12.2007
|
|
 INESS, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a Nadácia F. A.
Hayeka vydali štúdiu Úspory a zdroje verejných financií.
Štúdiu Úspory
a zdroje verejných financií si môžete stiahnuť tu  .
INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Nadácia F. A. Hayeka
Úspory
a zdroje verejných financií
(Radovan Ďurana,
Peter Gonda, Martin Chren)
Zhrnutie
Spolupracujúce
inštitúty vydali štúdiu s názvom Úspory
a zdroje verejných financií zameranú na návrhy opatrení, ktorých
prijatím by došlo k úsporám vo výdavkoch ústrednej verejnej správy.
Cieľom štúdie bolo
poukázať na skutočnosť, že vo výdavkoch verejnej správy existujú veľké rezervy
v efektivite v nakladaní s verejnými prostriedkami ako aj
v ich účelnosti.
Metodický prístup
Autori
sa v štúdii zameriavali najmä na opatrenia ekonomicky realizovateľné
v relatívne krátkom čase, týkajúce sa výdavkov inštitúcií pod priamou
kontrolou vlády alebo pod priamym vplyvom vlády. Výdavky sú uvádzané v
hodnotách za rok 2006, pričom v štúdii sú uvedené skutočné hodnoty zo
zverejnených záverečných účtov. Cieľom autorov nebolo vyčísliť opatrenia, ktoré
by viedli k čo najvyšším možným úsporám, vedúcim k vláde zabezpečujúcej
iba základné funkcie v trhovej ekonomike a demokratickej spoločnosti.
Dôsledná analýza
výdavkov verejnej správy by vyžadovala niekoľkonásobne rozsiahlejší tím
analytikov a zdrojov, ktoré mali autori k dispozícii. Z tohto dôvodu sa autori
zamerali na určenie opatrení, ktoré ilustrujú rôznorodé výdavkové skupiny, v
ktorých je možné šetriť, ako aj metódy, na základe ktorých je možné k hľadaniu
úspor pristupovať a ako sa priblížiť k zásadnej zmene vo verejných
financiách.
Prečo je dôležité hľadať úspory
Riadenie verejnej
správy je charakteristické vysokou mierou rigidity a neochotou škrtať a
zavádzať systémové zmeny, zamerané na riešenie deformácií vo verejných
financiách. Tieto znaky sú prirodzeným dôsledkom dvoch základných efektov
vyplývajúcich z financovania potrieb spoločnosti z verejných zdrojov.
Prvým je na strane výdavkov nezainteresovaný štátny zamestnanec, ktorý je
hodnotený na základe splnenia rozpočtových úloh, a nie dosiahnutia
stanovených cieľov za čo najnižšiu cenu. Úspory a efektivita teda nepatria
medzi základné motivácie zamestnancov verejného správy. Druhým efektom je
budovanie závislosti príjemcov dotácií. Závislosť, respektíve otvorená dlaň
pretrváva i napriek pominutiu pôvodného účelu dotácií, respektíve dotácie
demotivujú ich poberateľov od snahy zmeniť svoj súčasný príjmový stav.
Príjemcovia však predstavujú natoľko početné skupiny (napríklad poberatelia
prídavkov na deti), že ich silný hlas si vládnuci politik v demokratickom
zriadení nemôže dovoliť prehliadať.
Z týchto príčin
sa vo verejných financiách kumulujú výdavky, ktoré v čase stratili zmysel,
respektíve pominul ich význam v trhovom hospodárstve. Preto je nevyhnutné
pravidelne skúmať najmä rozpočtové výdavky a vyhádzať „kostlivcov zo
skrine“.
Proces
identifikácie úspor má však aj hlbší význam. Umožňuje zamyslieť sa nad významom
a opodstatnenosťou výdavkov. Toto zamyslenie tak často končí
konštatovaním, že štát vstupuje formou výdavkov do mnohých oblastí bez toho,
aby jeho pôsobenie bolo potrebné, spoločnosti prospievajúce. Pripomeňme že,
celkové verejné výdavky predstavujú viac ako 310 tis. Sk ročne na jedného
pracujúceho a nemalá časť z nich končí zasahovaním do ekonomických
činností (dotáciami a inými transfermi podnikateľským subjektom), udržiavaním sociálnej závislosti, či priamo
v spotrebe inštitúcií verejnej správy.
Vysoký objem
verejných výdavkov negatívne pôsobí dvakrát. Najprv formou zdaňovania odčerpáva
disponibilné zdroje súkromnému sektoru, ktoré by reinvestovaním mohli prispieť
k hospodárskemu rastu. Druhýkrát, v prípade nevhodného nastavenia
a zamerania výdavkov tieto negatívne ovplyvňujú motivácie ľudí a vedú
k neefektivite a prispôsobovaniu správania sa dávkam (napríklad
niektoré dotácie poľnohospodárom). Veľká váha a neefektivita na výdavkovej
strane verejnej správy pritom nevyhnutne vedie k spomaľovaniu rastu
životnej úrovne obyvateľstva. Aj preto si verejné výdavky zaslúžia dôslednú
revíziu každý rok.
Záver
I napriek tomu, že cieľom autorov nebolo dôsledne
analyzovať všetky oblasti verejných financií, ktoré by mohli byť priestorom na
šetrenie, suma identifikovaných 26 opatrení prevyšuje spomínaný výpadok príjmov
Sociálnej poisťovne. Viac ako 41 „ušetrených“ miliárd tak presahuje schodok
štátneho rozpočtu za rok 2007, ktorý by mal dosiahnuť 32,4 mld. Sk. Túto
hodnotu môžeme dať do porovnania aj s celkovým schodkom rozpočtu verejnej
správy, ktorý by mal v roku 2007 dosiahnuť 52,8 mld. Sk. Väčšina týchto
úspor sa dotýka opakovaných výdavkov, preto ich aplikovaním je možné sanovať
schodok Sociálnej poisťovne aj v nasledujúcich rokoch. Úspory
v uvádzaných výdavkov zároveň nebudú mať podstatný dopad na príjmovú
situáciu ohrozených sociálnych skupín.
Okrem spomínaných úsporných opatrení autori zároveň
identifikovali opatrenia, ktorými by mohla verejná správa zabezpečiť vyššie
príjmy Sociálnej poisťovne bez zvyšovania priameho odvodového zaťaženia. Štátne aktíva, ktoré by
mohli byť predmetom privatizácie, predstavujú finančnú rezervu, ktorá by podľa
odhadov autorov sanovala spomínaný výpadok niekoľko rokov.
Výsledky štúdie ukázali, že verejná správa už dnes disponuje dostatočnými zdrojmi, ktoré môžu byť
použité nielen na financovanie schodku Sociálnej poisťovne, ale aj na ďalšie
znižovanie schodku verejných rozpočtov a následne aj na znižovanie daňovo
odvodového zaťaženia. Takýto postup, ktorý by formou znižovania (alebo
aspoň zastavenia rastu) verejných výdavkov znižoval aj rozsah vplyvu verejnej
správy na ekonomický život jednotlivcov, by v krátkej dobe priniesol
pozitíva vo forme zvyšovania hospodárskeho rastu ako aj životnej úrovne
občanov.
|
Úspory vo verejných výdavkoch
|
|
Číslo opatrenia
|
Názov opatrenia
|
Hodnota úspory v mil. Sk
|
|
2.1.1.
|
Zníženie počtu zamestnancov
ústrednej správy
|
9 200
|
|
2.1.2.
|
Zníženie výdavkov na tovary
a služby v org. ústrednej správy
|
7 500
|
|
2.1.3.
|
Zlúčenie
a racionalizácia rezortov a iných ústredných orgánov
|
2 000
|
|
2.1.4.
|
Transformácia rozpočtových
a príspevkových organizácií
|
2 500
|
|
2.1.5.
|
Racionalizácia miestnej
štátnej správy
|
5 000
|
|
2.1.6.
|
Redukcia organizácie úradov
preneseného výkonu št. správy
|
1 500
|
|
2.1.7.
|
Zníženie spolufinancovania
europrojektov zo štátneho rozpočtu
|
358
|
|
2.1.8.
|
Obmedzenie dotácií na výkon
osobnej železničnej dopravy
|
1 300
|
|
2.1.9.
|
Nedorovnávanie priamych
platieb farmárom zo št. rozpočtu
|
3 000
|
|
2.1.10.
|
Zrušenie rezervy predsedu
vlády¹
|
46
|
|
2.1.11.
|
Zníženie rezervy vlády na
polovicu
|
75
|
|
2.1.12.
|
Obmedzenie výdavkov na
reprezentáciu SR v zahraničí
|
100
|
|
2.1.13.
|
Začlenenie výsluhových
dôchodkov do systému Soc. poisťovne
|
n
|
|
2.1.14.
|
Adresnejšie poskytovanie
podpory ťažko zdr. postihnutým
|
530
|
|
2.1.15.
|
Zrušenie transferu odborom
na rekreačné účely
|
18
|
|
2.1.16.
|
Transformácia príspevkových
organizácií Ministerstva kultúry
|
500
|
|
2.1.17.
|
Zrušenie dotácie TASR a
privatizácia TASR
|
47
|
|
2.1.18.
|
Zrušenie financovania
cirkví zo štátneho rozpočtu
|
900
|
|
2.1.19.
|
Zrušenie bonifikácie
hypoték²
|
50
|
|
2.1.20.
|
Zrušenie podpory stavebného
sporenia
|
227
|
|
2.1.21.
|
Obmedzenie výdavkov na šport
(reprezentačné výdavky)
|
466
|
|
2.1.22.
|
Odstránenie chýb zo systému
financovania regionálneho školstva
|
2 000
|
|
2.1.23.
|
Obmedzenie príspevkov
politickým stranám
|
126
|
|
2.1.24.
|
Zníženie výdavkov na
prídavky na deti
|
2 100
|
|
2.1.25.
|
Zavedenie valorizácie dôchodkov len podľa miery inflácie
|
1 000
|
|
2.1.26.
|
Úspory vo financovaní
hromadnej dopravy
|
700
|
|
|
Suma spolu
|
41 243
|
|
Zvýšenie
príjmov verejnej správy
|
|
2.2.1.
|
Zjednotenie výberu daní a
odvodov pod MF SR
|
5 900
|
|
2.2.2.
|
Zvýšenie veku odchodu do
dôchodku na 65 rokov
|
n
|
|
2.2.3.
|
Zrušenie podpory v
nezamestnanosti
|
1 930
|
|
2.2.4.
|
Zníženie administratívneho
zaťaženia podnikateľských subjektov
|
1 000
|
|
|
Suma spolu
|
8 830
|
|
|
|
|
|
Hodnota
štátnych aktív, ktoré možno privatizovať
|
|
2.4.1.
|
Odhad zdrojov
z privatizácie lesných a poľnohosp. pôd
|
47 000
|
|
2.4.2.
|
Ostatné príjmy
z predaja vybraných štátnych aktív
|
145 000
|
|
|
Suma spolu
|
192 000
|
|
¹ Na rok 2007 sa úspora rozpočtuje vo výške 125 mil. Sk
|
|
|
² V roku 2006 neboli
zvýhodnené nové zmluvy, uvedená hodnota je za rok 2007
|
|
n - efekt opatrenia sa
prejaví až v horizonte 5-10 rokov rádov v mld. Sk
|
|
|
Všetky údaje sú za rok
2006, ak nie je uvedené inak.
|
|
|
| |
|
|
