Aj vy zažívate stres na pracovisku? (Pravda)

 Denník Pravda publikoval 26.5.2017 článok, kde sa zaoberá i slabím záujmom dievčat o štúdium informatiky s komentárom Róberta Chovanculiaka

Aj vy zažívate stres na pracovisku?  (Pravda)

 Pracovný stres ovplyvňuje spánok. Zamestnaní ľudia pod stresom spia kratšie. Čím sa však spánok u ľudí predlžuje, stúpa aj podiel tých, ktorí sú viac v pohode a tvrdia, že stres ich v práci netrápi.

Zuzana Hlavačková

Z prieskumu medzinárodného portálu Paylab.com pod názvom Stress in the Workplace vyplýva, že zamestnanci, ktorí pravidelne zvyknú spať počas pracovného týždňa menej ako 6 hodín denne, sa v oveľa väčšej miere sťažujú na stres v práci. Trápi ich predovšetkým zlé finančné ohodnotenie a veľký nápor povinností. Iba 8 percent zamestnancov v Európe, ktorí spia menej ako 6 hodín denne počas pracovného týždňa, hovorí, že v práci nepociťujú stres.

Keď porovnáme nízkopríjmových a vysokopríjmových zamestnancov, tak ľudia s nižšími príjmami sú na tom o niečo horšie. Z prieskumu vyplynulo, že v skupine zamestnancov s vyššími zárobkami je výrazne vyšší podiel ľudí, ktorí deklarujú, že nemajú stres v práci. Zamestnanci sú na pracovisku vystavovaní tlaku na dosahovanie adekvátneho pracovného výkonu a výsledkov. Ľudia, ktorí spia kratšie, sa v porovnaní s priemerom trápia kvôli práci oveľa intenzívnejšie. Nižšie kvalifikovaní zamestnanci a zamestnanci s nízkymi príjmami sa viac sužujú financiami, zlými pracovným podmienkami a pracovným prostredím, ďalej ich vo významnejšej miere trápia zdravotné problémy prameniace z vykonávania práce, dochádzanie za prácou a zlé vzťahy s kolegami.

Na druhej strane manažéri a ľudia, ktorí majú v krajinách nadpriemerné príjmy, sa oveľa viac sťažujú na veľkú pracovnú záťaž, častejšie spomínajú pocit vyhorenia, stresy vyplývajúce z organizačných zmien a častejšie tiež riešia ťažkosti so zosúladením súkromia a práce - takzvaný work-life balance.

Najväčší podiel (74 %) zamestnancov na Slovensku spí 6 až 8 hodín denne, čo je považované za dostatočný prísun oddychu pre mozog a regeneráciu organizmu. Sú aj takí šťastlivci, ktorí zvyknú spať pred pracovným dňom viac ako 8 hodín, no tých je iba 6 %. Na druhej strane je tu aj početná skupina zamestnancov, ktorí sa dlho v posteli nezdržia. Asi 20 % pracujúcich ľudí na Slovensku spí menej ako 6 hodín denne počas pracovného týždňa. Tento trend sa začína stupňovať u ľudí starších ako 35 rokov. Kratší spánok sa tiež o niečo častejšie týka zamestnancov, ktorí sú na nižších pozíciách ako pomocní pracovníci (30 %), kvalifikovaní robotníci a zamestnanci v službách (26 %).

Pokračovanie - s. 16

Dokončenie-s. 15

Môže to súvisieť aj s tým, že ich pracovný čas sa začína skôr, prípadne je viazaný na zmeny. Krátky spánok sa nevyhýba ani vyššie postaveným profesiám. Napríklad top manažérov, ktorí spia menej ako 6 hodín denne, je na Slovensku asi 21 %. Najvýznamnejšou oblasťou, ktorá zamestnancom na Slovensku spôsobuje stres, sú finančné problémy prameniace z nízkych zárobkov, ktoré nestačia pokrývať životné náklady. Tento aspekt označilo za kľúčový stresový faktor až 31 % respondentov, pričom o niečo častejšie ide o ľudí s nižšou úrovňou pozície. Nároky zamestnávateľov a tlak na výkon je druhou významnou oblasťou, ktorá zamestnancom spôsobuje stres. Viac ako štvrtina zamestnancov (28 %) sa vyslovila, že ich trápi priveľký tlak povinností a zodpovednosť, ktorá z riešenia úloh vyplýva. Čo sa týka ľudí na riadiacich pozíciách, túto formu stresu vyslovilo až 35 % nižších a stredných manažérov a 32 % top manažérov. S náporom práce do veľkej miery súvisia aj nadčasy, ktoré v prieskume označilo za závažný problém až 16 % respondentov. Pálčivým prejavom chronického stresu na pracovisku je burnout syndróm, teda stav psychickej a emočnej vyčerpanosti z práce. V prieskume portálu PIaty.sk sa k nemu priznalo až 12 percent zamestnancov a najväčšiu kumuláciu tohto stavu je možné pozorovať u ľudí vo veku 35 až 44 rokov. Vyčerpanosť z práce zasahuje zamestnancov na všetkých úrovniach, o niečo častejšie manažérov. V prieskume ho uviedlo až 16 percent top manažérov a rovnaké percento nižších a stredných manažérov. Stresujúce môže byť aj pracovisko samotné. Ženy sú v porovnaní s mužmi celkovo o niečo viac citlivejšie na zlé pracovné podmienky a pracovné prostredie. To označilo ako významný stresujúci faktor 13 percent respondentov. Málo dní voľna/dovolenky na oddych trápi 10 % opýtaných. Za časovo náročnú záťaž považujú Slováci aj dochádzanie do práce (10 %). Ľudia sú vnímaví aj na organizačné zmeny, ktoré označilo za stresujúce 9 percent zamestnancov. Významným faktorom, ktorý ľuďom nedáva spávať, sú aj zlé vzťahy s kolegami (6 %) a aj tie oveľa citlivejšie vnímajú ženy. Nedostatočný worklífe balance je stresovým faktorom, kde práca zasahuje už aj do súkromia. Sťažuje sa naň 8 percent zamestnancov. Zdravotné problémy prameniace z vykonávania práce označilo 6 percent respondentov. Ďalšími stresujúcimi faktormi sú vysoké očakávania a nároky nadriadeného (9 %) a nároky a očakávania klientov (4 %). Najmä rodičia s deťmi poznajú ťažkosti skombinovať prácu s rodičovskými povinnosťami. Tie spomenuli v prieskume celkovo 4 percentá respondentov, ale až 8 percent zamestnancov vo veku 35 až 44 rokov. Vykrývame chorôb detí má vplyv na dochádzku a vyzdvihovanie zo školy/škôlky a vozenie na rôzne krúžky ich stavia do časového stresu. Medzinárodný prieskum Stress on the Workplace realizoval portál Paylab.com online prostredníctvom lokálnych platových portálov, ktoré spravuje v 11 krajinách strednej a východnej Európy (Fínsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko a Bosna a Hercegovina). Na Slovensku sa do prieskumu zapojilo 14 237 respondentov.

O bezpečnosti práce ľudia veľa nevedia

Na Slovensku stále pretrváva nízke právne vedomie vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP). Slováci podceňujú riziká poškodenia zdravia, sú ochotní riešiť pracovné úlohy aj na jeho úkor. Preventívnymi opatreniami by pritom predišli poškodeniu svojho zdravia. Zamestnancov školili o BOZP, požiarnej ochrane či pracovnej zdravotnej službe ešte donedávna osobne školitelia. "S neustále rastúcim pokrokom sa zmenila aj forma školení povinných zákonných kurzov. Pre vybrané kategórie zamestnancov je možné absolvovať školenia formou e-learningu," hovorí Peter Paška, zakladateľ e-learningovej platformy Edumio.sk pre zákonné i rozvojové vzdelávanie. Kým e-learning je dnes už bežný vo veľkých korporáciách, tento projekt umožňuje túto formu vzdelávania aj v úplne malých či stredne veľkých firmách za finančne oveľa výhodnejších podmienok. "Umožňujeme podnikateľom zastrešiť celú agendu povinných zákonných školení pod jednu strechu a zároveň zabezpečujeme pre firmy potrebnú dokumentáciu, ako aj osobné obhliadky pracoviska," vymenúva Paška. Zabezpečovať BOZP musia všetci zamestnávatelia. Ako uvádza rezort práce, ich povinnosťou je starať sa o technické, technologické, organizačné, personálne a iné opatrenia potrebné na dosiahnutie tohto cieľa. Zamestnanci musia pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie, ako aj o bezpečnosť a zdravie ostatných osôb. Tieto povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov primerane vo svojej činnosti plnia aj podnikajúce fyzické osoby živnostníci. Na celom svete zostávajú choroby z povolania jednou z hlavných príčin úmrtí súvisiacich s pracoviskom. Podľa odhadov odborníkov z Medzinárodnej organizácie práce zomrie každý rok na pracoviskách 2,3 milióna mužov a žien, čo v prepočte predstavuje 6 300 ľudí denne. Navyše, je hlásených okolo 160 miliónov nových prípadov chorôb z povolania a vyše 300 miliónov ľudí sa stane obeťou pracovného úrazu bez smrteľného následku. Bezpečné musia byť všetky prvky pracovného procesu, najmä: pracovné podmienky, budovy, komunikácie, stroje a iné technické zariadenia, a pracovné postupy.

Dokážeme skĺbiť pracovný a rodinný život?

Európska komisia predstavila súbor opatrení, ktoré by mali zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom. "V dnešnej dobe je čoraz náročnejšie skĺbiť pracovné povinnosti s rodinným životom," konštatovala europoslankyňa Jana Žitňanská. "Mnoho mladých ľudí je tak nútených voliť medzi prácou alebo deťmi. Komisia preto navrhla možnosti flexibilnejšej práce pre rodičov do dvanásteho roku života dieťaťa, ale aj zlepšenia v oblasti materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky. Návrhy poskytujú tiež väčšie možnos* ti otcom, aby sa mohli viac podieľať na starostlivosti o deti," dodala. Podľa informácií, ktoré odzneli zo strany komisie, balík návrhov má tiež priniesť väčšiu rovnováhu v zamestnanosti mužov a žien. V súčasnosti totiž ešte stále pretrváva rozdiel medzi počtom zamestnaných mužov a žien, pričom zamestnaných je približne o 11 % viac mužov ako žien. Dôsledkom sú aj rozdiely v dôchodkoch a väčšom riziku chudoby pre ženy. Po novom by teda mali mať otcovia v budúcnosti možnosť vziať si 10 dní voľna z práce pri príležitosti narodenia dieťaťa a možnosť 4-mesačnej neprenosnej rodičovskej dovolenky. Krátko po narodení by tak obidvaja rodičia mohli spoločne stráviť desať dní s dieťatkom. "Za dôležitú zmenu považujem predĺženie obdobia, počas ktorého môžu rodičia čerpať rodičovskú dovolenku, a to až do veku 12 rokov dieťaťa. Rodičia si tak môžu rodičovskú dovolenku takpovediac rozkúskovať a vyuzívat ju napríklad cez obdobia letných prázdnin," uvádza Žitňanská. Nové návrhy by taktiež mali riešiť voľno pri opatrovaní rodinného príslušníka počas choroby. Európska komisia prostredníctvom smernice stanoví minimálne pravidlá na európskej úrovni pričom jednotlivé členské štáty budú môcť pri jej aplikácii zohľadniť rozdielne tradície či vlastné kultúrne zvyklosti. "Definitívna podoba novej legislatívy je zatiaľ otázna, kedze členské štáty, kde je rodičovská dovolenka podstatne kratšia, ako je dnešný návrh komisie, už vyhlásili, že budú mať problém nové pravidlá podporiť. Pravidlá v tejto oblasti na Slovensku by však v tomto smere ani súčasný návrh komisie nijako neovplyvnil, keďže stanovuje len spodnú hranicu, pričom u nás máme oveľa dlhšiu dovolenku, ako smernica predpokladá. To, čo by pribudlo, by však bola možnosť lepšieho zapojenia sa otca do starostlivosti o dieťa," dodáva europoslankyňa.

Dievčatá nechcú študovať vedu a technológie

Po dovŕšení 12 rokov prudko klesá záujem dievčat na základných školách o štúdium matematiky, fyziky, chémie, prírodovedy či informatiky. Vyplýva to z výsledkov rozsiahleho európskeho prieskumu spoločnosti Microsoft v 11 krajinách. Unikátny prieskum medzi 11500 školáčkami vo veku od jedenásť do osemnásť rokov zisťoval, prečo sa dievčatá venujú štúdiu vedy a technológií oveľa menej ako chlapci. Fakt, že záujem o vedu a technológie u tínedžeriek klesá, bol známy už predtým. Kedy sa však presne začína vytrácať? "Slovenské dievčatá sa o takzvané STEM predmety začínajú zaujímať až v 12 rokoch, čo je o rok neskôr, ako je európsky priemer. Viac alarmujúci je fakt, že v období, keď sa rozhoduje o výbere strednej školy, medzi trinástym a šestnástym rokom, sa ich záujem prepadne hlboko pod európsky priemer," uviedla Lenka Čábelová, manažérka komunikácie spoločnosti Microsoft. V celoeurópskom porovnaní sa najskôr o vedu a technológie začínajú zaujímať dievčatá v Rusku (v desiatich rokoch). V Poľsku sa záujem začína v dvanástom roku života, ale výrazne stúpa v šestnástich rokoch a nikdy neklesne pod európsky priemer. Vláda, učitelia a rodičia majú na Slovensku aj v Európe k dobru priemerne štyri až päť rokov na to, aby dokázali zvrátiť klesajúci záujem dievčat o tieto dôležité predmety (medzi 12 a 16 rokmi). Hoci po dovŕšení 16. narodenín záujem o STEM predmety opäť rastie, nikdy sa už nevráti na pôvodnú hodnotu pred vekom 12 rokov. "Dievčatá nevidia dostatočne silné prepojenie týchto predmetov s ich každodenným životom, chýba im podpora rodičov a učiteľov a taktiež dostatočný počet vzorov na uplatnenie v budúcom živote," dodala Lenka Čábelová. Dôvodom straty záujmu môže byť aj prechod z prvého na druhý stupeň školy, zmena prostredia a učiteľov a proces dospievania. Podľa docentky Beáty Brestenskej z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pritom dievčatá v STEM dosahujú rovnaké alebo lepšie výsledky než chlapci. VIT Fitness Testel, ktorý realizuje na Slovensku už šiesty rok, pravidelne víťazili dievčatá. "Napriek tomu mladé ženy z kariéry vo vede a technike rezignujú. Ženy vzdelané v prírodných a technických odboroch chýbajú nielen vo firmách, ale aj v neziskovom sektore a v štátnych inštitúciách. Záujem dievčat je potrebné vzbudiť už skôr - na prvom stupni základných škôl a nie je to len úlohou učiteľov." O budúcnosti v odboroch STEM by mali podľa nej s dievčatami hovoriť aj rodičia, aby búrali stereotypy. Firmy a inštitúcie zase môžu prispieť k plastickejšej predstave dievčat o budúcom zamestnaní vo vede a technológiách. Podlá OECD iba jeden z piatich absolventov odboru počítačových vied v 35 európskych krajinách je žena. Ide o obrovský nevyužitý potenciál a jeden z_qhlavných problémov pre súčasný aj budúci trh práce: Európa môže podlá Európskej komisie v roku 2020 čeliť nedostatku až 900-tisíc kvalifikovaných IT pracovníkov. "Práca v budúcnosti je neodmysliteľne spojená s informačnými technológiami. Bude preto dôležité, aby dostatočná časť populácie mala vedomosti a expertízu, ktoré im umožnia pracovať v týchto moderných odvetviach. Ekonómia nás učí, aby sme najskôr zberali ovocie, ktoré je na dosah. V tomto prípade sú to mladé dievčatá, u ktorých je dnes relatívne nízky záujem o STEM štúdium a existuje tak značný potenciál na zlepšenie," uviedol Róbert Chovanculiak, analytik nezávislého Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS. "Aj keď ženy boli priekopníčkami počítačovej vedy - napríklad prvý počítačový algoritmus navrhla a napísala pred 200 rokmi Ada Lovelaceová, dnes táto oblasť viac oslovuje mužov. V Microsofte dlhodobo podporujeme zapojenie žien do technológií, pretože je to dôležité pre ne, pre IT spoločnosť aj pre ekonomiku ako celok. Máme množstvo projektov, ktorých cieľom je ukázať dievčatám a ženám, že pomocou technológií môžu zmeniť svet v akomkoľvek odbore. Najdôležitejšie je začať búraním predsudkov a stereotypov, ktoré v tejto oblasti existujú," uviedla Biljana Weberová, generálna riaditeľka spoločnosti Microsoft Česká republika a Slovensko.

Cez sviatky nemožno predavačovi nariadiť prácu

Mgr. Martina Poliačiková, Senior Associate Ružička Csekes, s.r.o.:

"V zmysle platného Zákonníka práce možno vo sviatok zamestnancovi nariadiť prácu len výnimočne v zákonom presne definovaných nevyhnutných prípadoch, ak sa táto práca nemôže vykonať v pracovných dňoch (napr. naliehavé opravárenské práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce, práce v nepretržitej prevádzke, práce na odvrátenie nebezpečenstva, nevyhnutné práce so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, naliehavé práce v poľnohospodárstve, práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa a pod.). V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. la Zákonníka práce (čerpacie stanice, lekárne, letiská, prístavy, zariadenia verejnej hromadnej dopravy, nemocnice, predaj cestovných lístkov a predaj suvenírov). V súčasnosti platný zákaz práce v maloobchode počas vyššie uvedených 3,5 dňa v roku sa novelou Zákonníka práce s účinnosťou od 1. júna 2017 rozširuje na celkovo 15,5 dňa v roku. Ide o nasledovné dni: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12. hodine, 25. decembra, 26. decembra. Nejde len o zákaz práce za pokladňou, ale aj práce dokladania tovaru, zabezpečovania čistoty a upratovania predajne, ako aj ďalšie práce súvisiace s maloobchodným predajom. Výnimka z tohto zákazu naďalej platí iba pre maloobchodný predaj v prevádzkach uvedených v prílohe č. la k Zákonníku práce, ako je uvedené vyššie a bola rozšírená o prevádzky týkajúce sa maloobchodného predaja kvetov 8. mája, 1. septembra a predaja kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra. Predmetný zákaz sa vzťahuje iba na zamestnanecké pracovnoprávne vzťahy a netýka sa podnikateľov fyzických osôb, ktorí si maloobchodný predaj zabezpečujú sami bez zamestnávania zamestnancov. Ak však zamestnávajú iné osoby, zákaz sa vzťahuje, samozrejme, aj na nich."

Slováci sa považujú za efektívnych zamestnancov

Viac ako polovica Slovákov je so svojím súčasným zamestnávateľom celkom spokojná, desatina ľudí zažíva v práci veľkú spokojnosť, ale o mimoriadnej spokojnosti môže hovoriť len 5 % opýtaných. Naopak, viac ako pätina pracujúcich sa už v pondelok nevie dočkať piatka, keďže aktuálna pozícia im prináša len málo radosti. Z prieskumu spoločnosti 2muse ďalej vyplýva, že každý siedmy Slovák je v práci nespokojný.

Pocit uspokojenia v pracovnej oblasti sa totiž neodvíja len od platu. Vplýva naň omnoho viac faktorov a finančné ohodnotenie už dávno nie je jedinou, ani tou najväčšou motiváciou. "Ľudí viac motivujú osobné, než pracovné dôvody. Šťastní sa cítia byť vtedy keď zapadnú do kolektívu, zžijú sa s firemnou kultúrou, smerovaním spoločnosti, jednoducho, keď sa môžu tešiť do práce," konštatuje Júlia Jurčíková, riaditeľka oddelenia ľudských zdrojov Poštovej banky. Pracovná atmosféra je veľmi dôležitá. Necelých 20 % Slovákov ju považuje za veľmi dobrú, ako vynikajúcu ju vníma 6 % opýtaných a viac ako polovica z nás tvrdí, že pracuje iba v priemernej pracovnej klíme. Každý deviaty zamestnanec prežije minimálne osem hodín denne v prostredí, ktoré považuje vyslovene za zlé.

Pätnásť percent Slovákov by svojho terajšieho zamestnávateľa vrelo odporučilo aj svojim známym, štvrtina opýtaných by prípadné voľné miesto v súčasnej práci pravdepodobne odporučila blízkemu človeku. Približne tretina ľudí by posunutie tejto pracovnej ponuky aspoň zvážila a rovnaké percento respondentov by svojho terajšieho chlebodarcu svojim priateľom a známym pravdepodobne alebo určite neodporučilo.

Napriek tomu, ako sa v práci cítime, veľká väčšina, až 83 % z nás si myslí, že sa na úspechu firmy podieľa slušnou alebo dokonca veľkou mierou. Nášmu zamestnávateľovi však nedarujeme len naše schopnosti, zručnosti a nápady, ale aj nemálo svojho času. Viac ako pätina opýtaných pracuje minimálne 11 hodín denne, 8 až 9 hodín vo firme presedí tretina z nás a menej ako 8 hodín sa v nej zdrží takmer štvrtina Slovákov. Keby sme si mohli sami určiť dĺžku pracovného času, každému desiatemu by na to stačilo maximálne 6 hodín denne, viac ako štvrtina Slovákov by práci venovala do 7 hodín, ale najpreferovanejší je predsa len 8až 9-hodinový pracovný čas, ktorý vyhovuje tretine z nás. Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, ale takmer polovica opýtaných Slovákov by to pravdepodobne alebo určite spravila a keby sa mali dnes rozhodnúť, či sa budú ešte raz uchádzať o svoju aktuálnu prácu u súčasného zamestnávateľa, povedali by áno. Viac ako štvrtina Slovákov by tak už asi neurobila.

máte problém? Doručovanie písomností zamestnancom

Vo firme sa nám často stáva, že zamestnanec odíde a už sa neozve. Potom mu musíme doručovať z titulu absencií okamžité skončenie pracovného pomeru, aby sme nejako skončili pracovný pomer. Máme problém s doručovaním poštou, z pohľadu, že to dlho trvá. Nedá sa to nejako obísť?

V súlade s § 38 ods. 1. Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich i z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

Často si to ani neuvedomujeme, ale § 38 ods. 1 je kogentným ustanovením, teda takým, ktoré musí zamestnávateľ dodržať a nemôže sa od neho odkloniť vlastným rozhodnutím! V zmysle judikátu: ZIII, s. 44, doručenie výpovede je adresátom marené napr. vtedy, keď adresát si riadne oznámenú poštovú zásielku v odbernej lehote bez vážnych dôvodov nevyzdvihol, keď spôsobil nedoručiteľnosť neoznámením adresy a pod. 0 marenie však nepôjde a výpoveď nebude možné považovať za doručenú, ak tu bola možnosť priameho doručenia výpovede adresátovi. Zamestnávateľ si teda nemôže vybrať, či bude doručovať poštou na poslednú známu adresu, alebo či ho so svedkom bude hľadať doma. Musí doručovať písomnosť, vo vašom prípade okamžité skončenie pracovného pomeru, na pracovisku. Ak to nie je možné, potom v jeho byte alebo kdekoľvek je zastihnuteľný. Až keď tieto spôsoby doručenia nie sú úspešné, môže doručovať poštovým podnikom. Odporúčam doručovať preukázateľným spôsobom, uložiť SMS, e-maily, telefonovať za prítomnosti kolegyne, aby v prípadnom spore bolo možné preukázať, že jediným možným spôsobom bolo doručenie prostredníctvom pošty.

V súlade s § 38 ods. 2 Zákonníka práce písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá mu je známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Poštou doručená zásielka sa považuje za doručenú: ak zamestnanec zásielku prevzal, ak zamestnanec výslovne odmietol prijatie písomnosti alebo vrátením odosielajúcemu zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú písomnosť za predpokladu, že zamestnanec svojim konaním alebo opomenutím zmaril doručenie písomnosti (zamestnanec neoznámi svoju novú adresu, na starej sa nezdržiava - zmaril doručenie). Ak zamestnanec odmietne doručenie písomnosti, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že písomnosť bola doručená. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak o tomto následku nebol zamestnanec pri doručovaní upozornený. Záverom teda musím konštatovať, že obísť doručovanie poštou môžete, ak sa vám podarí doručiť zamestnancovi písomnosť na pracovisku, v byte alebo kdekoľvek bude zastihnuteľný. Dokonca tieto spôsoby doručenia musíte využiť prioritne pred doručovaním poštou.

Odpovedala: JUDr. Jana Raýman Pracovné právo&HR

Zuzana Hlavačková
Pravda, 26.5.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards