Ako čeliť úniku mozgov so vztýčenou hlavou (HN)

 Róbert Chovanculiak vysvetľoval 25.5.2017 možný dôvod odchodu mladých ľudí zo Slovenska pre Hospodárske noviny

Ako čeliť úniku mozgov so vztýčenou hlavou  (HN)

 Mladé ročníky opúšťajú slovenské školy aj krajinu. Odchádzajú nám najinovatívnejší ľudia, varujú ekonómovia.

Neboja sa vyjsť do ulíc protestovať proti korupcii, ale ani vypýtať si u šéfa vyšší plat. Na svoju domovinu sa pozerajú kriticky a ak v zahraničí ešte neskúsili pracovať či študovať, minimálne o tom uvažujú.

Generácia mladých ľudí do tridsať rokov s marketingovým názvom mileniáli. Práve oni tvoria podstatnú časť tých, ktorí odchádzajú zo Slovenska preč.

Brain drain

Inštitút finančnej politiky sa začiatkom tohto roka pozrel na údaje o počte zdravotných poistení na Slovensku. Zdravotné poistenie funguje ako pomerne spoľahlivý ukazovateľ prítomnosti občana v štáte. Na rozdiel od trvalého pobytu pri ňom majú ľudia finančnú motiváciu nahlasovať zmeny. Kvôli odvodom informujú štát o tom, že odchádzajú, aj o tom že sa už vrátili.

IFP tak zistilo, že krajina čelí významnému úniku mozgov. Za pätnásť rokov nám klesol počet obyvateľov o päť percent, čo predstavuje tristotisíc ľudí. V tomto počte by obsadili skoro celé mesto Košice. Situácia sa každým rokom ešte zhoršuje.

Vyhliadky nie sú dobré, ani keď si k poklesu pracovnej sily prirátame demografiu. Eurostat nám prognózuje najrýchlejšie starnutie obyvateľstva v EÚ. Znamená to, že kým dnes na sto Slovákov v aktívnom veku pripadá 19 ľudí vo veku 65 a viac, v roku 2040 ich bude už 40.

To je ale ešte stále optimistický scenár, ktorý predpokladá pozitívne migračné sadlo. Teda viac tých, čo prídu, ako takých, čo vezmú nohy na plecia.

Ak sa naplní negatívnejší vývoj, ktorý opisuje IFP, pomer aktívnych k starším bude až na sto ku 43 v roku 2040.

Ísť "von"

Na tomto mieste sa dostávame späť ku generácii mileniálov. Mladí ľudia vo veku 24 až 29 rokov odchádzajú odtiaľto za prácou do zahraničia častejšie než staršie vekové skupiny. Za roky 2010 až 2015 tvorili viac ako polovicu tých, ktorí sa odhlásili zo zdravotnej poisťovne.

"Počet odídencov prudko rástol po dosiahnutí dospelosti a vrcholil v 25 rokoch, čo je obvyklý vek čerstvých absolventov vysokej školy," píše v analýze IFP.

O nespokojnosti mladých ročníkov vie aj štát. Ministerstvo školstva v prieskume zistilo, že viac ako 70 percent mladých ľudí by uprednostnilo radšej život v inej krajine.

Smutnú štatistiku by mohli dokresľovať tiež počty slovenských študentov na zahraničných školách. Ide o asi 34 tisíc osôb. Neprekvapí, že dominuje jazykovo aj kultúrne blízke Česko.

Ďalšími krajinami sú podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska Dánsko, Veľká Británia a Nemecko. Na nadštandardný počet Slovákov študujúcich vonku upozorňoval pred dvoma rokmi aj Eurostat.

Ako bude bez nich

Čo ak sa ale vývoj, ktorý naznačuje IFP nezastaví a Slovensko bude naďalej prichádzať o mladé ročníky? Podľa analytikov prídeme o najinovatívnejších a najpodnikavejších ľudí, ochotných znášať riziko. A to sa môže podpísať na hospodárstve.

"Ich zmenšujúci sa počet limituje náš rastový potenciál," myslí si Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce CELSI. To, ako veľmi ekonomika potrebuje aktuálne emigrujúcich, ilustruje Kahanec na konkrétnych číslach.

V sedemdesiatych rokoch sa na Slovensku rodilo aj stotisíc detí ročne. Po revolúcii je to o polovicu menej. Otázka je, prečo sme tento prepad pôrodnosti nepocítili.

"Keďže ľudia sa dožívajú stále vyššieho veku, ešte sa to neprejavilo na poklese populácie," vysvetľuje Kahanec. Dnes sa navyše stále rodia silné ročníky a populácia mierne rastie.

Avšak v súčasnosti si už začínajú zakladať rodiny práve slabé porevolučné ročníky, čo výrazne zníži počet novonarodených detí.

Následne naraz s prudkým poklesom populácie príde aj prudké starnutie obyvateľstva.

Hľadá sa web developer

Nejde však iba o kvantitu obyvateľstva, ale aj o konkrétne znalosti. IFP poukazuje na najväčší odlev absolventov lekárskych a technických fakúlt. Do zahraničia tak odídu okrem doktorov aj strojársky a leteckí inžinieri.

Z pohľadu verejného školstva, plateného z peňazí daňovníkov, odchádza s nimi aj pomyselná investícia do ich štúdia. Za rok to je takmer 45 miliónov eur.

Pred rokmi tiež nikto možno ani netušil, že vzniknú pozície ako manažér sociálnych sietí či SEO optimalizátor. Tieto pozície sú orientované na zručnosti ľudí, ktorí vyrástli na počítačoch a tabletoch.

"Už teraz sa u nás ťažko obsadzujú, pretože je málo odborníkov v týchto oblastiach a rodia sa prakticky iba spomedzi mladých ľudí," hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Slovensko s tým neskôr môže mať problém kvôli zostarnutému obyvateľstvu.

Ľudský kapitál dnes slovenské podniky potrebujú ako soľ. Nezamestnanosť je u nás nízka a hoci to neplatí pre všetky regióny, dopyt po pracovnej sile je stále veľký.

Špecifická atmosféra by teda mala tým, ktorí sa chcú zamestnať doma, priať. Pristupujú v hľadaní k práce mladí sebavedome?

"Súčasní absolventi a mladí ľudia sú omnoho asertívnejší, ako bola naša generácia," vraví Ivana Molnárová, výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia. Podľa nej nemajú problém prísť a vypýtať si benefity a peniaze navyše. "Aj keď možno niekedy prestrelia," popisuje mileniálov. Oveľa viac si dnes vážia aj voľný čas. Sú menej ochotní pracovať navyše, keď to nemajú zaplatené alebo nahradené voľnom naviac.

Do zahraničia však neodchádzajú len lekári a technickí odborníci, pre ktorých je motiváciou lepší plat. Na odchod okrem zárobku podľa IFP výrazne vplýva aj predošlá nezamestnanosť mladých.

Takže aj v prípade absolventov možno hovoriť o neuplatnení sa z dôvodu nekvalitného vzdelania a slabých zručností v niektorých odboroch.

Vysoký počet Slovákov pracujúcich v zahraničí tiež akoby znižoval mieru sťahovania sa za prácou v rámci republiky a tým aj naše postavenie v rebríčkoch regionálnej mobility.

"Pre Prešovčana môže byť výhodnejšie namiesto do Bratislavy sa presťahovať do Viedne," vysvetľuje situáciu Robert Chovanculiak z inštitútu INESS.

Malý rybník a vysoká kvalifikácia

Analytikov sme sa spýtali, či hrozí, že v zahraničí sa Slováci stanú príliš kvalifikovanými na návrat do našich platových a pracovných podmienok.

Čo sa týka miest v stavebníctve, doprave alebo v obchode, odborníci ich hodnotia ako porovnateľné v rámci celej EÚ. Kde logicky cítiť rozdiel sú vyššie kvalifikované pozície. Ale nejde iba o mzdu.

"Profesor v zahraničí si nemusí sám organizovať verejné obstarávanie ani vypisovať množstvo byrokracie," ilustruje rozdiel Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Čo môže vzdelané pracovné sily naopak priviesť naspäť, je menšia konkurencia. Na Slovensku môžu ľudia podľa Kremského získať vyššiu pozíciu ako v zahraničí, kde sa do nich dostávajú pracovníci až vekom a skúsenosťami. Zavážia aj nižšie životné náklady a blízkosť rodiny.

Signál smerom k Slovákom študujúcim a pracujúcim v zahraničí vyslal aj štát. Ponúkané Štipendium Martina Filka pokrýva študijné náklady študentov na prestížnych zahraničných školách. Podmienkou získania grantu je záväzok odpracovať po skončení štúdia tri roky vo verejnej správe.

Núdza spôsobila vznik fenoménu rakúskych opatrovateliek

Územie Slovenska zažilo niekoľko období, keď sa odtiaľto ľudia sťahovali. Únik obyvateľstva nasledoval počas prvej a druhej svetovej vojny a pri udalostiach v rokoch 1968 a 1989.

Pracovné trhy krajín, ktoré boli členmi Európskej únie, však pre Slovákov ostali zatvorené až do roku 2004. Po rozšírení EÚ sa odstránili viaceré prekážky vstupu na trh členských krajín EÚ.

Vtedy odišli za prácou hlavne mladí vzdelaní ľudia, ktorí išli skúsiť niečo nové, naučiť sa jazyky a naštartovať si kariéru. "Mnohí zostali vonku, ale veľa sa už aj vrátilo," vraví Martin Kahanec.

Relatívne veľká časť týchto ľudí sa vtedy zamestnávala na pracovných miestach, ktoré neodrážali ich vysoké vzdelanie. Starali sa o starých ľudí, pracovali v poľnohospodárstve alebo v administratíve.

Nakoľko dnes platí model, že emigrant pracuje na mieste pod úrovňou svojej kvalifikácie? Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti počet absolventov univerzít, ktorí robia nízko kvalifikované manuálne práce v zahraniční, klesol. Je to hlavne kvôli mzdám za túto prácu, ktoré sa v Nemecku alebo v Anglicku za posledných desať rokov už začali približovať k našim.

Pokrízové roky

Ďalšia migračná vlna prišla po nástupe krízy pred desiatimi rokmi. Bez práce ostalo množstvo ľudí stredného a staršieho veku. Chýbajúci príjem v domácnosti sa rovnako snažili kompenzovať prácou v zahraničí.

Podľa Kahanca tentoraz išlo o stredne až menej kvalifikovaných ľudí. Chlapi išli pracovať na stavby a ženy si našli prácu ako pomocníčky v domácnosti. Fenoménu opatrovateliek starých ľudí v rakúskych domácnostiach sa minulý rok venoval portál Jablko. Počet Sloveniek, ktoré takto zarábajú, odhadol na 30-tisíc. Mnohé sa vybrali do zahraničia bez znalosti nemčiny, ktorú sa však postupne naučili. Teraz každý mesiac alebo každé dva týždne cestujú cez celú republiku.

Život na turnusy sa však často podpisuje na ich vlastných rodinách. Hlavne mladé ženy ťažko znášajú odlúčenie od svojich malých detí na dlhé obdobie. Staršie opatrovateľky zase neraz majú tiež zdravotné problémy.
 

Veronika Sokolová
Hospodárske noviny, 25.5.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards