Čo majú spoločné karibskí piráti a kalifornskí väzni?

Ľudia sú spoločenské tvory. Do žitia v spoločnosti a spolupráce ich však netlačia len ich evolúciou vytvarované psychologické adaptácie; ale aj prosperita, ktorá zo života v spoločnosti plynie. Aby však ľudia mohli vytvoriť spoločenstvá a v rámci nich pokojne žiť, produkovať a obchodovať, musí byť splnených niekoľko podmienok. V týchto spoločenstvách musia byť prítomné určité pravidlá správneho správania sa, ktoré formujú interakcie medzi ľuďmi; musia existovať určité spôsoby vynucovania týchto pravidiel a mechanizmy ako rozhodnúť spory, keď nie je jasné kto a či porušil tieto pravidlá. 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.

Svet je lepší vďaka Uberu, nie vďaka politikom a úradníkom

Nedávno ma na Pražskom letisku vyzdvihol tenisový trenér používajúci Uber. Pršalo. Keď prší, vravel mi vodič-trenér, musí rušiť hodiny tenisu a prichádza o (resp. nezarába) peniaze. Zároveň ale keď prší, je viac dopytu po taxíkoch, takže nasadne do svojho auta a rozváža ľudí po meste, aby si vynahradil stratený príjem.

Zisk ako svetlá stránka

Adeptom na jeden z najnepochopenejších konceptov v ekonómii je určite zisk. Bežný človek vidí za ziskom niečo ako jednoduchý transfer bohatstva od jednej časti obyvateľov (najčastejšie od chudobnejšej väčšiny, zákazníkov a zamestnancov) k inej časti obyvateľov (najčastejšie k bohatšej menšine, podnikateľom). Smutné je, že existujú dokonca aj ekonómovia, ktorí vidia zisk ako nejakú „temnejšiu stránku“ alebo vzdelaní poloblázni, ktorí vidia za všetkým zlým zisk. Vo všetkých prípadoch však ide o jedno veľké nedorozumenie. Zisk nie je žiadnym transferom, prerozdelením bohatstva ani ničím „temnejším“. Zisk plní v ekonomike dve dôležité úlohy. Jednú informačnú a druhú motivačnú. Jedna dôležitejšia ako druhá. 

Menej regulácie, viac reputácie

Diskusia okolo regulácie podnikateľského prostredia štátom je jedna z tých nekonečných. Kto, ako, a prečo by mal niekoho regulovať? Posledná otázka je kľúčová. Prečo vôbec potrebujeme reguláciu dobrovoľných kontraktov medzi dvoma subjektmi? Ak obe strany súhlasili – z definície obe strany získavajú. Inak by predsa nesúhlasili. Obhajcovia štátnych regulácii sa v tomto momente najčastejšie odvolávajú na ekonomický koncept zvaný informačná asymetria. Inak povedané informačná prevaha jednej strany kontraktu nad tou druhou. Pričom spravidla  je tou informovanejšou stranou predávajúci, ktorý vie o predmete predaja viac ako kupujúci. S obhajobou regulácií sa tak spojilo heslo „ochrany spotrebiteľov“.

Kde sa dvaja politici bijú, občania znášajú náklady

Pamätníci si ešte možno spomenú na tie šialené 30. roky v USA, keď Roosevelt s jeho New Dealom v boji proti kríze schválil Agricultural Adjustment Act (1933). To čo nasledovalo sa dnes vyučuje na hodinách ekonómie pod hlavičkou „zlyhania politického trhu“. Nemusíte  však navštevovať kurzy ekonómie, aby ste odhalili nezmyselnosť politiky, ktorá prikazuje likvidovať potraviny, celé žatvy a dobytok s cieľom udržať vysoké ceny potravín v období, keď o niekoľko kilometrov vedľa hladujú ľudia.

Chcete pomôcť rozvojovým krajinám? Kupujte trička vyrobené v sweatshopoch!

Otvoriť s ľavičiarom diskusiu o sweatshopoch, je ako postaviť pred býka toreadora. 

Sweatshopy totižto stelesňujú všetko, čím opovrhuje: nadnárodné korporácie, kapitalizmus, globalizácia, zisk, nerovnosť a práca domácich obyvateľov v hrozných podmienkach za nízku mzdu. Práve posledný bod – práca v hrozných podmienkach za nízku mzdu – je svojím spôsobom zaujimavý a zároveň kľúčový faktor pri akejkoľvek diskusií o sweatshopoch.

Keď trh buduje veľkomestá

Svet čaká veľká výzva. Celkový počet ľudí žijúcich v mestách má na celom svete vzrásť do roku 2050 o vyše 2 miliardy. Pričom veľkú časť tohto urbánneho rastu sa odohrá v rozvojových krajinách. Predovšetkým v Číne a Indii. V Číne sa už príbeh začal písať. V posledných troch rokoch v nej stuhlo toľko betónu ako v USA za celé 20. storočie. Táto rýchla výstavba miest je však vo veľkej miere v réžii verejných autorít a je otázne, do akej miery je udržateľná alebo ide o nafukovanie bubliny. Posledné správy z čínskych akciových trhov svedčia skôr o druhej možnosti.

Stránky

Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards