O technológiách a o návrhoch talianskych populistov, ktoré spôsobujú vrásky na čelách európskych politikov.

Počuli ste o ytriu, europiu či terbiu? Ide o prvky z tej časti periodickej tabuľky, kam koráb poznania stredoškolskej chémie nezablúdil. Spolu 17 chemických prvkov tvorí skupinu s názvom „vzácne zeminy“ (rare earth elements). Hoci ich verejnosť nepozná, prichádza s nimi do denného styku. Majú uplatnenie v batériách, elektromotoroch, ako katalyzátory chemických procesov či vo veterných turbínach. Asi tušíte, že ich význam vo svetovej ekonomike narástol najmä v posledných dvoch-troch dekádach.

V posledný májový piatok sa na rokovanie parlamentu dostal návrh poslanca Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nešlo o nič menšie, ako „nulovú“ daň zo zisku. Prekvapenie sa nekonalo a opozičný zákon neprešiel. Keďže INESS bol spolutvorcom tohto reformného zámeru strany SPOLU, musíme sa pri ňom pristaviť.

Pred dvoma mesiacmi musela spoločnosť Uber prerušiť svoje fungovanie na Slovensku. Nestalo sa tak preto, že by o jej služby prestali mať záujem zákazníci, alebo by sa nepáčili podmienky vodičom. Dôvodom bola nečinnosť politikov a úradníkov, ktorí za skoro tri roky neboli schopní prispôsobiť regulácie z minulého storočia technológiám 21. storočia. Uber s jeho biznis modelom bol tak de facto na Slovensku zakázaný. Zákaz je však síce najľahšia, ale zároveň aj najhoršia forma regulácie.

Po voľbách v Taliansku bolo jasné, že v Európe bude veselo, keď na najvyššie priečky vyskočili obávaní populisti z Ligy severu a Hnutia piatich hviezd.

Na Slovensku bolo v roku 2017 zaznamenaných viac ako 400 000 exekúcií. Pribúdajú portály a organizácie, ktoré ponúkajú pomoc zadlženým občanom. Veľká väčšina ľudí nevie, koľko daní platí alebo koľko stoja verejné služby. Vieme, kedy bola bitka pri Moháči, učíme sa naspamäť hlavné mestá, vieme recitovať „Mor ho!“, a to napriek tomu, že tieto informácie nám poskytne Google v priebehu zlomku sekundy. V správach počúvame o deficitoch a dlhoch, no nevieme, čo tieto pojmy znamenajú pre náš každodenný život. V banke nepoznáme rozdiel medzi jednoduchým či zloženým úrokom a z každej strany sa na nás valí „super-výhodný úver“.

6 326 eur. To je výška poplatku priemerného občana Slovenska za štátne služby na tento rok. Každého jedného, vrátane novorodencov, detí, či dôchodcov alebo zdravotne postihnutých. Ak sa vám to zdá neuveriteľné, tak vedzte, že je to ešte o 169 eur viac ako vlani. A aj keď štátu platíte na daniach, odvodoch a spotrebe z roka na rok viac, stále to nestačí a svojich občanov viac a viac zadlžuje. Tento rok každý z nás dlhuje veriteľom Slovenskej republiky 8213 eur.

Hodiny strávené na Dopravných inšpektorátoch čakaním sú už súčasťou moderného folklóru. Tieto nenáročné úkony sa pritom dajú rýchlo a lacno zjednodušiť, čo by ušetrilo čas občanov, ale aj verejné financie. Neschopnosť verejnej správy reformovať túto oblasť je tak reálnym obrazom "boja" proti byrokracii na Slovensku.

Po takmer troch dekádach „zombie“ stavu sa slovenské poľnohospodárstvo konečne prepracovalo na titulky novín. Lavína škandálov konečne ukázala, čo sa niektorí pred tým snažili len nesmelo naznačiť. V otázke vlastníckych práv a ich vymožiteľnosti, tak kľúčových pre efektívne fungovanie trhovej ekonomiky, je slovenské poľnohospodárstvo úplne na dne.

Po skoro roku uzrel svetlo sveta ďalší propodnikateľský balíček. Každý podnikateľ by legitímne očakával, že ak vláda prichádza s veľkými sociálnymi balíčkami, tak nebude len hádzať balvany do tlejúceho ohňa podnikateľského prostredia, ale priloží aj kvalitné drevo a poriadne v krbe rozkúri. Žiaľ, opäť sa vláda rozhodla priložiť len malé konáriky. Čo významnejšie sa pre podnikateľov plánuje pomocou balíčka zmeniť?