Ficova minimálna mzda by uškodila ekonomike

Bratislava – "Keby to bolo na mne, rovno seknem tú minimálnu mzdu na 750 eur," vyhlásil predseda vlády Robert Fico pri podpisovaní nariadenia o zvýšení minimálnej mzdy v roku 2018. Tá bude od premiérovej predstavy výrazne vzdialená, hoci v absolútnom vyjadrení pôjde o jej historicky najvyšší nárast, zo súčasných 435 stúpne na 480 eur. Čo by sa stalo, ak by jej výšku naozaj stanovil premiér a vzrástla by skokovo na 750 eur?

Ficova minimálna mzda by uškodila ekonomike

"Celkovo by sa mesačné náklady zamestnávateľa na zamestnanca s minimálnou mzdou zvýšili o 365 eur," hovorí Radovan Ihnát zo Slovenskej komory daňových poradcov. Priame náklady na mzdu by boli vyššie o 270 eur a o ďalších 95 eur by stúpli náklady na sociálne a zdravotné poistenie. To by však nebolo všetko. Od minimálnej mzdy sa odvíjajú aj ďalšie veličiny, napríklad príplatok za nočnú prácu alebo kompenzácie za sťažený výkon práce. Podnikatelia by museli počítať s predražením služieb, za ktoré si platia iným firmám. V nákladoch pekárov by sa mohli odraziť zvýšené mzdy upratovačiek, ktoré zamestnáva zazmluvnená firma. Podľa analytika inštitútu INESS Róberta Chovanculiaka by takýto skokový nárast znamenal zvýšenie nezamestnanosti. Na Slovensku máme ešte stále regióny a odvetvia, ktorým sa nedarí tak ako veľkým spoločnostiam na západe krajiny. "Ide predovšetkým o východnú časť Slovenska a malé a stredné podniky v odvetviach ako stavebníctvo, maloobchod, reštaurácie a hotelierstvo," vysvetľuje. Na riziká upozorňuje aj analytička Poštovej banky Jana Glasová, podľa ktorej by výrazné zvýšenie minimálnej mzdy mohlo viesť k tomu, že by niektorí zamestnanci namiesto vyššieho zárobku mohli skončiť na úrade práce. "Minimálna mzda by sa vždy mala stanovovať s ohľadom na celkový ekonomický vývoj, vývoj na trhu práce, rast priemerných miezd či rast produktivity práce," hovorí Glasová.

Výdavky štátu

Opatrenie by sa na základe údajov Štatistického úradu malo týkať približne milióna ľudí. Otázne je, ako by sa s takouto zmenou vyrovnal náš najväčší zamestnávateľ – štát. Ten každý mesiac vypláca približne pol milióna ľudí, mnohí z nich nedostávajú podľa tabuľky minimálnu mzdu ani teraz a štát im ju každý mesiac musí doplácať. Jej zvýšenie na 750 eur by sa však nedotklo len ľudí, ktorí majú nízke platy, ale ovplyvnilo by aj mzdy lepšie zarábajúcich, keďže by došlo k prepísaniu tabuliek, podľa ktorých sú zamestnanci štátu platení. Riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník upozorňuje aj na rôzne nezamýšľané dôsledky takéhoto opatrenia. Viaceré firmy by boli zrejme viac motivované zavádzať do výroby moderné technológie, ktoré by sa stali lacnejšou možnosťou ako ľudská práca. Podľa Páleníka by však došlo aj k pozitívnym efektom. "Ak by to stúplo takto skokovo, tak by to mohlo prilákať ľudí zo zahraničia späť domov," myslí si, no dodáva, že je otázne, odkiaľ by na to štát vzal zdroje.

30.10. Matej Vanoch link

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards