Firmy prispejú na stravu viac (HN)

Róbert Chovanculiak komentoval nedostatky gastrolístkov pre HN. 23.3.2018 

Firmy prispejú na stravu viac (HN)

Zvyšujúca sa inflácia vedie rezort práce k zmene taríf, platiť by mali od júna.
Zamestnanci už od júna dostanú vyšší príspevok na stravu, a to tak počas bežných dní ako aj na pracovných
cestách. Dôvodom je zvyšovanie cien potravín, ktoré podľa zákona automaticky vedie k úprave príspevkov.
Celkovo by malo ísť o 22 centov na deň, čo by pre firmy nemal byť problém, zamestnávatelia však upozorňujú, že
aj malé zvýšenie môže niektorým spôsobiť problémy.
Trojmiliónová pokuta
Podľa predbežnej informácie, ktorú zverejnilo ministerstvo práce, sa príspevok na jedlo na pracovnej ceste
kratšej ako 12 hodín zvýši zo 4,5 na 4,8 eura. Tento údaj však zaujíma všetkých zamestnancov, keďže práve od
neho sa odvíja aj výška príspevku na každodenné stravné. To sa počíta ako 75 percent z diét prvej kategórie.
Čím je totiž pracovná cesta dlhšia, tým sú aj diéty vyššie. V konečnom dôsledku tak od júna vzrastie minimálna
hodnota stravných lístkov z 3,38 na 3,6 eura. Zvýšenie však nepocíti iba zamestnávateľ, ale aj zamestnanec.
Firma totiž zo zákona musí hradiť 55 percent stravného, zvyšok si dopláca pracujúci.
Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Špániková upozorňuje, že „sú firmy,
ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii a svojim zamestnancom ponúkajú najnižšie sadzby gastrolístkov,
keďže aj malé zvýšenie môže pre nich znamenať problém“. Za výhodu považuje to, že na príspevok platí daňové
zvýhodnenie a firmy si ho môžu dať do nákladov. „Preto je stále veľa spoločností, ktoré gastrolístky využívajú v
maximálnej sadzbe,“ skonštatovala. Vďaka novým sumám sa tak zvýši aj hodnota, ktorú si budú môcť dať do
nákladov. A to nielen firmy, ale aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nevyužívajú paušálne náklady.
Stravovanie však tvorí iba malú časť nákladov na zamestnancov. V Tatra banke je to napríklad okolo dvoch
percent, v Slovenskej sporiteľni takmer tri.
Rôzni kritici však upozorňujú, že celý systém gastrolístkov je neefektívny a najviac na ňom zarábajú práve ich
emitenti. Na Slovensku sú to predovšetkým Doxx, Edenred a Up Slovensko (predtým Le Cheque Dejeuner). Ešte
v roku 2016 dostali takmer trojmiliónovú pokutu od Protimonopolného úradu, keďže si podľa zistení kontroly delili
trh a dohadovali sa o cenách. Úrad vtedy vláde odporučil gastrolístky zrušiť a nahradiť finančným príspevkom na
obed. Ministerstvo práce však situáciu dodnes nezačalo riešiť.
Teplé jedlo zvyšuje produktivitu
Na druhej strane spoločnosti, ktoré stravné lístky vydávajú, to nerobia zadarmo. Podľa zákona im idú tri
percentá z jeho hodnoty. Analytik inštitútu INESS Robert Chovanculiak však dodáva, že aj samotná reštaurácia
musí zaplatiť za to, aby za gastrolístok dostala hotovosť. Výška poplatku sa podľa neho pohybuje v rozmedzí od
13 do 21 centov. „Aj to sa spätne negatívne premietne do peňaženky zamestnanca. Z pohľadu reštaurácie ide
totiž o rovnaké zvýšenie nákladov, ako keby napríklad zdraželo kilo kuracích pŕs o jedno euro,“ poukázal.

O zrušenie gastrolístkov sa rôzne politické strany pokúšali už viackrát, doteraz však vždy neúspešne. Na
obranu si Asociácia emitentov stravovacích poukážok dala vypracovať prieskum, z ktorého napríklad vyplynulo,
že ak by gastrolístky nahradila hotovosť, tak približne dve tretiny zamestnancov by využila tento príspevok aj na
iné potreby ako kúpu teplého obeda. Tento argument asociácia používa na svoju obranu, uškodilo by to podľa
nich totiž reštauráciám, ako aj zamestnancom. To priznáva aj Špániková. „Teplé jedlo počas pracovného dňa je
nielen dôležité pre zdravie zamestnancov, znižuje chorobnosť, a teda aj mieru péeniek, ale prispieva aj k ich
pracovnému výkonu,“ vysvetlila. Chovanculiak však podotkol, že „človek schopný niesť zodpovednosť za splnenie
pracovných úloh, ktorý má zároveň možnosť voliť či zobrať si úver, unesie aj zodpovednosť za svoje stravovanie“.
Gastrolístky podliehajú viacerým maržiam

Ako vysvetľuje Robert Chovanculiak, kým sa gastrolístky premenia na skutočné peniaze, prejdú viacerými
rukami a hlavne sadzbami. Vydávajú ich gastrofirmy, ktoré ich následne predávajú spoločnostiam. Už pri tomto
procese idú tri percentá z ceny lístku samotnému vydávateľovi. Zamestnávateľ ich neskôr predá zamestnancom s
tým, že im uhradí minimálne 55 percent z ich ceny. Následne nimi pracujúci zaplatí v reštauráciách, prípadne
obchodoch, ktoré majú s vydavateľmi zmluvu. V nej je určená marža, ktorá sa aplikuje pri vymieňaní lístkov za
peniaze. Podľa Chovanculiaka ide o sumu medzi 13 až 21 centov.

HN,  Kristína Votrubová, 23.3.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards