Firmy zaplatia licenciu naposledy (HN)

Martin Vlachynský komentoval daňové licencie pre HN. 12.2.2018 

Firmy zaplatia licenciu naposledy (HN)

Aj keď licencie v tomto roku skončili, právnické osoby ju za zdaňovacie obdobie roku 2017 ešte musia uhradiť. Nebudú ju platiť až za zdaňovacie obdobie začaté od januára 2018.

Jeden z najlepších daňových nástrojov, ktorý s minimálnymi administratívnymi nákladmi prispieval k väčšej daňovej spravodlivosti. Takto zhodnotili analytici Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií daňové licencie. Ich zavedenie podľa inštitútu výrazne zlepšilo daňovú spravodlivosť, keďže časť firiem dlhodobo neplatila daň z príjmov. Po štyroch rokoch na základe koaličnej dohody končia, čím štátny rozpočet podľa ich odhadu príde v tomto roku o 115 miliónov eur. Iný názor na túto daň, ktorá sa platí aj zo straty, majú podnikatelia.

Škodlivý experiment

Podľa Martina Vlachynského, analytika INESS, išlo však o škodlivý experiment s nejasným cieľom. Myslí si tiež, že správanie firiem zásadným spôsobom nezmenili, len posunuli hranice optimalizácie z nula eur na úroveň daňových licencií, čo pre rozpočet nie je významné číslo. "Zásadne sa nimi však narušila logika daní, ktoré sa platia zo zisku. Mnohé firmy boli takto nútené platiť daň zo straty, ktorá nebola výsledkom účtovníckych kúziel, ale ich reálnej situácie," povedal pre HN.

Inštitút sa bráni. Daňová licencia splnila svoj hlavný cieľ. Prispela k zvýšeniu daňových príjmov rovnomernejším rozdelením daňového bremena. Zlepšila spravodlivosť daňového systému najmä na úrovni "nezodpovedných" firiem. Ide približne o 34-tisíc firiem, ktoré pôsobia na trhu osem rokov alebo dlhšie. Daň však zaplatili trikrát alebo menej. Respektíve, pred zavedením daňovej licencie platili v priemere 30-krát nižšie dane než zodpovedné firmy. Aj pri tých "zodpovedných" bolo po zavedení licencií vidieť zmeny. Zatiaľ čo v roku 2013 zaplatili 27 miliónov eur, o rok neskôr to už bolo 64 miliónov.

Poškodili malých podnikateľov

Išlo o plošné a nesystémové riešenie, reagoval Ladislav Vaškovič, predseda Ekonomického výboru SOPK. Podnikatelia totiž platili daň štátu na základe administratívneho rozhodnutia bez ohľadu na to, či pri svojom hospodárení dosiahli zisk. "Nerozlišovalo sa, či vytvárajú zisk, alebo či sú v strate v dôsledku charakteru ich podnikateľskej činnosti. Alebo že len rozbiehajú podnikanie, ktoré im prinesie zisk len po vynaložení investícií a námahy až po niekoľkých rokoch." Najnegatívnejšie dôsledky pociťovali zväčša malí podnikatelia a pracujúci na hrane zisku a straty. Práve pre nich aj suma 480 alebo 960 eur bola podľa Vaškoviča zaťažujúca. "Prirodzene, zavedenie daňových licencií inak hodnotila štátna správa, keďže pomohli získať pre rozpočet verejných financií ďalšie zdroje. V prvom roku to bolo do 80 miliónov eur. Za ďalší prínos niekedy uvádzala, že sa znížil počet neaktívnych subjektov. Je to sporné, keďže sa zrejme dal dosiahnuť aj inými opatreniami, a je aj otázne, čím boli ,mŕtve' spoločnosti negatívne pre prostredie," vraví Vaškovič. Miriam Bellušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu, si myslí, že išlo o represívne opatrenie a štát ním zakrýval svoju neschopnosť efektívne vyberať daň z príjmu.

Zanikali neaktívne firmy

Daňové licencie boli zavedené v rámci konsolidačných opatrení v roku 2014. Obavy ohľadom rušenia aktívnych firiem sa však nenaplnili, tvrdí riaditeľ odboru daňových príjmov a fiškálnych analýz Peter Harvan. "Ukázala to analýza dát obchodného registra a individuálnych dát daňových priznaní. Tieto obavy nenaplnila, naopak, úplne ich vyvracia. Aj po zavedení daňovej licencie zanikali pravdepodobne najmä neaktívne firmy. Daňová licencia nemala významný negatívny vplyv ani na novovznikajúce firmy," zhodnotil. Podľa veku zanikali najmä firmy staršie ako 10 rokov. To podporuje argument o existencii neaktívnych firiem, ktoré pomohla daňová licencia vyčistiť z obchodného regisHlavným cieľom tejto minimálnej dane z podnikania bolo zvýšenie daňových príjmov prostredníctvom rovnomernejšieho rozloženia daňovej povinnosti medzi firmami. Na Slovensku dlhodobo viac než 50 percent priznávalo nulovú daň. Viac ako štyritisíc, teda deväť percent z celkového počtu firiem z roku 2004, ktoré fungujú dodnes, nezaplatilo daň počas 12 rokov ani raz. "Zmyslom podnikania by malo byť dosahovanie zisku prostredníctvom tvorby pridanej hodnoty pre spoločnosť. Z pohľadu daňového systému tak firmy, ktoré neplatili dlhodobo dane, využívajú benefity systému na úkor tých, ktoré si svoje daňové povinnosti plnia poctivo," obhajujú autori analýzy a tvrdia, že minimálna daň nie je slovenský výmysel, ale štandardne používaný nástroj fiškálnych politík vo vyspelých krajinách západného sveta.

NEZABUDNITE!

Aj keď minimálna daň je od januára zrušená, naďalej platí, že daňovníci, ktorí ju v rokoch 2015 až 2017 zaplatili, majú nárok na jej odpočet v budúcich obdobiach. Tí, ktorých zdaňovacím obdobím nie je kalendárny, ale hospodársky rok, ju budú musieť zaplatiť naposledy za obdobie končiace sa počas roka 2018. Licenciu si môžu odpočítať najviac v troch po sebe idúcich obdobiach, ktoré nasledujú za tým, za ktoré ju zaplatili. Môžu ju však odpočítať len do výšky dane z priznania.
 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards