Fungovanie regionálnych samospráv a voľby do nich

Prečítajte si prepis rozhovoru z rádia Aktuál s Viktorom Nižňanskym, riaditeľom Komunálneho výskumného a poradenského centra.

Fungovanie regionálnych samospráv a voľby do nich

...

Zuzana Martináková: "Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie. Budeme sa samozrejme rozprávať predovšetkým o regiónoch, voľbách do vyšších územných celkov, o fungovaní týchto regionálnych samospráv. Pozrieme sa aj na to, či by potrebovali v budúcnosti reformu tak, ako sa to už začína ozývať čoraz častejšie. Ďalším mojím hosťom v prvej hodine bude právnik, Pavol Hagyari. Budeme sa rozprávať na veľmi zaujímavú tému. Ako to je z pohľadu európskeho práva pri vydaní zatykača jednej krajiny členskej Európskej únie voči človeku, ktorý sa nachádza v inej členskej krajine Európskej únie. Áno, ako dobre tušíte, budeme hovoriť o vydaní zatykača na katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta. Ako to vyzerá z právneho hľadiska. Je to naozaj nezvyčajný prípad, aby jedna krajina Európskej únie žiadala o vydanie svojho občana z krajiny inej Európskej únie. Po trinástej hodine sa budeme venovať ekonomickým témam. Podpredseda vlády Peter Pellegrini a minister hospodárstva, pán Žiga predstavili plán na zníženie byrokratického zaťaženia pre podnikateľov. O ich pláne, o realizácii týchto krokov, o tom, či je to krok správnym smerom, sa budem rozprávať s analytikom inštitútu INESS, Martinom Vlachynským, ktorý takisto nedávno predstavil za inštitút INESS takzvaný byrokratický index, teda to, ako sú naši podnikatelia zaťažovaní byrokraciou. Počúvajte nás od dvanástej do štrnástej. Dozviete sa veľa zaujímavého. Pán Nižňanský, začnime teda našu diskusiu aktualitou. Zajtra sa konajú voľby do vyšších územných celkov. Snažíme sa o tom informovať počas celého dňa. Informujú o tom všetky médiá. Takmer vo všetkých médiách prebehli debaty, diskusie či už s jednotlivými kandidátmi alebo s expertmi na tému fungovania regionálnych samospráv. Tak začnime tak všeobecnejšie. Aká je v súčasnosti pozícia týchto regionálnych samospráv v rámci toho celého samosprávneho a štátneho usporiadania, ako ho máme dnes?"

Viktor Nižňanský: "Ich pozícia patrí medzi tie najslabšie v rámci celého systému, čo je podľa mňa veľká škoda. Je to dané jednak kompetenciami, ktoré majú k dispozícii. Tým, že vykonávajú veľkú časť tej najvážnejšej kompetencie v takzvanom režime preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy, ktorý koordinuje a riadi vláda, a zároveň aj z hľadiska financovania nemajú skutočný vlastný príjem, majú len podiel na dani z príjmov fyzických osôb, plus majú teda nejaké príjmy, ktoré môžu mať z hospodárenia s majetkom. Samozrejme môžu si brať úvery a občas sa dostanú k nejakým eurofondom. Ale z hľadiska aj majetkového patria možno k tej slabšej štruktúre verejnej správy na Slovensku."

Zuzana Martináková: "Čím to je? Lebo na začiatku, keď sa teda formovalo nielen to územnosprávne členenie, teda vytvorilo sa osem tých regionálnych samospráv, ale zároveň sa samozrejme prijali aj pravidlá, aké budú mať kompetencie, ako budú financované. Vtedy sa samozrejme viedla debata v tom, že na začiatok to bude takto a postupne sa to bude upravovať. Ale už nejako k tej debate o tom postavení a kompetenciách vyšších územných celkov ďalej nedošlo, respektíve neboli tie úpravy také zásadnejšie, možno ako by mali byť. Ako je to z vášho pohľadu?"

Viktor Nižňanský: "Ak ono, keď si niektorí pamätajú to obdobie, ad jedna sa dva roky rozprávalo úplne inom územnosprávnom členení, nakoniec niektorí poslanci Národnej rady za vládnu koalíciu hlasovali úplne opačne, aj proti vlastnému volebnému programu. Už vtedy sa tá debata sústredila najmä teda na hranice, počty vyšších územných a podobne, a menej sa vlastne debatovalo o tých kompetenciách. Vlastne v tom čase hrozilo vtedajšie SMK, že vystúpi z vládnej koalície, keď sa aspoň nezačne decentralizácia. Pomerne narýchlo sa rozdelili kompetencie a vtedy sa nedodržali tie pravidlá, také kritériá spravodlivej deľby. Jednoducho mnohé kompetencie sú delené medzi štátom a samosprávou, mnohé sú delené medzi vyšším územným celkom a miestnou samosprávou, niektoré majú napísané na papieri napríklad regionálny rozvoj, ale nemajú k tomu všetky nástroje, pretože tie nástroje majú v rukách ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy. Čiže nedotiahlo sa to, čomu sa hovorí princíp subsidiarity, to znamená, že vlastne každá tá úroveň má mať svoje právomoci, má mať svoje financie a má mať svoje nástroje, aby sa mohla priamo zodpovedať občanom za to, čo reálne by v tom svojom spravovanom území vykonala a nebolo to tak, že mnohokrát ani neviem, kto je skutočne zodpovedný, lebo jedna úroveň sa vyhovára na tú druhú úroveň."

Zuzana Martináková: "Padli v tejto súvislosti už aj návrhy, že vyššie územné celky tak, ako sú, sú v podstate zbytočné, sú akýmsi medzičlánkom? Dokonca novovznikajúca strana Miroslava Beblavého priamo hovorí o tom, že ich treba zrušiť. Je to až v takejto polohe? Alebo je to medzičlánok veľmi dôležitý, ale samozrejme s tým, že by sa mali upraviť a spresniť kompetencie týchto regionálnych samospráv?"

Viktor Nižňanský: "Ťažko reagovať mnohokrát na politicky motivované vyhlásenia alebo stranícky teda motivované vyhlásenia. Aj vtedy bola tá diskusia, či majú byť alebo nemajú byť. Nakoniec sa priklonilo k tomu, že majú byť jednak z historického hľadiska, jednak z hľadiska toho, že boli zakomponované aj do Ústavy Slovenskej republiky už v 1992 roku. Mohol by som menovať ďalšie dôvody, prečo teraz prišlo k tomu, i keď naozaj nie sú v tej štruktúre, ako sme my navrhovali a tým pádom stratili na svojom význame sčasti aj pre občanov. Takže tá diskusia sa môže opätovne nastoliť. Uplynulo odvtedy dlhé obdobie. Ten projekt sa začal v roku 1991, dneska máme 2017. Ale treba k tomu pristúpiť komplexne. Je úplne zrejmé a to je cítiť aj v iných oblastiach prieskumu verejnej mienky, že ľudia sú nespokojní so súčasným politickým systémom a so spravovaním územia ako celku. A preto aj k takejto zmene je dôležité pristúpiť až po komplexnom posúdení všetkých úrovní verejnej správy, o prerozdelení kompetencií aj čo sa týka centrálnej vlády, čo sa týka regiónov, čo sa týka miestnej samosprávy. A na základe tohto a dobrého systému financovania sa môžeme potom baviť, či naozaj je pre nás potrebná tá druhá úroveň verejnej správy, alebo vieme tie isté kompetencie zabezpečiť aj iným modelom, ako je tento regionálny model."

Zuzana Martináková: "Ešte vtedy, keď sa to na začiatku formovalo a keď bol prijatý ten zákon, o ktorom ste teraz hovorili, o regionálnych samosprávach, áno, bolo to veľmi politicky turbulentné a hrozil až pád vlády, tak vtedy sa veľmi hovorilo o tom, že tie regionálne parlamenty musia vzniknúť aj kvôli tlaku z Európskej únie, ktorý veľmi tlačí na to, aby členské krajiny EÚ mali regionálnu samosprávu. Pravda je taká, že v rôznych členských krajinách Európskej únie je rôzne postavenie týchto samospráv. Niekde je veľmi silné a nevedia si fungovanie bez nich ani predstaviť a je to tak napríklad aj v Poľsku, v Nemecku, v mnohých rôznych krajinách. Čiže je stále táto požiadavka opodstatnená, že naozaj kvôli Európskej únii, vtedy sa aj hovorilo, že kvôli eurofondom, prúdenie peňazí a tak ďalej, je potrebné tieto regionálne samosprávy vybudovať? Je to tak? Aké sú tie modely v porovnaní s inými krajinami?"

Viktor Nižňanský: "Tak neexistuje univerzálny model v Európe. Každý vychádza z nejakých tradícií, histórie a z nejakých geografických, prírodných a iných podmienok. To znamená, aj my sme mali vtedy dvanásť kritérií regionalizácie, na základe ktorého vzniklo to pôvodné územnosprávne členenie na šestnásť vyšších územných celkov. Bez ohľadu na to, či by sme boli v Európskej únii alebo nie, to kritérium bolo sekundárne. Európska únia sa nejako výrazne neangažovala v tomto smere. Máme, myslím, že Dánsko bol štát, ktorý napríklad pri čerpaní eurofondov nebol ani rozdelený na ďalšie NUTS 2, ako to máme my na Slovensku. To znamená, že je to naozaj interná záležitosť každého štátu a závisí od tých lokálnych alebo regionálnych podmienok, ktoré v ňom panujú. Treba ale aj povedať to, že ako som spomenul, začali sme v roku 1991. Niečo sme pripravili, trvalo to desať rokov, kým sa to presadilo, aspoň v takejto oklieštenej podobe. Keby sme chceli pristúpiť k tej zmene, no tak by sme sa mali pozerať dopredu, pretože prichádzajú nové trendy, nové výzvy, nebudem teda diskutovať vážne teraz o globalizácii a podobne. Úplne sa zásadne mení pohyb obyvateľstva ako kedysi. Dneska tí ľudia sa úplne ináč chovajú naprieč tým rôznym hraniciam, ktoré existujú v rámci vnútroštátneho členenia. Čiže v podstate treba si naozaj povedať, že čo všetko dokážeme presunúť na lokálnu úroveň, ktorej úlohy je efektívnejšie vykonávať na centrálnej a ktoré úlohy je potom, ktoré je možné vykonávať na regionálnej úrovni a nemusíme sa naozaj pozerať na to, že ako je to v iných štátoch Európskej únie. Nakoniec aj to pravidlo, aby mohli čerpať eurofondy, síce bolo tvrdené, ale v skutočnosti aký je výsledok? Prakticky skoro všetky eurofondy riadia ministerstvá a ich inštitúcie. To znamená, že tie regionálne samosprávy sa tak môžu uchádzať a teraz existuje ten integrovaný regionálny operačný program, kde môžu teda nejako skúsiť aplikovať nejaké svoje predstavy a možnosti toho regiónu."

Zuzana Martináková: "Áno, v zásade sa môžu uchádzať, ale nie sú tí, ktorí by dostali ten balík."

Viktor Nižňanský: "V tom jednom Regionálnom operačnom programe teda majú nárok a teda nejakým spôsobom prerozdeľovať tie peniaze, ale z hľadiska celkového balíka eurofondov ten význam nie je taký veľký. Vy ste spomínali Poľsko, kde tam bola tá situácia úplne iná. Ad jedna tie vojvodstvá majú iné právomoci, ad dva, vojvodstvá pripravovali svoje programy a potom uzavierali nejaké dohody s centrálnou vládou o ich financovaní. U nás sa vlastne mnohé tie veci realizujú práve z ústredných orgánov do územia. Takže tie peniaze do tých regiónov tečú rôznymi tokmi, ktoré sú mnohokrát až úplne neprehľadné."

Zuzana Martináková: "Keby teda došlo k politickej zhode, že ideme pripravovať reformu regionálnych samospráv, čo by bolo treba podľa vás riešiť ako prvé? Kompetencie alebo tie hranice regionálnych celkov, ktoré sú sporné? A ešte sa ich chcem potom dotknúť aj podrobnejšie."

Viktor Nižňanský: "Tak ja v prvom rade si myslím, že by bolo treba inštitucionalizovať oficiálne nejaké tímy alebo tím, ktorý sa tým začne úplne vážne zaoberať. Si zoberte, že na Slovensku neexistuje nejaká inštitúcia, ani ministerstvo, ktoré by sa nejako systematicky zaoberalo kompletnou verejnou správou. Ministerstvo vnútra si rieši najmä štátnu správu, potom sa diskutuje s tým, akú predstavu má ZMOS ohľadne samosprávy, potom je splnomocnenec na nejaké konkrétne účely alebo konkrétne kroky. Ale tu chýba niekto, kto by to celé nejako dlhodobo manažoval. Čiže pri takejto zásadnej zmene je potrebné vytvoriť takúto inštitúciu. Pripomeniem, že v roku 1991 existovali tri také komisie. Jedna bola parlamentná, dve boli vládne, ktoré pripravovali svoje predstavy, ako to spraviť. Nakoniec sa teda vybral ten župný variant, ktorý spravila tá parlamentná komisia. Čiže to je prvý krok, ktorý bol. No a táto inštitúcia spolu s ďalšími expertmi by jednoducho mali pripraviť nejaký návrh, ako to celé spraviť. Ja sa osobne domnievam, že v prvom rade je treba si jasne povedať, ktoré kompetencie na základe princípu subsidiarity máme teda posunúť čo najbližšie k občanom a ako ich vieme zabezpečiť. Tam sú tie rôzne modely. Jeden je tento regionálny, ale sú aj iné modely známe na Slovensku. Potom je samozrejme treba jasne definovať systém financovania a v tej otázke toho územnosprávneho členenia by som bol v tomto okamžiku opatrný, pretože neexistuje optimálna veľkosť obce, ani regiónu. V podstate ide o optimálne zabezpečenie úloh, ktoré majú tieto inštitúcie zabezpečovať pre občanov. A preto si myslím, že najprv je treba začať odtiaľto a povedať si, do akej miery chceme byť decentralizovaným štátom alebo chceme byť štátom centralizovaným."

Zuzana Martináková: "Viktor Nižňanský, riaditeľ Komunálneho výskumného a poradenského centra a odborník na verejnú a komunálnu politiku. Viktor Nižňanský je mojím hosťom. Zopakovala som to meno. Po krátkych správach budeme pokračovať v tejto diskusii. Rozprávam sa s Viktorom Nižňanským0 riaditeľom Komunálneho výskumného a poradenského centra, expertom na verejnú správu a komunálnu politiku. Pred správami sme otvorili tú tému, ako by sa mala otvoriť reforma regionálnych parlamentov. Ja som tu robila diskusie s kandidátmi z jednotlivých regiónov a musím povedať, že čo sa týka územnosprávneho členenia, teraz členenia, nie kompetencií, tak vyvstali tu dve také zásadné otázky. Dokonca aj s tým, že hneď po voľbách by chceli prísť niektorí kandidáti s návrhom na riešenie a to bola Bratislava, kde som o tom debatovala aj s primátorom Bratislavy Ivom Nesrovnalom. Jednoznačne povedal, že sa musí po týchto voľbách otvoriť téma Bratislavy ako samostatného regiónu. A spomeniem aj ten druhý príklad, ale rada by som si ich rozobrala jednotlivo. Bol to práve Trnavský kraj, ktorý najviac teda doplatil na tie politické hry, ktoré okolo územnosprávneho členenia v tom čase prebiehali. Ale celkom otvorene sa hovorí o tom, že minimálne okres Dunajská Streda by mal byť pričlenený k bratislavskému kraju práve preto, že sa táto lokalita rozrastá o občanov Bratislavy, ktorí si tam kupujú pozemky a rodinné domy a tak ďalej. Takže poďme najskôr k tej Bratislave, pán Nižňanský. Je naozaj hlavné mesto teraz v postavení, že by malo byť samostatným regiónom?"

Viktor Nižňanský: "V jednej diskusii som tak s nadsádzkou povedal, že ja by som v živote nekandidoval za primátora Bratislavy za súčasných podmienok..."

Zuzana Martináková: "Aj u nás ste to povedali v diskusii, áno."

Viktor Nižňanský: "...lebo to je strašné, keď si predstavíte, že štyri úrovne verejnej správy vám rozhodujú o meste, za ktoré vy zodpovedáte občanom, ktorí vás priamo volili. Čiže sú tam mestské časti, je tam samotný magistrát, je tam vyšší územný celok a potom sú tam ústredné orgány štátnej správy. A každá tá úroveň má ešte potom aj svoje parlamenty. To znamená, je to veľmi zlá situácia, ktorú naozaj treba principiálne riešiť. A je otázka, ako do budúcna. Keď som hovoril, že v minulosti sme mali vždycky ten model 14+1, 15+1, SDĽ malo dokonca 11+1, potom sa priklonili k osmičke. To znamená, bola tá akože Bratislava rovná sa samosprávny kraj zároveň, tým pádom by sa tá jedna úroveň verenej správy v Bratislave odbúrala. Otázka je, či do budúcna vzhľadom na to, čo som hovoril, na tie vzťahy a väzby a sociálno-priestorovú organizáciu a oddelenie práce, odbývania, rozvoj toho územia, či naozaj nie je lepšie diskutovať práve o tom koncepte veľkej Bratislavy, ktorého súčasťou by logicky bola Dunajská Streda. Pretože naozaj to bolo vždycky tak, tá Dunajská Streda vždycky tendovala alebo inklinovala k Bratislave. Aj v minulosti, keď sme to robili a my sme preto mali taký Bratislavský kraj, ktorý tvoril taký veniec okolo hlavného mesta vtedy a Trnavský kraj bol mimo Dunajskej Stredy, samozrejme. To znamená, že je to treba otvoriť, ale treba si naozaj postaviť tieto dva varianty, že či teda ideme do tej pôvodnej myšlienky, že samostatná Bratislava ako vyšší územný celok alebo teda zároveň sa pozrieme na to územie tej veľkej Bratislavy z hľadiska zabezpečovania mnohých kompetencií, ktoré majú naozaj až metropolitný charakter. Stále sa rozpráva o doprave, ale teraz začínajú diskusie o nosnom systéme dopravy. Keby sme boli takí väčší prognostici, tak by možnože nosný systém dopravy úplne ináč vyzeral. Keď sa pozerám na mesto Bratislavu alebo aj na VÚC-ku a ináč vyzerá, keď sa pozriem na územie, ktoré má osemsto až milión obyvateľov. Vtedy ten nosný systém asi musí byť robustnejší."

Zuzana Martináková: "Už ste teda otvorili aj tú Dunajskú Stredu, ktorá sa týkala Trnavského kraja. Tam to naozaj veľmi otvorene kandidáti hovorili, že je to veľmi až zle nastavené, až takto sa vyjadrovali, práve preto, že naozaj by sa malo dbať na to, kde tí ľudia cítia a majú to prirodzené centrum, kam chodia za prácou, vybavujú si svojej veci a podobne. Čiže hovoríme tu ako keby teoreticky. Ale chcem, aby si poslucháči uvedomili, že hovoríme naozaj o tom, ako usporiadať veci tak, aby im to život zľahčovalo a nie komplikovalo, napríklad aj v tej doprave, ako ste povedali. Vidíte ešte takéto sporné miesta z hľadiska toho územnosprávneho členenia aj inde? Napríklad ten Spiš povestný? Aj keď musím povedať, že v tých debatách to až tak nerezonovalo ako veľký problém."

Viktor Nižňanský: "Tak celý ten juhovýchod Slovenska je podľa mňa zle usporiadaný. Viete, na tom západe Slovenska tie vzťahy fungujú. To územie je bohatšie, kde to územnosprávne členenie má síce svoj význam, ale nie až taký veľký možno ako v tých iných regiónoch, kde teda sa znížil ten počet regionálnych centier a kde jednoducho sa vytvorili obrovské regióny, ako je Banskobystrický kraj alebo Prešovský alebo Košický, ktoré nemôžu vôbec fungovať ako skutočný samosprávny región vzhľadom na svoju diferenciáciu, vzhľadom na svoje úplne iné podmienky. To znamená, že aj tu si myslím, že treba vážne nad tým porozmýšľať. A tá otázka do budúcna znie, či zase budeme teda diskutovať len o jednom modeli, tom regionálnom a budeme sa snažiť meniť hranice alebo sa prikloníme možno k nejakému inému modelu, ktorý hovorí o väčšej a možno až povinnej spolupráci v rámci nejakých mestských regiónov na tej lokálnej úrovni, cez ktorú spolupráce je možné zabezpečovať tie kompetencie, ktoré potrebujú väčšie územie, či už je to doprava alebo je to územný strategický rozvoj alebo sú to mnohé oblasti sociálnych služieb alebo školstva a podobne."

Zuzana Martináková: "Nerozmohla sa tá samospráva až príliš? Ja som počula aj také žarty na tému predovšetkým Košíc a Bratislavy, že už pomaly na ulici stretnete za dve hodiny určite nejakého poslanca, pretože buď je poslancom mestskej časti alebo mesta alebo VÚC-ky alebo niekoho a všetky majú sídlo v meste, v tomto prípade aj v Košiciach a v Bratislave. Nie je už tých poslancov veľa? Lebo objavujú sa úvahy, že veľký parlament, teda Národná rada Slovenskej republiky má stopäťdesiat poslancov, že je to veľa, stačilo by sto. Ale Bratislava ich má koľko? Šesťsto? Keď si ich spočítam a Košice ani neviem presne koľko?"

Viktor Nižňanský: "Tak tu sme to s tou demokraciou asi prehnali naozaj. To je stará známa pesnička, že sme pomaly krajinou poslancov. Však vyše dvadsaťtisíc poslancov máme na lokálnej úrovni a vyše štyristo na tej regionálnej úrovni. Také územie, ako je dneska Bratislavský samosprávny kraj - šesťstotisíc obyvateľov, spravuje v provincii Ontario štyridsaťsedem alebo päťdesiat poslancov v podstate. Ono to má aj tú druhú stránku. Potom sa ten kolektívny orgán alebo veľa tých kolektívnych orgánov zmení viacej na orgány osobnosti, kde ľudia presne vedia, kto je za čo zodpovedný a omnoho ľahšie sa potom požaduje od nich, aby zabezpečovali tie služby pre tých občanov, takže si to tí občania požadujú alebo aby realizovali tie svoje sľuby. Ja si myslím, že teraz je novela zákona o obecnom zriadení, kde sa pristupuje k zníženiu počtu poslancov na všetkých úrovniach, čo považujem za dobrý krok. Ale si myslím, že bolo by dobré ísť aj v tomto smere ešte radikálnejšie znižovaniu počtu poslancov. Alebo treba si zobrať nejaký príklad zo Švajčiarska, kde sa napríklad alebo aj z Nemecka, kde tá mestská rada sa volí priamo ľuďmi, dokonca možno tí radní by mohli byť zodpovední za jednotlivé oblasti, aby tí ľudia presne vedeli, že keď mi nefunguje doprava, tak je za to zodpovedný tento človek politicky, aj ekonomicky, aj so všetkým. Takto ten najviditeľnejší je ten primátor alebo ten predseda, ale tá skupina poslancov pracuje akoby mnohokrát v ilegalite v podstate a ľudia sa na nich ani neobracajú. Je to aj opačne. Teraz sa mnohokrát pred tými župnými voľbami, keď sa pýtali v niektorých regiónoch ľudí, tak tí ľudia hovorili, že tam v živote toho poslanca za svoj volebný obvod nevideli."

Zuzana Martináková: "Poďme naspäť k tým voľbám do VÚC, lebo to je tá aktuálna téma. Dotknime sa ešte trošku kompetencií. Teraz, keď aj ústavní činitelia a aj naozaj mnohí predstavitelia politickí a odborníci vyzývajú ľudí, aby predsa len išli voliť a zvolili si svojich zástupcov, aby neignorovali tie voľby, tak často zdôrazňujú tie právomoci, tie kompetencie vyšších územných celkov v školstve, sociálnej oblasti, zdravotníctve, dopravnej infraštruktúre a tak ďalej. Už sme hovorili, že tie kompetencie sú také, že aj sú, aj nie sú. Sú na papieri, ale za mnohé zodpovedajú ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy a podobne. Tak čo by ste občanom povedali? Ako ich motivovať, aby teda išli voliť? Lebo VÚC-ky spravujú oblasti, ktoré sú pre nich dôležité. Ktoré tie kompetencie sú naozaj dôležité?"

Viktor Nižňanský: "Tak každá tá kompetencia je dôležitá pre určitú časť voličského potenciálu alebo voličskej základne v príslušnom kraji. Tak určite pre šoférov je dôležitá cestná sieť, určite pre ľudí, čo potrebujú chodiť do práce alebo do školy sú dôležité tie autobusy, pre tých, čo potrebujú viacej zdravotnej starostlivosti, sú nemocnice, pre tých, čo majú deti vo veku, že idú na stredné školy alebo odborné školy, na gymnáziá, sú dôležité gymnáziá. Čiže ono je to veľmi rôznorodé v tom kraji. Čiže každý ako troška sa ináč pri tých voľbách, keby sa chcel pozerať, tak sa pozrie z toho svojho pohľadu na toto celé. Ja osobne si myslím, že treba ešte zdôrazniť to, že oni hospodária s naším spoločným majetkom. Všetko to, čo vlastní vyšší územný celok, to je spoločný majetok obyvateľov toho územia a hospodária s našimi peniazmi. To sú peniaze, ktoré sme odovzdali my formou daní alebo odvodov do toho systému. To znamená, že ja si stále myslím, že určitá miera zodpovednosti by mala byť a mal by som ísť voliť preto, aby som nejakým spôsobom aspoň svojím jedným hlasom dal najavo, že si predstavujem, že tento človek alebo tento predseda VÚC alebo tento poslanec za môj obvod je ten, ktorý tam bude reprezentovať tie záujmy, ktoré sú moje prioritné a ja sa naňho môžem potom obracať, aby som sa opýtal, akým spôsobom riešil veci, ktoré ma trápia v tom území."

Zuzana Martináková: "Treba povedať, že tá poznateľnosť aj predsedov vyšších územných celkov, aj vôbec diskusia o týchto voľbách je ďalej, ako bola pred niekoľkými rokmi. Prispeli k tomu aj mnohé diskusie, aj väčší záujem médií, aj teda viac sa musia tí kandidáti prezentovať. Z vášho pohľadu, aby sme aj dodržali moratórium a nemenovali nikoho konkrétneho, boli tie diskusie korektné? Naozaj tí kandidáti predstavili tie svoje kompetencie a ten kraj reálne tak, aby sa im dalo veriť, nechcem to takto úplne presne povedať, ale dôverovať minimálne v tom zmysle, že vedia, o čom hovoria a vedia o tom spravovaní kraja všetko a vedia dávať reálne sľuby?"

Viktor Nižňanský: "Tak ja som všetky diskusie, sa priznám, nejako detailne nesledoval. Určite sa to posunulo. Ukazuje sa, že začína sa to aj troška diferencovať, že v jednotlivých krajoch kládli aj tí kandidáti, ale niektorí z tých kandidátov väčší dôraz na nejaké priority. Napríklad v Bratislave unisono odznieval ten problém dopravy, vlastne spolupráce toho mesta a okolia. Toto sa začínalo tiež nejako ozývať teraz, že poďme viacej spolupracovať so starostami a tak ďalej a tak ďalej. Ako je škoda, že to trvalo dvanásť rokov, že sa to automaticky nezaviedlo. Lebo tak to sú dve úrovne samosprávy, ktoré by mali naozaj intenzívne komunikovať a hľadať čo najlepšie využitie potenciálu a zároveň poukazovať na to, že mnohé z tých legislatívnych úprav na národnej úrovni nevytvárajú dobré podmienky, aby oni mohli realizovať tie svoje programy v tom území. Ale ja som to všetko nevidel. Tak iste sa to niekde posunulo. Možnože samozrejme to aj býva v týchto diskusiách. Väčšina času sa strávila takými osobnými invektívami a kto za čo je zodpovedný. Samozrejme tí, čo tam doteraz fungovali na tej úrovni vyšších územných celkov, prezentovali nejaké výsledky, ktorým časť ľudí verí, časť ľudí im neverí. Troška mi chýba to, že tí noví, čo prichádzajú, by mohli prichádzať podľa mňa s konkrétnejšími predstavami. Mnohí z nich nemali. Niektorí mali samozrejme, nechcem to tiež naozaj globalizovať, ale omnoho konkrétnejšie, aby to boli merateľné programy na základe poznania stavu v tom regióne. A čo je pre mňa najväčší problém, všetko sa to tak nejako sústreďuje na tú úroveň tých budúcich predsedov VÚC. Ale je tu obrovská masa poslancov, ktorí rozhodujú de facto o väčšine tých vecí tie regionálne parlamenty. A tam dosť postrádam naozaj to, aby ti poslanci prichádzali v tých svojich volebných obvodoch so svojimi konkrétnymi podnetmi, čo chcú zmeniť, čo považujú za problém, ako si to overili s tými občanmi v tom území. Čiže toto som niekde zaznamenal. Nechcem sa nikoho dotknúť. Hovorím, nemám úplný prehľad o Slovensku. Ale skôr sa mi zdá, že táto oblasť tej politiky sa dosť zanedbáva a stačí, keď si tam dajú nejaký plagát, že tuto číslo 7, voľte ma. Tamto fešák na tejto fotografii."

Zuzana Martináková: "Ešte posledná otázka. Bude sa voliť v sobotu podľa nových pravidiel, aj keď nie zásadných. Jedno z toho je, že sa volí na päť rokov na rozdiel od predchádzajúcich samospráv na štyri roky a bude sa voliť predseda VÚC v prvom kole hneď, nie v dvoch kolách. Považujete tieto úpravy za nejako zásadné pre fungovanie vyšších územných celkov?"

Viktor Nižňanský: "Tak tiež sa o tom rozprúdila veľká diskusia o legitimite jednokolových volieb. Ale nakoniec z účasti v tom druhom kole bola väčšinou nižšia ako v tom prvom kole. Kedysi sme mali jednokolové voľby, ale v tých materiáloch to tak bolo. Potom sa to kvôli Nitrianskemu samosprávnemu kraju zmenilo zo strachu, že by náhodou nevyhral niekto z maďarskej národnostnej menšiny. To znamená, že ako toto nepovažujem za taký veľký problém, napriek tomu, že si to mnohé politické strany myslia. Skôr si myslím, že je treba v rámci toho balíka, ešte by som zdôraznil, že to, čo by sa malo nanovo pripravovať, by mohli byť komplexné. My sme robili štyri reformy v jednej. Čiže komplexné a súčasťou toho by mala byť aj diskusia o volebnom systéme. Je možné, že by sa mohol zmeniť principiálnejšie volebný systém do samosprávy vyšších územných celkov. Niečo podobné mám na mysli, ako sa diskutuje v pražskom senáte, o tom takzvanom austrálskom modeli v podstate, ktorý je troška iný, ktorý nie je taký drastický ako tento väčšinový volebný systém tým, že krúžkujete len jedného kandidáta."

Zuzana Martináková: "Ďakujem veľmi pekne za diskusiu pred zajtrajšími voľbami do vyšších územných celkov. Ďakujem Viktorovi Nižňanskému, riaditeľovi Komunálneho výskumného a poradenského centra, expertovi na komunálnu a verejnú politiku. Ďakujem vám pekne. Dovidenia, dopočutia."

Viktor Nižňanský: "Ďakujem za pozvanie a pekný deň."

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards