Lacnejšie tovary či služby. Sociálne podniky budú môcť predávať s nižšou daňou

Od začiatku mája vstúpil do praxe zákon o sociálnom podnikaní. Ide o tretí pokus rozbehnúť sociálne podniky v krajine. Róbert Chovanculiak hovoril o sociálnych podnikoch pre ekonomickú sekciu SME. 10.5.2018

Lacnejšie tovary či služby. Sociálne podniky budú môcť predávať s nižšou daňou

BRATISLAVA. Majiteľ firmy prichádza za riaditeľom väznice. V ruke drží škatuľu s jablkovým koláčom, v ktorej je obálka s peniazmi. Prosí ho, aby mu prenechal jednu zákazku, lebo v opačnom prípade jeho podnik skrachuje. Takto vyzerá jedna zo scén v známom filme Vykúpenie z väznice Shawshank. Riaditeľ tamojšej väznice spustil sociálny program, aby sa väzni zaradili do života. Keďže ich práca nestojí veľa, v kraji dokážu získavať všetky veľké miestne zákazky. Aj keď nie až takto extrémne, podobne to môže vyzerať aj na Slovensku. Aj v prípade tunajších podnikov sa môže stať, že v porovnaní s konkurenciou budú lacnejšie. Od mája do praxe vstúpili nové pravidlá. Ministerstvo práce pod vedením Jána Richtera zo Smeru cez parlament pretlačilo nový zákon o sociálnych podnikoch. Ide o tretí pokus rozbehnúť takýto systém podnikania. Na to, aby sa podnik mohol označovať ako sociálny, bude musieť spĺňať niektoré kritériá. Jedným z nich je napríklad dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. V tomto konkrétnom prípade ide napríklad o zamestnávanie znevýhodnených ľudí. Medzi nimi nimi môžu byť takí, ktorí si buď ťažko hľadajú novú prácu, alebo sú zdravotne ťažko postihnutí.

 

Nižšia DPH

Sociálne podniky, ktoré štát oficiálne zaregistruje a zverejní na webe, budú môcť po novom predávať svoje tovary a služby s desaťpercentnou daňou z pridanej hodnoty. Takáto sadzba sa dnes uplatňuje napríklad v prípade predaja základných potravín v hypermarketoch. Ako však nedávno upozornil týždenník Trend, nový register sociálnych podnikov je zatiaľ prázdny, pričom podnikatelia majú možnosť registrácie už od spomínaného začiatku mája. Vzhľadom na nižšiu sadzbu dane sa môže stať, že takáto firma bude môcť v porovnaní s konkurenčnými podnikmi predávať svoj tovar či ponúkať službu výrazne lacnejšie. Ostatné firmy budú totiž svoj tovar predávať s dvadsaťpercentnou daňou.

„Tieto dotované podniky budú buď produkovať niečo, o čo nikto nemá záujem, a pôjde tak o plytvanie zdrojmi, alebo budú naopak konkurovať existujúcim podnikom,“ tvrdí analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Firmy podľa neho budú musieť čeliť neférovej konkurencii, ktorá je zvýhodnená verejnými dotáciami, čo môže vytlačiť z trhu fungujúce a prosperujúce prevádzky. Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení však nesúhlasí. Keď firma zamestná nesprispôsobivého alebo zdravotne ťažko postihnutého zamestnanca, stojí ju to viac peňazí, tvrdí. Taký podnik nemôže podľa neho konkurovať na normálnom trhu.

Aké môžu byť sociálne podniky:
-Integračný podnik - zamestnáva znevýhodnené alebo zraniteľné osoby.
-Sociálny podnik bývania - výstavba alebo prestavba bytov, alebo prenájom bytov ľuďom s mesačným príjmom do výšky mediánu mesačnej mzdy; najmenej 70 percent bytov prenajíma ľuďom s mesačným príjmom do výšky mediánu mesačnej mzdy a najviac za nájomné zodpovedajúce nákladom na byt.
-Iné typy sociálnych podnikov - môžu sa zaoberať veľmi širokým okruhom činností od environmentálnych cez sociálnu a humanitárnu pomoc prostredníctvom tovaru alebo služieb až po kultúrne aktivity.

„Sociálna ekonomika uprednostňuje pomoc ťažšie zamestnateľným ľuďom pred dosahovaním zisku a dáva tak priestor zamestnávať tých, ktorí sú pre zamestnávateľov rizikovými uchádzačmi,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Richterovi úradníci tvrdia, že týmto spôsobom vytvoria takzvaný medzitrh práce. V praxi by to znamenalo, že ľudia by v takýchto podnikoch pracovali rok či dva, kde by sa naučili pracovným návykom a potom by si hľadali zamestnanie na „otvorenom pracovnom trhu“.

 

Ďalšia forma pomoci

Nižšia daň z pridanej hodnoty na výrobky a tovary však nebude jedinou formou pomoci. Sociálne podniky sa budú môcť dostať aj k priamej podpore. Richterovi úradníci vyčlenili asi 120 miliónov eur na dotácie, pôžičky či podpornú infraštruktúru. Ministerstvo rátalo, že tento rok na dotácie minie viac ako deväť miliónov eur. Budúci rok by to malo byť už 23 miliónov eur, z toho viac ako desať miliónov z eurofondov, a v roku 2020 by to malo byť až 34 miliónov eur a viac ako 16 miliónov z eurofondov. Jedným zo sociálnych podnikov, ktorý na Slovensku funguje, je Spišský Hrhov, kde je starostom Vladimír Ledecký. Hovorí, že je to už 18 rokov, čo začal v obci rozvíjať sociálne podnikanie. Zameriava sa na drevárske a stavebné práce.

„Nový zákon napísali komplikovane, no konečne vnímam systematickú podporu sociálneho podnikania, ktorá je v Európe bežná. Prax sa však ukáže, až keď podniky začnú vznikať,“ hovorí Ledecký.

Sociálne podniky sa po novom budú môcť dostať aj k štátnym zákazkám. Štát ich bude môcť preferovať pri súťaži napríklad na výber dodávateľov stavieb, prekladateľských či tlmočníckych služieb.

 

Tretí pokus

Na pomoc podnikateľom by mali postupne vznikať aj regionálne poradenské centrá. Tie by radili, ako podnik zaregistrovať, ako by mal pracovať a aké formy pomoci môže získať. Vzniknúť by mali v najbližších mesiacoch. Ministerstvo by tiež malo vytvoriť príručky. Zatiaľ existuje len podstránka na jeho webe so základnými informáciami a žiadosťami o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku.

“Tieto dotované podniky budú buď produkovať niečo, o čo nikto nemá záujem a pôjde tak o plytvanie zdrojmi, alebo budú naopak konkurovať existujúcim podnikom.„ (Róbert Chovanculiak, INESS).

Sociálne podniky, ktoré Richterovi úradníci vymysleli, nie sú prvým pokusom. Ešte v roku 2008 vtedajšia ministerka práce Viera Tomanová za Smer pripravila prvý projekt sociálnych podnikov. Mali to byť firmy, ktoré dajú prácu aspoň 30 percentám znevýhodnených nezamestnaných zo všetkých zamestnancov spoločnosti. Tretina z vytvoreného zisku mala ísť na vytváranie nových pracovných miest alebo zlepšovanie pracovných podmienok. Štát mal za to takéto firmy podporiť eurofondmi. Európska únia ich však neposkytla. Keďže jej audit Únie odhalil „indikátory vážneho podvodu“, viac ako jedenásť miliónov eur, ktoré sa vynaložili na zamestnanie pre tristo ľudí, sa muselo uhradiť zo štátneho rozpočtu. Druhým pokusom boli sociálne podniky pracovnej integrácie. Do projektu sa zaradila aj spomínaný Spišský Hrhov. Ten však ešte vlani zo zoznamu vyradili, keďže meškal s doručením dokumentu, ktorý potvrdzoval splnenie všetkých podmienok na označenie sociálny podnik. Dnes existuje už len šesť takýchto podnikov.

Marek Poracký, SME, 10.5.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards