Nechceme, aby ľudia robili pre štát poštárov

Vláda sľubuje, že podnikatelia i radoví občania už nebudú musieť obiehať úrady a pýtať či nosiť im rôzne potvrdenia a doklady. Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini hovorí, že to zlepší prácu úradov, čo je aj jeho priorita.

Nechceme, aby ľudia robili pre štát poštárov

V elektronizácii a informatizácii štát už neraz zlyhal. Napriek rozsiahlym investíciám jeho e-systémy stále nefungujú tak, ako by mali. Neobávate sa, že váš projekt, ktorým ste vyhlásili vojnu byrokracii na úradoch, to môže nabúrať?

Spojili ste veľké témy. Informatizácia krajiny prebieha niekoľko rokov. Od minulého roku, keď vznikol náš úrad, sa veľa vecí zmenilo. Máme stratégiu, schvaľujeme akčný plán, riešime modernizáciu portálu verejnej správy a množstvo ďalších problémov, ktoré sa postupne vynárajú a na ktoré sa ma ako digitálneho lídra Slovenska nakoniec ľudia pýtajú. Venujeme sa im postupne, spolupracujeme so svetovými kapacitami a s expertmi, pripravujeme sa na najnovšie výzvy a pritom sa zameriavame na ľudí. Človek musí v dennom živote pocítiť zmenu. To je moja priorita. Úrady dáta majú a musia ich používať. Som presvedčený, že tak, ako dnes fungujú registre a konkrétne príklady z praxe ukazujú, že keď inštitúcie chcú, vedia sa k nim dostať, tak sme tiež schopní pripraviť fungovanie verejnej správy bez toho, aby úradníci robili z ľudí poštárov.

Chcete posúdiť a zmeniť 147 zákonov, desiatky vládnych vyhlášok a nariadení, čím sa má odstrániť časť papierovania a opakované chodenie ľudí na úrady a žiadanie či podávanie tých istých dokladov. Dokážu túto úlohu ministerstvá a ich inštitúcie splniť? 

Mojím cieľom je naozaj odstrániť preháňanie ľudí z úradu na úrad a nadbytočné cirkulovanie papierov. Po analýze fungovania tohto systému sme navrhli riešenie prostredníctvom novely Správneho poriadku. Chceme ňou zmeniť 147 zákonov, 68 vyhlášok, 12 nariadení a osem opatrení vlády, ktoré vyžadujú či upravujú výpisy z registrov, pričom štát ich už vlastní. Okrem analýz a upravovania zákona sme zmeny prerokovali s kľúčovými rezortmi, ktoré budú musieť úpravy realizovať. Predpokladám, že mnohé ministerstvá a inštitúcie sú na túto zmenu v rámci spravovania svojich bežných informačných systémov už pripravené. Podľa mojich informácií majú integrované systémy, ako aj prístupové heslá, a môžu vstupovať do databáz.

Postupujú takto niektoré rezorty už teraz?

Áno, niektoré úrady už takto pracujú. Oceňujem napríklad ministerstvo vnútra. Pri žiadateľoch o zbrane je už schopné vyžiadať výpis z registra trestov priamo online a nepýta ho od danej osoby. Podobne je to aj pri prepise motorového vozidla. Ak niekto prepisuje vozidlo na firmu, ministerstvo vnútra a oddelenia dokladov či klientske centrá už nepotrebujú papierový výpis z obchodného registra. Teraz to však musí byť povinnosťou všetkých úradov.

Koho prioritne sa toto odbyrokratizovanie bude týkať? Podnikateľov alebo bežných občanov? 

Bude sa týkať všetkých. Riešime napríklad výpisy z listu vlastníctva, ktoré minulý rok potrebovalo viac ako 288-tisíc ľudí, výpisy z registra trestov, o ktoré požiadalo 213-tisíc osôb, a podobne. Takže verejným inštitúciám a štátnym úradníkom zakážeme robiť z ľudí poštárov v najrôznejších osobných i podnikateľských situáciách. Bude sa to konkrétne týkať údajov o trvalom pobyte, odbere plynu, vody či elektriny, žiadosti o pôžičku, úver alebo lízing, stavebné konania, založenia živnosti, zriadenia sídla firmy, žiadosti o dotácie alebo pri zamestnávaní v štátnej správe alebo súkromnom sektore.

Nemyslíte, že ak sa ľuďom zjednoduší podávanie dokladov a nebudú musieť tak často chodiť na úrady, mal by sa zredukovať aj počet úradníkov štátnej či celej verejnej správy?

Zníženie počtu úradníkov ako finálny efekt digitalizácie verejnej správy bude prirodzeným procesom. Ak spočítate všetky výpisy, ktoré nebude treba zasielať, vysoko prekročíte číslo 700-tisíc ročne. Dovolím si tvrdiť, že ak zrátame čas na získanie jedného potvrdenia, ľuďom a firmám ušetríme minimálne 620-tisíc hodín, ktoré trávia touto, nie veľmi prínosnou činnosťou. Teda tým, že musia vycestovať na nejaký úrad alebo poštu, vyžiadať si tam potvrdenie a potom sa zase vrátiť do firmy alebo domov.

Koľko tým ľudia a firmy ušetria na správnych poplatkoch?

Podľa našich výpočtov až 3,5 milióna eur. Nové pravidlá však podľa mňa budú vytvárať aj tlak na úrady, aby lepšie pracovali. Lebo dnes môžu napríklad prerušiť vybavenie žiadosti z dôvodu, že nie je kompletná, že v nej niečo chýba. Po novom takúto výhovorku nebudú môcť mať, pretože všetko bude dostupné online. Je to výzva na zmenu myslenia úradníkov a dosiahnutia ich aktívnejšieho fungovania.

Aké pokuty budú hroziť tým úradom či úradníkom, ktorí nebudú dodržiavať nové predpisy? 

Naším cieľom nie je pokutovať úrady či úradníkov, ale zabezpečiť fungovanie systému na všetkých úrovniach. Preto teraz konzultujeme a usmerňujeme úrady. Od budúceho roku chcem začať kontrolovať plnenie novely zákona o e-governmente. Od tohto mesiaca definuje niekoľko úrovní pokút, podľa druhu pochybenia. Za porušenia zákona môžeme uložiť pokutu od 250 až do 25-tisíc eur. Najzávažnejšími chybami napríklad je, ak má úrad komunikovať elektronicky a nekomunikuje, teda napríklad nedoručuje správy do schránky alebo porušuje princíp jedenkrát a dosť. Teda keď chce údaje, ktoré vyžadovať nesmie.

ANKETA:

Čo hovoríte na iniciatívu vlády obmedziť byrokraciu aké obmedzenia, sťažujú biznis?

Peter Kremský, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska

Iniciatíva podpredsedu vlády Pellegriniho a ministra Žigu rieši niečo, čo už v zákonoch je. Len sa to doteraz nedodržiavalo. Či sa to podarí presadiť pomocou pokút, je otázne. Lebo pokutu udeľuje ďalší štátny úrad, nie podnikateľ, teda štát bude pokutovať sám seba. Dúfame však, že sa podarí presadiť princíp, že ak úrad potrebuje papier, musí si ho vyžiadať sám. Lebo potom by určite prišli na to, že potrebujú tých papierov menej.

Miriam Špániková, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení

Najväčšie rezervy evidujú podnikatelia v Sociálnej a zdravotných poisťovniach. Týkajú sa však aj iných inštitúcií. Ako príklad je situácia, keď štatutár firmy chce na pošte prevziať zásielku. Bez oficiálneho výpisu z obchodného registra mu ju však nevydajú. Štatutár tak musí priniesť oficiálne overený dokument, alebo zaplatiť na mieste kolok a až potom mu zásielku odovzdajú.

Martin Vlachynský, analytik INESS

Výber absurdít je skutočne bohatý. Môžeme začať hygienou, ktorá je postrachom napríklad predškolských zariadení. Regulácia stanovuje, že v umyvárni môže byť priestor najviac pre 10 nočníkov, alebo že horná hrana umývadla musí byť vo výške 0,4 metra od podlahy. Ďalšou kategóriou je odpadové hospodárstvo, keď takmer všetci podnikatelia a živnostníci musia prácne evidovať každý kúsok odpadu, ktorý vyprodukujú.

Ladislav Vaškovič, predseda Ekonomického výboru SOPK

Dlhodobo podporujeme zavedenie jedného registračného miesta pre podnikateľské subjekty s maximálnym využitím elektronickej komunikácie, zníženie počtu a rozsah výkazov vyžadovaných Štatistickým úradom a mnohé ďalšie opatrenia. Navrhujeme zrušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch u výrobcov, ktorí majú menej ako 100 kilogramov odpadu ročne. Lebo zákon nerozlišuje malého a veľkého producenta odpadu.

Zákon proti šikane občanov mešká už desať rokov

Zbytočná administratíva vytiahne ročne od firiem 91 miliónov eur. Vie sa to už dlho, no doterajšie pokusy o zmenu zlyhali.

Približne 140 hodín ročne strávil vlani nad byrokraciou malý podnikateľ na Slovensku. Podľa údajov Inštitútu ekonomických a spoločenskýchanalýz (INESS) priemerne zabehnutý malý podnikateľ vo výrobe so štyrmi zamestnancami musí ročne stráviť "papierovaním" 140 hodín a vykonať 75 administratívnych úkonov, čo ho stálo 1 471,50 eura. Podľa Martina Vlachynského z INESS to predstavuje 17,5 pracovného dňa. "Takmer celý pracovný mesiac musí podnikateľ venovať tomu, aby splnil všetky zákonné náležitosti," vyčíslil Vlachynský.

Pokusy, pokusy...

Pokusy zmeniť to tu už boli, no doterajšie vlády ich nedokázali dokončiť. Hospodárske noviny o tom písali už pred desiatimi rokmi. Snažila sa o to prvá Ficova vláda i jej nasledovníčka - Radičová. Ešte v júli 2010 vtedajší splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti Pavol Tarina bol presvedčený, že systém e-Governmentu, ktorý je predpokladom na zníženie papierovania medzi úradmi, firmami a občanmi, sa uvedie včas. "Ak tento projekt prijme vláda za svoju prioritu, tak by mohol do roku 2014 nabehnúť," povedal vtedy Tarina. Potom by už mohla vláda vydať zákaz žiadať od firiem a občanov informácie, ktoré už jedna štátna inštitúcia má. Teraz je rok 2017 a zákaz požadovať niektoré doklady sa ešte len pripravuje. Fungovať by mal od mája 2018.

Ani Jahnátek, ani Chren

Exminister hospodárstva Ľubomír Jahnátek navrhoval pred desiatimi rokmi posúdiť a prípadne zmeniť 48 zákonov, ktoré ovplyvňujú administratívnu náročnosť. Chcel to urobiť do roku 2012. Predpokladal, že tým sa byrokracia zníži o štvrtinu. V tom čase však ešte elektronické prepojenie úradov nefungovalo, takže efekt by nebol úplný. "Znižovanie administratívnej záťaže je moja srdcová téma," povedal HN v roku 2010 štátny tajomník rezortu hospodárstva Martin Chren. Ani jemu sa však zásadnejšiu zmenu urobiť nepodarilo. Brusel vtedy udával, že zbytočná administratíva firiem oberá Úniu na HDP o 3,5 až štyri percentá.

Zákon proti šikane

"Elektronické prepojenie úradov odbremení podnikateľov až o polovicu administratívy," odhadol v roku 2010 vtedajší poslanec SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Podľa Violy Kromerovej zo Slovenského živnostenského zväzu živnostníci strávia pri administratíve asi tretinu svojho pracovného času. Administratívna záťaž stála vtedy firmy viac ako 91 miliónov eur, z toho živnostníkov 57 miliónov eur, odhadol rezort hospodárstva. "Jedným z nových zákonov bude zákon proti šikanovaniu občanov, v ktorom sa zakotví povinnosť úradov nežiadať od ľudí údaje, ktoré im už raz dali," povedal vtedy Štefanec. Úrady si dovtedy podľa neho zriaďovali informačné systémy len pre seba, a nie pre občanov. "Vláda to zmení. Projekt informatizácie nastaví pre ľudí, aby sa toľko nenabehali po úradoch," poznamenal Štefanec. Pripomíname, že to bolo v roku 2010.
-END

HN, Vladimír Turanský  link

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards