Nižšia DPH odvod neospravedlní

Vládna strana SNS ohlásila pomerne odvážny balík piatich opatrení, ktorý chce pretlačiť parlamentom. V tomto komentári si posvietime na jedno z nich – zníženie DPH na všetky potraviny. Podľa tohto návrhu by sa namiesto štandardnej sadzby 20 % na všetky potraviny mala uplatňovať sadzba DPH 10 %.

Nižšia DPH odvod neospravedlní

Na Slovensku platí od roku 2016 znížená sadzba 10 % na vybrané druhy potravín. Ich vymedzenie je ale pomerne úzke – mäso (ale nie výrobky z neho), mlieko, maslo, chlieb. O neveľkom zastúpení týchto produktov v nákupnom košíku svedčí aj odhadovaný ročný výpadok výberu DPH, ktorý sa podľa IFP pohybuje okolo 80 miliónov ročne. Na DPH za potraviny sa pritom vyberie okolo 1,2 miliardy eur.

Nie sme zástancami selektívneho zdaňovania. Byrokratické bremeno daňového systému je tým nižšie, čím menej výnimiek, pásiem a špeciálnych režimov v tomto systéme je. Z tohto pohľadu je špeciálna sadzba pre úzko vymedzený okruh produktov tým najhorším riešením a zjednodušenie pravidiel pre zníženú sadzbu je krokom k lepšiemu. Plošné zníženie sadzby (hoci aj o adekvátne menej percent) by však bolo najčistejším riešením.

Prvé oficiálne odhady, ktoré vznikli v reakcii na medializáciu návrhu SNS, operujú s výpadkom okolo 550 – 600 miliónov eur. V kontexte daňových príjmov štátu zhruba 16,3 miliardy eur na rok 2019 sa jedná o pomerne zásadnú, ale nie astronomickú sumu. Len odhadovaný výber DPH má podľa schváleného rozpočtu na rok 2019 narásť o 350 miliónov eur, čo by pokrylo viac ako polovicu prípadného výpadku.

Aj nízke daňové sadzby dokážu ufinancovať rozsiahly sociálny štát, ak je jeho ekonomika výkonná, zbavená nánosov byrokracie, nefunkčnej ochrany vlastníckych práve, zmluvnej neslobody a zvýhodňovania vyvolených podnikateľov. Preto netreba zabúdať, že aj nápad so zníženou sadzbou DPH na potraviny prišiel chvíľu po tom, čo sa objavili prvé dáta potvrdzujúce negatívny dopad tzv. „odvodu reťazcov“ na ceny potravín.

Odvod reťazcov je účtovne od DPH dosť odlišný, ale ekonomickou charakteristikou je dani z pridanej hodnoty veľmi podobný. Z odvodu by sa malo do rozpočtu tento rok vybrať zhruba 107 miliónov eur, veľká časť z toho bude z peňaženiek spotrebiteľov cez vyššie ceny potravín. Na druhej strane, ak prejde znížená sadzba DPH na potraviny, peňaženkám občanov by to malo ušetriť zhruba 550 miliónov eur. Mohlo by sa tak zdať, že bolesť spotrebiteľa bude viac než bohato utíšená.

Zníženie DPH a ponechanie odvodu by však bolo ekonomickým diletantstvom. Z jednoduchého dôvodu – odvod má podstatne vyššie straty mŕtvej váhy. Každá daň totiž okrem vybranej sumy generuje ďalšie náklady – napríklad v podobe času účtovníkov, dodatočných formulárov, prerábania účtovných programov, či v podobe rizika pokút a penále. Tieto náklady nijako významne nepomôžu štátnemu rozpočtu, ale predstavujú stratu pre ekonomiku, teda pre nás všetkých. Na vykazovanie odvodu musia podnikatelia viesť dodatočnú účtovnícku infraštruktúru, naviac ovplyvňuje ich investičné rozhodovanie (napríklad pri otváraní nových prevádzok).

Rozhodnutie ponechať odvod by malo zmysel vtedy, ak by plnil nejakú špeciálnu funkciu. Napríklad znižoval spotrebu (ako sa argumentuje pri daniach z alkoholu, alebo cigariet). Túto funkciu však neplní. Odvod mal podľa pôvodného zámeru napĺňať akýsi poľnohospodársky fond, ten je však zatiaľ v nedohľadne. Príjmy z odvodu tak končia v rozpočte. Ak by aj niekedy v budúcnosti vznikol, tento fond môže byť napĺňaný z rozpočtu z daňových príjmov, ktoré sú vyberané efektívnejším, menej nákladným spôsobom. Dnes odvod efektívne spravuje Ministerstvo pôdohospodárstva.

Aké je teda správne riešenie? Zrušiť odvod reťazcov a znížiť DPH na potraviny o trochu miernejšie. Aby rozpočtové čísla sedeli, DPH by sa zničilo nie na 10 %, ale na 11,5 %, respektíve zjednotili na 12 % (nemalo by zmysel mať naraz 10 % aj 11,5 % sadzbu). Rozpočet by na tom bol rovnako, ale efekt na peňaženky spotrebiteľov a slovenskú ekonomiku by bol vyšší, pretože by sme sa nemuseli skladať na celoštátne manévre obchodníkov pri vykazovaní odvodu a chovanie investorov v maloobchode by nebolo pokrivené odvodom. Poľnohospodárom a potravinárom to môže byť úprimne jedno, pretože o financie budú stále žiadať tak či tak štátny rozpočet, nie „reťazce“.

Znížiť sadzbu DPH na potraviny a ponechať odvod reťazcov je ako vymeniť motor auta za výkonnejší a nechať na ňom koleso s defektom. Veríme, že politici sa nenechajú strhnúť ješitnosťou, ale budú konať racionálne a v prospech slovenskej ekonomiky.

Sme, 12.3.2019

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards