Nová daň pre poisťovne

Poslanci Národnej rady diskutovali v Téme dňa o návrhu novej dane z poistenia, odvolávajúc sa aj na pripomienky INESS, ktorý sa danej problematike intenzívne venuje.

Nová daň pre poisťovne

Peter Bielik, moderátor: „V štúdiu televízie TA3 sú našimi hosťami poslanci Národnej rady, pán Ladislav Kamenický a pán Ondrej Dostál. Vitajte u nás, dobrý večer.

Ladislav Kamenický, poslanec NR SR (Smer-SD): „Dobrý večer.“

Ondrej Dostál, poslanec NR SR (SaS): „Dobrý večer.“

Peter Bielik: „Ďakujem vám za to, že ste si našli čas dnes večer pre Tému dňa a našich divákov. Znie to pomerne jednoducho, odvod sa zmení na daň. Prečo je okolo toho toľko rozruchu, pán Kamenický?“

Ladislav Kamenický: „Treba si, momentálne sme v prvom čítaní, čo sa týka, teraz sme skončili prvé čítanie, čo sa týka tohto zákona. Bavíme sa dnes o poistnej dani, nie o poistnom odvode, tak ako to bolo doteraz. Jedná sa o, myslím, že oveľa koncepčnejší a efektívnejší spôsob, ako sa postaviť k zdaňovaniu poistenia. Čo sa týka danej dane, je to štandardná daň, ktorá sa vyberá aj v iných členských krajinách Európskej únie, teda je to väčšina krajín, má určité nastavenie. A my momentálne sa snažíme, aby sme ten poistný odvod, ktorý bol toľko kritizovaný aj poisťovňami, nahradili niečím, čo teda je, je zvyklosťou aj v iných krajinách Európskej únie.“

Peter Bielik: „Ako som povedal, znie to jednoducho. Aj na vás teda, pán Dostál, taká základná otázka, prečo je okolo toho podľa vás toľko vzruchu, prečo sa poisťovne stavajú na zadné?“

Ondrej Dostál: „Je okolo toho diskusia, lebo je to zavedenie novej dane. A v podstate už ten odvod, ktorý bol zavedený pred vyše rokom a platí od prvého januára predchádzajúceho roku, bol myslený ako daň, len to celkom nevyšlo. A táto daň je vecne neodôvodnená, ekonomicky nepotrebná a z morálneho hľadiska je absurdná. Neodôvodnená je preto, že nijako nesúvisí s tou zdaňovanou činnosťou, čiže s poisťovaním. Nepotrebná je preto, že sa vláda chystá zaviesť novú daň v situácii, keď sa ekonomike darí, hrubý domáci produkt stúpa, nezamestnanosť klesá, príjmy štátneho rozpočtu rastú. A jediným dôvodom je, že vláda potrebuje z vreciek daňových poplatníkov vytiahnuť viacej peňazí, aby mohla viacej rozdávať.“

Peter Bielik: „To, či to bude z vreciek daňových poplatníkov alebo konkrétnych firiem, to si rozoberieme o chvíľu. Ale pán Dostál, tá základná otázka, ak sa mení teda odvod na daň, v čom je rozdiel? Platili to doteraz, teraz to budú platiť, len v inej forme. Doteraz sme nepočuli až také zásadné protesty poisťovní. Nedá sa povedať, že by neprotestovali vôbec, ale nebolo to až také tvrdé.“

Ondrej Dostál: „Ale samozrejme, už keď sa zavádzal odvod, tak boli protesty. A boli dokonca upozornenia, že ide, ide o, iba o formu dane, ktorá sa nazýva odvodom, lebo máme tu, máme tu povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, kde sa, kde sa platí odvod, ale ten odvod sa cielene používa na veci, ktoré, ktoré súvisia, súvisia s týmto odvodom. Čiže, čiže, keď sa používajú na podporu hasičov, bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, objasňovania príčin dopravných nehôd, integrovaný záchranný systém, tiesňové volania a podobne, tak keď zaťažíme odvodom toto poistenie, tak zároveň vytvárame podmienky, aby, aby sa nediali tie, tie udalosti, ktoré sú predmetom toho poistenia, čiže poskytujeme nejakú protihodnotu. Tuto tie peniaze sú určené v podstate iba na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, na, na Ficove sociálne balíčky, na nič iné.“

Peter Bielik: „Pán Kamenický, koľko asi vláda očakáva z tejto novej dane peňazí, a na čo ich chce použiť?“

Ladislav Kamenický: „Z tejto dane sa predpokladá príjem okolo vyše tridsaťpäť miliónov eur. Ja by som najskôr zareagoval na to, lebo pán Dostál tu hovoril o tom, že všetko zaplatia ľudia a podobne, o tom, čo sme sa začali na začiatku baviť, že kto vlastne nejakým spôsobom bude zaťažený touto daňou. Treba sa, keď sa, poďme sa baviť odborne, to znamená, rozdeľme si to na nejaké obdobie po zavedení odvodu, to znamená od prvého prvý 2017. Všetky poistenia, ktoré sú po prvom prvý 2017, v podstate v rámci novej dane budú fungovať absolútne identicky ako pri odvode. To znamená, že nie je dôvod si myslieť, že by sa mali zvyšovať, že by sa malo zvyšovať poistné pre klientov. Čiže nie je pravda to, že na nové poistky bude znova ešte nejaká, pridaná nejaká nová daň. To znamená, že keď si zoberieme, že poistný odvod platí okolo dvoch rokov, a prepoistenosť, to znamená, že keď je nejaká doba perzistencie, to znamená obdobia, kedy obnovíte nejakú poistnú, existujúcu poistnú zmluvu, je okolo štyroch rokov, dá sa povedať, že dnes je zodvodnených skoro polovica všetkých poistení. S tým, s tým, že potom si to musíme rozdeliť na obdobie pred prvým prvým 2017. A tam je práve tá diskusia, a to sa týka aj poisťovní, že kto, kto by takéto poistenie mal zaplatiť. Ja si myslím a myslí si to aj Ministerstvo financií, že najväčším rizikom pre poisťovne je práve strata poistného kmeňa, ten je najvzácnejší pre poisťovňu. A poisťovňa si práve bude musieť rozmyslieť, či bude, či bude teda prepoisťovať staré poistné zmluvy, alebo ich ponechá. A poviem, pán Dostál ako liberál alebo pravicovo orientovaný, pravicovo orientovaný politik určite v tomto prípade bude so mnou súhlasiť, že trh niektoré veci dokáže vyriešiť. A v tomto prípade ja som presvedčený, že väčšina tých poistných zmlúv zostane v portfóliách poisťovní. Tu by som rád podotkol, že poisťovne za posledné, za minulý rok im narástol, narástlo poistné okolo o tri percentá.“

Peter Bielik: „Dobre, musíme ísť postupne.“

Ladislav Kamenický: „A zisk asi o osem a pol percenta. Čiže nie je to úplne také čiernobiele, ako to hovorí pán Dostál.“

Peter Bielik: „Trochu som tiež teraz v rozpakoch, či liberál alebo konzervatívec ako pôvodne, ale to, to nechajme zatiaľ tak. Možno ako liberál teraz v strane, ale ako člen poslaneckého klubu, ale samozrejme, pôvodom konzervatívec. Pán Dostál, ešte sa budeme teda pána Kamenického pýtať, ako sa majú tie nové peniaze použiť, ale v zásade, myslíte si, že ak sa naozaj toto presadí, tak by mali stúpnuť aj ceny poistiek, ak už do dnešných dní naozaj je tu nejaký osempercentný odvod, ktorý už zrejme zarátaný v tej cenotvorbe niekde je?“

Ondrej Dostál: „Samozrejme, že sa to premietne do cien poistiek. Vlastne ten dôvod, pre ktorý to ministerstvo zavádza, je, že nezískalo z odvodu, ktorý zaviedlo s úmyslom v podstate vytvoriť novú daň, to, čo očakávalo, práve vzhľadom na to, že, že tie staré zmluvy nie sú zaťažené, zaťažené odvodom. Tak týmto spôsobom chce dosiahnuť, aby, aby novou daňou boli zaťažené, nazýva ten odvod, ktorý samo presadzovalo, a ktorý, keď ho zavádzalo, tak my sme to ako opozícia kritizovali v parlamente, teraz ho nazýva neefektívnym, narúšajúcim, narúšajúcim princípy, právne princípy. Čiže, čiže podľa môjho názoru je, je toto iba, iba priznaním farby, lebo, lebo ak sú dane, tak sú dane, dane, ktoré sú všeobecné, daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty, a potom máte, máte nejaké špeciálne dane, napríklad spotrebné dane. Spotrebná daň je napríklad z tabakových výrobkov, má nejakú logiku. Považuje štát fajčenie za, za nezdravé, tak sa snaží to sankcionovať, obmedziť tým fajčenie a zohľadniť aj to, že, že má nejaké náklady verejná správa na liečenie chorôb spojených s fajčením. Daň z poistenia žiadnu takúto logiku nemá, pretože zaťažuje správanie, ktoré je ekonomicky zodpovedné. Ľudia, ktorí sa poistia a niečo sa im stane, tak im to poistenie uhradí, alebo, alebo im zmierni tie škody.“

Peter Bielik: „Dobre. Takže vy očakávate, že naozaj stúpnu ceny za poistky, ich hodnôt?“

Ondrej Dostál: „Áno, áno, áno, určite stúpnu ceny.“

Peter Bielik: „Nech sa páči, pán Kamenický.“

Ladislav Kamenický: „Myslím, že mali by sme sa baviť odborne, lebo to nie je vôbec pravda, ja s tým absolútne nesúhlasím. Čo sa týka nových poistných zmlúv, nie je absolútne dôvod, aby sa zvyšovali ceny, nakoľko ten poistný odvod bol pripočítaný k daným cenám už v minulosti, a preto sa zmení len odvod na daň. Koniec koncov, ak by sa táto daň nezaviedla, zostáva ten istý odvod, ktorý bol doteraz, a nič sa nedeje. Čiže ja nesúhlasím s tým, že na nové poistné zmluvy by sa, mali poisťovne pristúpiť k zvýšeniu poistného. K tomu, o čom hovorí pán Dostál, by som sa chcel vrátiť z minula, z minulosti teda, lebo v minulosti Ministerstvo financií vyšlo v ústrety poisťovniam v tom, že, že sa nezodvodňovali staré poistné zmluvy. Čo sa stalo, poisťovne využívali staré poistky na to, aby ich nejakým spôsobom predlžovali, prolongovali, aby sa vyhli plateniu tejto, tohto odvodu. Čiže problém vznikol z tej praxe, ktorá, ktorá je,. A momentálne ministerstvo, vzhľadom aj na to, že, že poisťovne postupovali nejakým takýmto spôsobom, nehovorím, že všetky, a nehovorím, že v každom jednom prípade, sa pristúpilo k tomu, že, že sa táto daň má vzťahovať aj na poistky, ktoré boli uzavreté v minulosti.“

Peter Bielik: „Dobre. Zoberme to teda, že toto zahŕňa to slovo, ktoré by malo vyjadrovať tú efektívnosť, to znamená, že sa má vybrať niekde viac peňazí. Otázkou je potom, ako budú použité. To už som sa vás pýtal pred malou chvíľou, len tá odpoveď ešte nebola úplne jasná. Pán Dostál upozorňuje na to, že tie dane majú svoje logiky alebo svoju logiku. Ak sa vyberajú z cigariet, tak by mali ísť potom na prevenciu. Ak sa vyberajú pri iných príležitostiach, napríklad ako zodpovednosť za škodu, tak potom idú záchranným zložkám. A pri tejto dani to bude ako?“

Ladislav Kamenický: „Takto. To, čo hovoril pán Dostál, že pri povinnom zmluvnom poistení sú presne smerované tie dané prostriedky, súhlasím. Tu by som chcel ešte podotknúť to, že v podstate táto nová daň nie je nesystémová. Podobný model sa používa aj v Nemecku, len na rozdiel od toho, že my, teda Ministerstvo financií chce zaviesť daň vo výške osem percent a v Nemecku je výška tejto dane devätnásť percent. Ona v určitom zmysle, dá sa povedať, že nahrádza daň z pridanej hodnoty, vzhľadom na to, že na poisťovaciu činnosť ani na finančné operácie sa daň z pridanej hodnoty nevzťahuje. Čo sa týka toho použitia, áno, je to zdroj, je to zdroj rozpočtu. Ale myslím si, že asi ťažko bude niekto polemizovať o tom, že napríklad, keď si pozrieme kapitolu životného prostredia, koľko sa dalo peňazí na protipovodňové opatrenia, že by sa časť tých peňazí nedostala aj na tieto účely. Ďalšia vec, veľa nám je, teraz na začiatku ste spomínali, že rastú nám príjmy. Ja si myslím, že áno, je to tak, že šesť rokov po sebe štátu rastú príjmy. Ale asi nám niekto bude ťažko vyčítať to, že efektívnejšie vyberáme dane. To znamená, že oproti roku 2014, 2012, počas Radičovej vlády bola efektívna daňová sadzba na DPH dvanásť celá štyri percenta a dnes je.“

Peter Bielik: „Rozumiem. Ale priamy zámer, čo s týmito peniazmi, čo s týmito peniazmi, prepáčte, že vás prerušujem, nemáte, hej, nie, nie je úplne jasné, že to má ísť sem alebo tam?“

Ladislav Kamenický: „No, chcem, chcem sa k tomu dostať, chcem sa k tomu dostať. Čiže tá efektívna daňová sadzba nám stúpla. A samozrejme, že my musíme, je to príjem štátneho rozpočtu, čiže my napríklad ideme riešiť aj platy pracovníkov vo verejnej správe, ideme sa zaoberať, dali sme ponuku sociálnym partnerom, že by sme v roku 2019 a 2020 chceli zvýšiť mzdy aj učiteľom, aj sestrám, a o dosť podstatné percento. Čiže ja si nemyslím, že by tieto peniaze sa nejakým spôsobom nepoužili na, na správny účel.“

Peter Bielik: „Rozumiem.“

Ladislav Kamenický: „Čiže ako myslím si, že aj tie protipovodňové oparenia sú obrovská položka v štátnom rozpočte. A keď zoberieme, tak táto daň pokryje len časť možno tých nákladov.“

Peter Bielik: „Ak sa nemýlim, na protipovodňové opatrenia máme asi deväťsto miliónov.“

Ladislav Kamenický: „Tak.“

Peter Bielik: „Z fondov Európskej únie, ktoré sa na toto pomerne úspešne používajú. Konieckoncov, videli sme to.“

Ladislav Kamenický: „Ale napríklad na spolufinancovanie potrebujete vlastné peniaze, takže.“

Peter Bielik: „Dobre. Pán Dostál, ďalší pomerne zaujímavý argument, ktorý povedal zase pán Kamenický, za tieto veci sa neplatí daň z pridanej hodnoty. Má to svoju logiku, samozrejme, keď narábame s istou hodnotou peňazí, ale tým pádom nám tu možno uchádza nejaký zdroj peňazí. Prečo by sme ho nemali využiť, a prečo by sme ho nemali použiť tak, ako hovorí pán Kamenický, teda na platy, či už zdravotných sestier alebo učiteľov?“

Ondrej Dostál: „Ešte raz, ako som už povedal, ekonomike sa darí, príjmy štátneho rozpočtu rastú. Jediný dôvod, pre ktorý sa zavádza táto daň, je, aby mohla viac vláda rozhadzovať, aby mohol Fico prezentovať, že robí ďalšie sociálne balíčky, aby to mohol využiť vo svojej politickej kampani. Iný vecný dôvod to nemá. A na rozdiel od povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, ktoré má jasné určenie, na čo má byť použité, príjem z dane z poistného nebude nijako, nijako konkrétne určený. Napokon ani, ani odvod z poistného nemal žiadne rozpočtové, rozpočtové určenie, preto som hovoril, že ide o de facto, de facto daň.“

Peter Bielik: „No ale počuli sme, že ten zámer je teda napríklad posilniť platovo skupiny ľudí, ktoré síce pracujú, ale tie platy majú pomerne nízke.“

Ondrej Dostál: „Hej, ale to je také, že vyberiete z jedného vrecka a potom ponúkate, že, že tie isté peniaze, ktoré ste niekomu zobrali, im dávate. A samozrejme, že to, keď nejaké drobné zoberiete niekomu z vrecka, tak to až tak nevidno, pokiaľ na to niekto neupozorní, ale, ale keď ohlasujete veľké sociálne balíčky, tak to vidno. To, že, to, že nie je zaťažená daňou z pridanej hodnoty, teda poistné, vyplýva zo smernice Európskej, Európskej únie. A opäť je to príklad niečoho absurdného. Tak nejakú činnosť oslobodíme od, od dane z pridanej hodnoty a potom si to kompenzujeme, kompenzujeme tým, že, že zavedieme špeciálnu daň na, na poistné. Tak potom, potom to nemalo byť oslobodené od DPH a neriešili by sme, neriešili by sme žiadny problém.“

Peter Bielik: „Pán Kamenický.“

Ladislav Kamenický: „Rád by som na to za, pán Dostál sa tu snaží povedať, že niečo, že zavádzame niečo neštandardné. Spomeniem napríklad krajiny, Rakúsko, Maďarsko, Bulharsko, Nemecko, Taliansko, Slovinsko, Írsko, Holandsko, všetky tieto krajiny majú zavedené takéto dane, nikto sa nad tým nepozastavuje, čiže nehovorme o tom. Tak isto krajiny, krajiny východného bloku tak isto sa snažia, teda bývalé krajiny východného bloku sa zamýšľajú nad zavedením týchto daní. V Maďarsku je tá daň vo výške okolo pätnásť percent už zavedená. Čiže nehovorme o niečom neštandardnom. Ďalej tá rétorika, ktorú hovorí pán Dostál, že tu rozhadzujeme, a že nevieme, čo s peniazmi, musím, myslím si, že bolo by dobré, keby sa niekedy zúčastnil sociálneho vyjednávania, kde sa skutočne baví, bavíme o tom, na čo budú použité peniaze, ktoré sa vyberú z daní. Ja nemám rád tú rétoriku, že všetko vidíme čiernobielo. A ak teda pán Dostál raz bude zodpovedný za verejné financie, tak bude musieť si spočítať, že tu mám nejaké príjmy, tu mám nejaké výdavky a mám tu aj požiadavku na zabezpečenie sociálneho zmieru. A ak teda pán Dostál sa chce prihlásiť k tomu, že, že nedajme teda na platy učiteľov, nedajme sestrám, odniekiaľ tie peniaze treba proste zabezpečiť. Ale nehovorím, že, že priamym zdrojom tejto dane, je to pravda, že ide to do jedného veľkého mešca, a z toho sa potom kryjú tie výdavky, ktoré ten štát má.“

Peter Bielik: „Otázkou je, či takéto opatrenie, ktoré jednoznačne má teda posilniť príjmovú stránku rozpočtu, aj keď teda nie sú to zásadné čísla, čo sa týka celkového štátneho rozpočtu, by nemalo byť kompenzované na druhej strane niečo iný, niečím iným. Je tu možnosť, že naozaj sa niektoré ceny niektorých poistiek zvýšia, koniec koncov to avizovali, avizujú aj samotné poisťovne. Či potom sa zase nevrátiť napríklad k tomu modelu, ak máme neživotné poistenie zaťažené takouto daňou, tak napríklad životné poistenie bolo kedysi odpočítateľnou položkou z daňového základu a ľudí to motivovalo sporiť si, či už na dôchodok alebo pri úrazoch, pri ťažších životných situáciách, čo všetko pokrýva životná poistka. Bola by to vhodná kompenzácia, pán Dostál, ak by sme teda neživotné a životné poistenie takto navzájom vykompenzovali?“

Ondrej Dostál: „Myslím si, že nie, lebo to je, to je opäť to isté, čo som spomínal s tou spotrebnou daňou. Oslobodíme poistné od spotrebnej dane, zavedieme daň z poistného. Zavedieme daň z poistného, budeme to kompenzovať tým, že, že to bude odpočítateľná položka. Samozrejme, že je to nejaké praktické riešenie, ktoré, ktoré môže mať význam, ale miesto toho, aby sme systém komplikovali, mali by sme ho zjednodušovať. Miesto toho, aby sme zavádzali nové dane, mali by sme, mali by sme dane buď rušiť, alebo ich znižovať. A v súčasnej ekonomickej situácii je aj priestor na napríklad to spomínané zvyšovanie platov učiteľov alebo zdravotných sestier, len by musel štát dokázať sporiť, dokázal, dokázať šetriť svoje, svoje výdavky, musel by, musel by, muselo by sa menej kradnúť, samozrejme, ale, ale aj mimo toho by sa dali robiť, dali robiť úspory vo veciach, ako sú, ako sú dotácie, vo veciach, ako je adresnosť sociálnych dávok, a podobne. Samozrejme, že nie, nie všetky tie veci alebo mnohé tie veci by boli, by boli nepopulárne, ale politici sa majú správať zodpovedne, nerobiť iba populistickú politiku, kupovať si voličov, ale, ale, ale robiť to, čo je potrebné pre krajinu, čo pomôže ekonomike, čo pomôže štátu, a čo je z dlhodobého hľadiska prospešné pre ľudí.“

Peter Bielik: „Pán, nech sa páči, môžete zareagovať, potom otázka.“

Ladislav Kamenický: „Chcel som zareagovať. Pán Dostál, mňa uráža, keď stále budete opakovať, že tu všetci kradnú, že proste hádzať všetkých do jedného vreca, že, že v podstate sa všetko len rozkradne. Je tu obrovské množstvo zodpovedných ľudí, ktoré, ktorí skutočne sa starajú o to, aby tento štát vedel fungovať. Ja som teda zvedavý, ak ty, vy raz budete vo vláde, ako, ako budete vedieť zabezpečiť sociálny zmier, aby ekonomika šliapala tak, ako šliape momentálne. Chcel by som pripomenúť, že ani za akejkoľvek pravicovej vlády sa to nikdy nepodarilo, napríklad deficit dostať na úroveň jedného percenta a smerovať k vyrovnanému rozpočtu. My k tomu smerujeme. A ďalšia vec ešte, zabezpečujeme aj to, aby ten štát plnil určité sociálne, sociálne úlohy. Čo sa týka toho, čo ste hovorili, pán redaktor, ja si stále, by som si dovolil oponovať, že nie som presvedčený o tom, že by sa malo zvyšovať poistné, to chcem znova dať na, na správnu mieru. Skutočne, poisťovne sa budú zaoberať, mali by sa teda zaoberať nie novými poisteniami, lebo tam už ten odvod je započítaný v rovnakej výške, ako je daň z poistenia. S čím sa môžu zaoberať, to sú tie staré poistné zmluvy. A ja, samozrejme, je na nich, či oslovia klienta s tým, že vypovedávame vám zmluvu a zvyšujeme vám poistné, on to nemusí akceptovať, on sa môže obrátiť na akúkoľvek inú poisťovňu a poistiť sa tam. A ja si myslím, že na základe nejakých trhových podmienok tie niektoré menšie možno poisťovne budú vedieť zareagovať a budú vedieť dať také podmienky, že si ten klient ani nevšimne nejakú daň z poistenia.“

Peter Bielik: „Dobre, to je, čo sa týka individuálnych klientov, ale máme tu aj klientov z oblasti právnických osôb. Ako sa toto všetko prejaví na podnikateľskom prostredí? Videli sme aj istú komunikačnú prestrelku medzi Klubom päťsto a Ministerstvom financií. Ako ste ju vnímali vy, pán Dostál, Postihne toto naozaj aj podnikateľské prostredie, ak bude prijatý takýto poistný odvod?“

Ondrej Dostál: „Samozrejme, že to negatívne postihne podnikateľské prostredie, bude to znamenať zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia. A aj keď nie priamo a hneď, tak premietne sa to aj do, do výšky, výšky poistného, poisťovne si nájdu, nájdu svoju cestu. A v konečnom dôsledku to zaplatia ľudia a firmy, ktorí sú poistení, a ktorí sa teda správajú zodpovedne, lebo tí, ktorí sú, tí, ktorí nie sú poistení, tak v tých istých situáciách čelia oveľa vážnejším následkom. A niekedy to zaťahuje štát, lebo, lebo si povie, že stala sa nejaká vážna škoda, a aj keď, ja neviem, dotyčný človek nebol poistený, ale bola tam povodeň, tak musí prispieť, prispieť štát. My v podstate akoby sme chceli, chceli negatívne postihovať zodpovedné, zodpovedné správanie. A negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie konštatuje aj stála pracovná komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktorá mala nesúhlasné stanovisko k tomuto, k tomuto návrhu zákona, a ktorá konštatovala, že, že tam neboli vyčíslené, vyčíslené a opísané všetky, všetky negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Negatívne stanovisko už k zavádzaniu odvodu mala, mala aj Národná banka Slovenska, ešte teda v roku 2016, keď sme, keď sme o tom, o tom zákone, zákone rokovali. Čiže viaceré inštitúcie, nielenže politická opozícia upozorňuje na negatívne dopady na podnikateľské prostredie, ale aj odborné inštitúcie prejavujú kritický názor a upozorňujú, že ako odvod, tak teraz daň, budú mať negatívne dopady na podnikateľské prostredie.“

Peter Bielik: „Pri tej diskusii, ktorú som spomínal, samozrejme, budete mať priestor na reakciu, zazneli dve informácie, že teda máme piate najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie v rámci Európskej únie, alebo že máme šieste najnižšie. Tak teraz to je diametrálne odlišný pohľad. Čo je z toho pravda, páni?“

Ladislav Kamenický: „Dovolil by som si najprv zareagovať na pána, na pána Dostála. Čo sa týka Národnej banky Slovenska, v minulosti ktorá sa vyjadrovala k poistnému odvodu, skôr, ak si, ak si ja dobre pamätám, išlo hlavne o to, že Národná banka Slovenska bola skôr za zavedenie dane z poistenia. Čiže to bolo, to bolo merito. Ja osobne som tiež v minulosti bol skôr za, za nejaké takéto systémovejšie riešenie, za zavedenie dane z poistenia. Nakoniec to skončilo nejakou dohodou aj v koalícii, že to, že sa to bude volať odvod. Čo sa týka toho, toho, teda tých rebríčkov, o ktorých sa bavíme, je, samozrejme, dôležité si uvedomiť, akou metodikou, alebo akým spôsobom sa pozeráme na to, že aké je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Ja som videl rôzne rebríčky. Mňa teda, a to je aj stanovisko Ministerstva financií, učili na vysokej škole, že keď sa chceme baviť o veľkosti štátu, tak musíme si zobrať masu vybraných daní a pomerovať ju k HDP. V tomto ukazovateli, musím povedať, že my, u nás sa, u nás pomer vybraných daní tvorí asi tridsaťdva celá sedem percenta, čo je najmenšie číslo z celej V4-ky a sme na šiestom mieste odzadu, to znamená na dvadsiatom treťom.“

Peter Bielik: „To sú dane aj odvody dohromady?“

Ladislav Kamenický: „Áno, áno. čiže my, my v podstate, keď porovnám napríklad s Poľskom, je to tridsaťpäť percent, sa vyberie na daniach v pomere k HDP, Česko tridsaťpäť celá dva a Maďarsko tridsaťosem celá dva percenta. Samozrejme, môžeme sa tu baviť, a to možno súvisí aj s tým, že akým, či sa pozeráme na daň napríklad z fyzických osôb, alebo daň z práce, alebo z kapitálu. Tu by som chcel povedať, že väčšinou teda pravicové strany by najradšej nemali žiadne dane, alebo teda aby všetky tie daňové tituly išli dole. Vzhľadom na to, že my máme nejakú zodpovednosť aj za financie, ak teda sa, je nejaká ochota sa vôbec baviť o tom, že zaťažme menej prácu, tak by sa malo zase na druhej strane to vykompenzovať zaťažením kapitálu.“

Peter Bielik: „Takže z hľadiska to ho celkového daňovo-odvodového zaťaženia si, vy si myslíte, že naše podnikateľské prostredie ešte dokáže absorbovať aj takúto daň?“

Ladislav Kamenický: „Ja si myslím, že táto daň je štandardnou daňou v Európskej únii, čiže stále sa tu, nebavme sa tu o niečom výnimočnom. A je, v podstate nie je dôvod, ako som už, zopakujem, nie je dôvod na to, aby, aby poisťovne navýšili poistné, nakoľko ten odvod je už zarátaný. A nemyslím si, a myslím si, že je to len nejakým spôsobom urobiť z tej dane nejakú štandardnú daň, ktorá sa používa aj v iných krajinách Európskej únie.“

Peter Bielik: „Pán Dostál, váš pohľad na tú prekáračku medzi Klubom päťsto a Ministerstvom financií, kde sa vlastne nachádzame v tom daňovo-odvodovom zaťažení?“

Ondrej Dostál: „Ja sa nejdem vyjadrovať ku Klubu päťsto. Samozrejme, že sú rôzne, rôzne rebríčky. Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika má hodnotenie, podľa ktorého je daňovo, celkové daňové bremeno vrátane odvodov pre zamestnancov s priemernou mzdou, po započítaní všetkých, úplne všetkých daní, až šesťdesiat jedna celá osemdesiatšesť percenta. Čiže je to výrazne viac ako, ako ten podiel na HDP, lebo to je trošku iné, keď, keď, keď to prerátame na príjmy priemerného zamestnanca. Ale nemusíme chodiť tak ďaleko. V Českej republike práve dnes oslavujú deň daňovej slobody, teda takú nejakú pomyslenú hranicu, keď, keď na základe prepočtov človek prestáva pracovať na, na štát a začína pracovať na seba. U nás deň daňovej slobody budeme mať niekedy v prvej polovici júna, takže si ešte, ešte počkáme. Čiže sme na tom horšie aj v porovnaní, v porovnaní s Českou republikou. A ešte raz, to, že ideme zvýšiť daňové zaťaženie, je evidentné, to, to, však priznáva to, priznáva to aj ten návrh. Cieľom toho návrhu je, že ideme vybrať o tridsaťpäť a pol milióna ročne viac, a nevieme sa toho dočkať. Napríklad vláda mala v programovom vyhlásení, že posilní stabilitu podnikateľského prostredia, právneho prostredia. Vláda samotná si uvedomuje, že zákony, ktoré majú dopad na podnikateľské prostredie, by sa mali prijímať s účinnosťou od prvého januára kalendárneho roku. Tuto má byť účinnosť stanovená na prvého októbra tohto roku. Prečo má byť nová daň zavedená od trištvrte roku, aké to má vecné odôvodnenie? Jediné vecné odôvodnenie je, že sa vláda nevie dočkať, kedy, kedy tá daň bude zavedená, a že si chce štvrtinu z tých tridsaťpäť a pol milióna eur získať, získať do rozpočtu už tento rok. Na úkor, na úkor svojich rečí o tom, že, že, že budeme tu mať stabilné podnikateľské prostredie, kvalitu legislatívneho procesu, že, že, že zákony, ktoré menia či už daňové alebo iné podmienky, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, ekonomiky ako takej, by mali nadobúdať účinnosť prvého januára. Ani takúto maličkosť nie je schopná dodržať.“

Peter Bielik: „Na to asi budete chcieť zareagovať, pán Kamenický.“

Ladislav Kamenický: „Chcem zareagovať aj na to, čo hovorí pán Dostál ohľadne toho daňovo-odvodového zaťaženia. Musíme sa pozerať aj na celkový, celkovú sumu vybraných daní, a na čo sa tá suma použila. Chcem upozorniť na to, že my, keď máme pomer vybraných daní voči HDP tridsaťdva celá sedem percenta, krajiny, ako sú Francúzsko a iné, iné, tie sociálnejšie krajiny, tam sa to pohybuje nad úrovňou päťdesiat percent. Samozrejme, že za takýto objem peňazí sa dá poskytnúť aj ľuďom oveľa väčší, väčšie sociálne zabezpečenie aj to, aby sa ľuďom žilo lepšie. Čiže nehovorme len o tom, že znížme dane, znížme dane a bude nám tu hej. A poviem, komu bude hej, bude len podnikateľom, poviem otvorene, ktorí len hovoria o tom, že znížte dane, my prinesieme pracovné miesta a budeme dávať ľuďom vyššie mzdy. No, poviem otvorene, keby nebola tá situácia na trhu práce taká, aká je, tak tie mzdy by tí podnikatelia držali na nízkej úrovni. Dnes, našťastie, sa prejavuje ten kanibalizmus trošku, že dneska si preťahujú tie jednotlivé firmy zamestnancov a sú ochotné im tú mzdu zvyšovať. My tak isto zavádzame, teda minimálnu mzdu sa snažíme zvyšovať, my sme ju zvýšili niekoľkokrát. A tak isto, akokoľvek niekto môže hovoriť o tom, že, že by to malo priniesť prepúšťanie, nikdy sa to nezrealizovalo, takže sú to len plané reči. Čo sa týka toho dátumu, poviem otvorene, ja viem, prečo vznikol ten dátum, myslím, že to je prvý, účinnosť zákona bola od prvého októbra tohto roku. Vzniklo to práve kvôli tým všelijakým špekuláciám, ktoré vznikli pri tom poistnom odvode. To znamená, ten prelom roka bol vždycky o tom, že, aj v minulosti, kedy sa riešilo to, teda ak sa to nevzťahovalo na staré zmluvy, že na konci roka, tridsiateho prvého dvanásty, sa predĺžili všetky staré zmluvy a vyhli sa, vyhli sa odvodu poistnému. Ten zámer bol, aj čo sa týka ministerstva. Ja som na pôde výboru ochotný, samozrejme, diskutovať o tejto veci a myslím si, že budem aj ja hovoriť s Ministerstvom financií ohľadne toho, že by sme sa mohli pobaviť o tom posunutí možno účinnosti tohto zákona. Čiže sme stále v prvom čítaní, je tu ešte priestor na to, aby sme debatovali, a vlastne aj, aj vo Finančnom výbore je možné ešte tento zákon o niektoré veci upraviť.“

Peter Bielik: „To je prísľub ešte zaujímavej diskusie, pán Dostál. Budete sa snažiť ešte koaličných poslancov presvedčiť na nejaké ústupky alebo zmeny v tomto návrhu zákona?“

Ondrej Dostál: „Určite áno. Ja som bol jeden z iniciátorov hromadnej pripomienky, ktorá k tomuto návrhu zákona bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde ľudia z Občianskej konzervatívnej strany, Konzervatívneho inštitútu, inštitútu INESS a Slovenskej spoločnosti aktuárov namietali viaceré veci. Toto bolo jedna z tých vecí, ale, ale teda Ministerstvo financií nebolo v tom ochotné ustúpiť v tom čase, na rozdiel od niektorých iných vecí, ako bolo napríklad zaťaženie, zaťaženie aj životného poistenia touto daňou a podobne.“

Peter Bielik: „Páni, mali by sme predpokladať smerom do budúcnosti, že tento model sa teda uchytí, lebo v minulosti, aj keď to, ten účel použitia tých peňazí bol iný, ale mali sme tu napríklad mimoriadny bankový odvod, kde opäť Slovenská banková asociácia s tým mala istý problém, ale nakoniec teda sa zrealizoval. Majú sa teda aj tieto inštitúcie začať zaujímať o takúto možnosť, čo sa týka bánk, ja neviem, fondov, DSS-iek a tak ďalej, že budú podobne zaťažené, podobnou daňou, pán Kamenický?“

Ladislav Kamenický: „tu by som ešte možno zareagoval na to, čo ste hovorili o tom životnom poistení, myslím, že som to minul. Čo sa týka nejakého zvýhodnenia, daňového zvýhodnenia životných poistiek, v minulosti takéto zvýhodnenie bolo. Tak isto dnes si musíme uvedomiť ale to, že, že daňové zvýhodnenie pre fyzické osoby by sa dotklo miest a obcí, lebo daň z príjmu fyzických osôb sa rozdeľuje v podielových daniach. A preto ja osobne som za to, aby sa takýto nejaký produkt možno v budúcnosti vedel zaviesť, ale tam je skutočne nutná diskusia, z koho peňazí sa to bude platiť. A myslím, že mestá a obce nebudú tiež veľmi.“

Peter Bielik: „To zase taká veľká suma z toho daňového základu neubudne, keď si tam človek odráta životné poistenie.“

Ladislav Kamenický: „Dobre, ale, ale je to z ich, ale berme tak, že, že sedemdesiat percent dane z príjmu fyzických osôb ide mestám a VÚC-čkam ide tridsať percent, a je to z ich peňazí, lebo my, s tým štát v podstate nič nemá. Takže áno, môžeme sa o tom baviť, ale musia s tým súhlasiť aj mestá a obce.“

Peter Bielik: „No, keď to nechcete urobiť takto, tak teda od bežných ľudí, alebo teda urobiť to tak, aby to postihlo mestá a obce, respektíve vyššie územné celky, tak potom tu máme naozaj tie iné finančné inštitúcie.“

Ladislav Kamenický: „Dobre, ešte k tomu by som sa.“

Peter Bielik: „Banky, DSS-ky, fondy a tak ďalej, zaťažíte aj tie?“

Ladislav Kamenický: „Takto. Čo sa týka finančných inštitúcií, tie majú nejaký ten bankový odvod, ktorým sú zaťažené, ktorým sú zaťažené. Musím poznamenať, že ten je časovo obmedzený. To je o tom, čo sme sa bavili, myslím, že do roku 2021, kedy sa nazhromaždí určitá suma, ktorá je, práve aj v rámci nejakých pravidiel Európskej únie má byť použitá na, na záchranu prípadných problémov bánk, čiže toto je jedna vec. Čiže nemyslím si, že by, že by sa nejaký takýto, nejaký, nejaký takýto, nejaká takáto daň mala týkať aj týchto inštitúcií. Čo sa týka, skôr tu možno začína diskusia o dani z finančných transakcií v rámci Európskej únie, ale vieme, že tam sú komplikované postoje niektorých členských krajín, a zatiaľ je to skutočne len v začiatkoch. Takže skôr to bude nejaká legislatíva z Európskej únie, ak by teda nejaká takáto mala prísť. Ale osobne si myslím, že, že, ja som v tomto trošku pesimista zatiaľ, lebo tie postoje sú, niektorých krajín sú dosť, dosť negatívne.“

Peter Bielik: „Pán Dostál, ak by táto daň mala byť daňou za to, že už podobné opatrenia a podobné dane neprídu, súhlasili by ste?“

Ondrej Dostál: „Nesúhlasil by som a určite to nie je takto myslené. Aj ten bankový odvod, alebo teda de facto je to selektívna banková daň, predsa už dávno malo byť, mal byť skončený, ale sa jeho, sa jeho účinnosť predĺžila. A bol zavádzaný v časoch, v časoch krízy, keď mal byť, pôsobiť ako ochrana, ochrana pred krízou, a tak ako tento poistný odvod, sa zmenil na zdroj príjmov pre, pre, pre štát. Čiže toto nie je, nie je nejaké riešenie, že teraz zavedieme ešte daň z poistného a potom už od nás máte pokoj. Samozrejme, že tu bude vláda Smeru, ktorá potrebuje robiť sociálne balíčky, no tak samozrejme, vláda Smeru bude vymýšľať nové dane alebo vymýšľať, akým spôsobom vytiahnuť z vreciek daňových poplatníkov viacej peňazí.“

Peter Bielik: „To asi musíte nechať ale na Smer, lebo zatiaľ také…“

Ladislav Kamenický: „Musím, musím zareagovať, lebo skutočne, predtým sme sa bavili, že na čo sú určené ktoré peniaze. Tento bankový odvod skutočne je určený na to, aby tu bol nejaký vankúš teda finančný, ktorý bude použitý práve v prípade nejakých problémov nejakých finančných inštitúcií. A tak isto ústretovo, ústretový krok bol v tom, že, že Ministerstvo financií, na rozdiel od minulosti, zadefinovalo ten horizont, do ktorého by sa tento odvod mal vyberať, do toho roku 2021, čo si myslím, že, ak sa teda naplní, naplní ten, ten balík, ktorý je potrebný na to, aby sanoval určité problémy možno niektorých, niektorej z bánk, ak by teda také nastali, lebo stále vy hovoríte, že nebudeme tu mať len slnečno, ale bude tu aj zamračené niekedy, takže myslím si, že na to si treba tvoriť rezervy. Takže toľko z mojej strany.“

Peter Bielik: „Páni, obidvaja ste pripustili ešte nejaký vývoj, čo sa týka diskusie o tomto návrhu zákona, ktorý sa teraz dostal do druhého čítania. Budeme teda pozorne sledovať, ako sa táto diskusia bude vyvíjať ďalej, a budem veľmi rád, keď opäť prijmete naše pozvanie. Ďakujem veľmi pekne, želám príjemný večer.“

Ladislav Kamenický: „Príjemný večer, ďakujem.“

Ondrej Dostál: „Ďakujem, dovidenia.“

Peter Bielik, Téma dňa na TA3, 22.05.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards