Obchodná vojna medzi EÚ a USA

Martin Vlachynský vystúpil v Rádiu Slovensko na tému súčasnej hrozby vypuknutia globálnej obchodnej vojny. 28.6.2018.

Obchodná vojna medzi EÚ a USA

Martin Hílek, moderátor: „Kým pred niekoľkými rokmi plánovali Spojené štáty a Európska únia vytvorenie najväčšej zóny voľného obchodu na svete, v súčasnosti sa už otvorene hovorí o obchodnej vojne. Po zavedení ciel na európsku oceľ a hliník a po odvetných opatreniach Európskej únie, ktorá zaviedla clá na niektoré americké výrobky, zvažujú Spojené štáty uvalenie ciel vo výške až dvadsaťpäť percent aj na dovoz osobných automobilov a autosúčiastok. Výsledok americkej analýzy by mal byť známy počas tohto leta. Tento krok by sa však priamo dotkol aj výrobcov, ktorí pôsobia na Slovensku. A podľa predbežných odhadov by našu ekonomiku pripravil približne o sto miliónov eur. Aké sú príčiny a aké môžu byť dôsledky a aké sú možné riešenia obchodného konfliktu medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou? O tom budeme diskutovať s našimi hosťami. V štúdiu vítam Martina Vlachynského, analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Dobrý deň.“

Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz: „Dobré poobedie prajem.“

Martin Hílek: „A Michala Krčméryho, zastupujúci Americkú obchodnú komoru. Dobrý deň.“

Michal Krčméry, zástupca Americkej obchodnej komory: „Dobrý deň.“

Martin Hílek: „Od mikrofónu vás pozdravuje Martin Hílek. Spojené štáty a Európska únia, teda tradiční politickí a obchodní partneri začínajú voči sebe uplatňovať clá. Pôvodne Donald Trump rozhodol o zavedení ciel na oceľ a hliník už v marci. V prípade Európskej únie však Spojené štáty uplatnili dočasnú výnimku s cieľom vytvoriť priestor na rokovania. Brusel síce ponúkol Washingtonu výmenou za trvalé vyňatie spod ciel určité obchodné úľavy, tie však Spojeným štátom nestačili a predĺženie výnimky po prvom júni zamietli. Európska únia následne oznámila, že zavedie odvetné clá na americké tovary a to s platnosťou od dvadsiateho druhého júna. Kým Európska únia hovorí o neopodstatnených a jednostranných rozhodnutiach, Donald Trump tvrdí, že Európska únia dlhodobo uplatňuje na Spojené štáty clá a ďalšie obchodné bariéry. Páni, sú skutočne obchodné vzťahy USA – Európska únia nevyvážené a v neprospech Spojených štátov? Pán Vlachynský.“

Martin Vlachynský: „Začnem asi s tým, že ekonómia sa zhodne na veľmi málo veciach, ale ak by som mal vybrať jednu jedinú, tak je to práve to, že obchod je prospešný, zvyšuje bohatstvo a hlavne je prospešný vždy pre obe strany. To znamená, že aj akékoľvek bariéry, ktoré sa kladú proti obchodu, znamenajú, že sa zmenší bohatstvo nielen toho, kto je na jednej strane, ale aj toho, kto tie bariéry uvaľuje. Čiže z tohto pohľadu ten súčasný kurz je povedal by som veľmi nešťastný, a teda pevne verím, že sa nevyvinie do nejakej rozsiahlejšej obchodnej vojny. Nakoľko je to rozdelenie síl medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, tá rétorika prezidenta Trumpa je trošku taká mätúca. Na jednej strane sa vyhráža pomerne zásadnými opatreniami voči dá sa povedať svojmu najbližšiemu partnerovi, ktorého v globálnej ekonomike má. Na druhej strane zase vždy opakuje, že vždy zároveň navrhuje poďme teda do sveta, kde sa odstránia úplne všetky bariéry. Čiže ako keby ukazuje také dve tváre. Tým iniciátorom v súčasnosti teda toho obmedzovania sú skôr tie Spojené štáty. Na druhej strane zase nezabúdajme na to, že ako prvý pribrzdila Európska únia vzájomné rozhovory o bezcolnej zóne medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou a zároveň Európska únia takisto veľmi rada uvaľuje clá napríklad na výrobky z Číny. Nedávno solárne panely, uvažuje nad elektrickými bicyklami a podobne. Čiže bohužiaľ nie je to nejaká špeciálna vlastnosť prezidenta Trumpa, je to skôr všeobecná vlastnosť politikov snažiť sa obchod obmedzovať.“

Martin Hílek: „Pán Krčméry?“

Michal Krčméry: „Ďakujem pekne za slovo. Ja by som ešte na úvod veľmi dôležitú informáciu zdôraznil. Americká obchodná komora na Slovensku je nezávislou inštitúciou, ktorá dnes zastupuje viac ako tristotridsať firiem amerických, slovenských, zahraničných. A nijakým spôsobom nie je previazaná ani finančne, ani organizačne s americkou vládou. A takým naším primeraným… takým primárnym poslaním je zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. Čiže to na úvod, aby potom poslucháčom bolo jasné aj prečo hovoríme to, čo hovoríme. Keď sa bavíme o tom, či sú vyvážené - nevyvážené vzťahy, ja by som sa skôr pozeral na to, do akej miery sú neuveriteľne previazané. Spojené štáty a Európska únia sú najväčší obchodní partneri a exporty Spojených štátov… Pár čísel poviem, aby to dalo trošku perspektívu. Len za minulý rok exporty Spojených štátov do Európy predstavovali dvestošesťdesiat miliárd dolárov. V porovnaní je do Číny cca stodvadsať, čiže to je nepomer. Takisto obchodný deficit USA s Európou má posledné dva roky klesajúcu tendenciu. Je stále polovičný oproti Číne. To je niečo, na čo Spojené štáty poukazujú ako problém. Trend je zlepšujúci sa, ani zďaleka nedosahuje to, čo s Čínou. Keď sa pozrieme na investície, tak viac ako polovica investícií do Spojených štátov sú práve z krajín Európskej únie. A naopak takmer dve tretiny amerických investícií smerujú do Európy. Čo značí obrovské previazanie týchto dvoch trhov a myslím, že sa zhodneme aj s pánom Vlachynským, že je naozaj na škodu, ak takéto veľmi silné obchodné partnerstvo začne byť narušované.“

Martin Hílek: „A ako vy v tomto kontexte aj tých uvedených čísel, ktoré ste teraz spomenuli, vnímate tú aktuálnu situáciu vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou? Vy ako obchodná komora, respektíve vaši členovia.“

Michal Krčméry: „Veľmi úzko sledujeme vývoj takisto aj v Spojených štátoch, aj v Bruseli prostredníctvom našich partnerských organizácií Americkej obchodnej komory, a teda Americkej obchodnej komory pri Európskej únii. A myslím, že sa zhodneme, naši členovia sa zhodnú, že takéto zásadné obmedzovanie obchodu, ktorý sa rozvíja, škodí firmám, škodí spotrebiteľom, škodí ekonomikám obidvoch krajín.“

Martin Hílek: „V úvode sme hovorili, že tým prvým krokom tohto konfliktu boli clá na oceľ a na hliník. Sú to naozaj tak dôležité komodity, ktoré by mohli zasiahnuť európsku ekonomiku, pán Vlachynský?“

Martin Vlachynský: „Ten vzájomný obchod, čo sa týka, alebo teda vývoz z Európskej únie ocele a hliníka do Spojených štátov nie je nejak zásadný. Pohybuje sa v jednotkách miliárd eur. Zásadnejšie sú napríklad tie automobily, ktoré sa spomenuli neskôr. Ale je to taký dobrý príklad toho, ako to vlastne funguje. Oceliarstvo minimálne z hľadiska zamestnanosti v Spojených štátoch za posledných tridsať – štyridsať rokov zažilo obrovský pád. Ten bol ale do značnej miery spôsobený automatizáciou. Pretože Spojené štáty vyrábajú len o niečo menej ocele ako v šesťdesiatych rokoch, ale rádovo menej zamestnávajú zamestnancov pri výrobe tejto ocele. No a samozrejme je tu skupina voličov, ktorá sa dá veľmi dobre osloviť a následne ponúknuť nejaké politické riešenia, ako je napríklad clá na dovoz ocele. Ale realita je, že dnes dve tretiny ocele si Spojené štáty pokrývajú zo svojej vlastnej výroby a najväčšie dovozy majú z Kanady, nie z Európskej únie. Čiže z tohto pohľadu je to skutočne len kvapka v mori, ktorá je použitá ako zámienka na rozbehnutie týchto ešte nazvime to stále diskusie.“

Martin Hílek: „Čiže toto zavedenie ciel na oceľ v princípe až tak príliš nepomohlo výrobcom ocele v Spojených štátoch samotných? Alebo respektíve nemalo to nejaký vplyv, alebo nebude mať nejaký vplyv v budúcnosti na zamestnanosť v tomto sektore v Spojených štátoch?“

Martin Vlachynský: „No, v tomto sektore to vplyv môže mať samozrejme a to je tá pointa, že tá skupina voličov to cíti. Ale zároveň to bude mať negatívne dopady na iné sektory. To znamená zvýšia sa ceny ocele na domácom trhu, budú mať väčšie ceny lodiari, výrobcovia lietadiel, americkí výrobcovia automobilov. Budú drahšie stavby a tak ďalej, ktoré potrebujú oceľové prvky. No a to je práve ten problém, že teda tá skupina, ktorej to pomôže, je relatívne malá možno stodvadsaťtisíc zamestnancov v Spojených štátoch, možno nejakí pribudnú, nie moc, pretože skutočne je to minimálne opatrenie. Zároveň ale my nevieme vyčísliť, koľkých to poškodí. A táto skupina nie je organizovaná, aby išla teraz protestovať, že my tieto clá nechceme, pretože nás to poškodí.“

Martin Hílek: „V tejto súvislosti nemôžeme opomenúť firmu U.S. Steel v Košiciach. Aké je v tomto spore postavenie U.S. Steelu Košice, teda americkej firmy, ktorá pôsobí na Slovensku?“

Michal Krčméry: „U.S. Steel teda je teda dlhoročným členom Americkej obchodnej komory a pravidelne komunikujeme aj teda o týchto témach. Treba si uvedomiť, že U.S. Steel už dlhodobo nevyváža nejaké zásadné množstvo ocele do Spojených štátov. Ten primárny trh je práve európsky. A U.S. Steel už dlhodobo volá po nejakých takých férových a rovných pravidlách na trhu s oceľou. Pôvodne tie americké opatrenia, ktoré koniec-koncov boli ohlásené len pár dní predtým, ako mali byť doplňujúce voľby v jednom pensylvánskom dištrikte, ktorý teda je historicky veľmi naviazaný na oceliarsky priemysel, čiže zase vidíme politické prepojenie a záujem zapáčiť sa istému elektorátu, tak to opatrenie bolo pôvodne namierené aj tak komunikované ako odveta na, alebo teda respektíve riešenie veľkej čínskej nadprodukcie, ktorá teda tu je. By som povedal celý oceliarsky priemysel v Európe už dlhodobo volá po tom, aby Európska komisia v rámci legálnych a férových možností zaviedla istým spôsobom ochranné opatrenia, o ktorých sa už dlhšie diskutuje. Vyzerá to tak, že v priebehu letných mesiacov by mohlo byť viac informácií o tomto. Ale aký efekt to môže mať na ten európsky trh je práve ten, že vývozy, ktoré pôvodne mali smerovať na americký trh, sa objavia na európskom trhu. Môže to spôsobiť záplavu nadprodukcie na európskom trhu, čo môže byť nebezpečné a z dlhodobého hľadiska až likvidačné pre mnohých európskych producentov.“

Martin Hílek: „Áno, k tomu sa ešte dostaneme. Posuňme sa teraz ďalej v tej chronológii zavádzania ciel na tovar. Európska únia od dvadsiateho druhého júna zaviedla ako také isté protiopatrenia voči americkým clám clá na americké produkty v ročnej hodnote približne dve celé osem miliardy eur. Tie budú zaťažené väčšinou vo výške dvadsaťpäť percent takýmto clom. Ide o povedzme motorky, džínsy, whisky alebo arašidové maslo. Ako možno vnímať zavedenie ciel práve na konkrétne na tieto produkty? Pán Krčméry.“

Michal Krčméry: „Ja by som si vypožičal slová bývalého európskeho komisára pre obchod Karla De Guchta, ktorý povedal, že pri odvetných opatreniach je snahou teda v rámci minimálneho úsilia dosiahnuť čo najväčší dopad a keď sa pozrieme na to zloženie výrobkov, tak vieme nájsť veľmi silnú koreláciu medzi tým, aký dopad môžu mať na ekonomiku jednotlivých štátov. Poviem príklad, ktorý dosť súvisí s tou politickou senzitivitou. Harley-Davidson sa vyrába primárne v štáte Wisconsin, čo je domovský štát šéfa snemovne Paula Riana. Takisto bourbon sa primárne produkuje v štáte Kentucky, ktorý je domovským štátom šéfa väčšiny v senáte Mitcha McConnella. Čiže vidíme tam jasné previazanie na to, že teda v globálnych číslach to nie sú nejaké veľké problematické opatrenia. Na druhej strane môže to veľmi cielene zasiahnuť ekonomiku tých štátov, v ktorých budú, kde teda tie voľby, ktoré sa budú konať v Spojených štátoch do senátu a kongresu na jeseň, to môže byť veľmi nerozhodné. Čiže vidím v tom jasný politický podtext.“

Martin Hílek: „Čiže Európska únia cielene vyberala dané produkty, aby to malo potom v druhom kroku takýto vplyv v Spojených štátoch?“

Michal Krčméry: „Áno, samozrejme, má na to legitímne právo. Druhá vec je a to je možné pozorovať v rámci americkej vnútornej politiky, že súčasný prezident oveľa menej by som povedal reflektuje alebo reaguje na podporu v kongrese alebo senáte. Takže je otázne, že či to docieli tie zamýšľané efekty.“

Martin Hílek: „Pán Vlachynský?“

Martin Vlachynský: „Nedá sa tu uprieť istý humor Európskej komisie, keďže do toho zoznamu fakt už asi chýbajú len komiksy, aby to bola celá taká plejáda tých typických amerických výrobkov. Práve ako spomínal pán Krčméry, je otázne, aký to bude mať efekt. Zatiaľ ak môžeme súdiť z twitterového účtu prezidenta Trumpa, tak skôr sa… Teda Harley-Davidson zareagoval tým, že bude musieť presunúť časť výroby do Európy, na čo teda prezident zareagoval, že im nasadí teda poriadne dane. No, čo je teda bohužiaľ teda menej šťastný spôsob reakcie na takéto opatrenia.“

Martin Hílek: „No, myslím si, že asi nikomu nebude potom už ani do smiechu, keď Spojené štáty pristúpia ku kroku, o ktorom sa hovorí v posledných dňoch. Spojené štáty, už sme spomínali, plánujú zaviesť clo na dovoz európskych automobilov vo výške dvadsať až dvadsaťpäť percent. Európska únia teraz na dovoz automobilov zo Spojených štátov uplatňuje desaťpercentné clo. Zatiaľ čo dovoz do USA podlieha dva a pol percentu u osobných automobilov a dvadsať percent u dodávkových a športovo úžitkových automobilov. Keď si tieto čísla, tieto clá dáme do porovnania, nie je to v neprospech Spojených štátov?“

Martin Vlachynský: „Musíme pozerať na celý balík výrobkov, pretože zase na niektorých komoditách tie sadzby sú v Spojených štátoch podstatne vyššie. Pravdou je, že ten nejaký vážený priemer je mierne vyšší, teda myslím sadzba je mierne vyššia celková v Európskej únii. Ale to asi jeden percentuálny bod, čo nie je teda nejako zásadné a skôr to teda reflektuje to, že ako úspešní sú v lobovaní jednotlivé tieto skupiny, ktoré tieto výrobky vyrábajú. Ale zase ako ekonóm ja sa vôbec nemôžem baviť o tom, či je to v prospech alebo neprospech niekoho. Vždy utrpia obidve strany, pretože vždy niekto predáva a niekto kupuje. A to clo dopadne ako na toho, kto predáva, tak na toho, kto kupuje.“

Martin Hílek: „V konečnom dôsledku asi najmä spotrebiteľ.“

Martin Vlachynský: „Spotrebiteľ aj výrobca.“

Martin Hílek: „Pán Krčméry.“

Michal Krčméry: „Ja len doplním, že aj keď sa to môže na prvý pohľad zdať ako istá disproporcia, v prvom rade takéto riešenie musí prísť za rokovacím stolom. Riešenie jednoducho nemôže prísť z vyhlásení na sociálnych médiách, kde nemôže prísť jednostranne. Proste ak Spojené štáty a Európska únia sú najväčší obchodní partneri, tak ak tu má byť diskusia o zmenách v tarifách a v colnej politike, fajn. Ale nech sa vedie kultivovaným spôsobom a konštruktívnym spôsobom.“

Martin Hílek: „Zatiaľ sa o tomto možnom kroku hovorí len v takej tej teoretickej rovine. Ak by predsa len k nemu došlo a od jesene by začali platiť tie spomínané clá na dovoz európskych automobilov, ako by sa to dotklo priamo slovenskej ekonomiky? Už som spomínal, že podľa tých predbežných odhadov by to našu ekonomiku stálo približne sto miliónov eur.“

Martin Vlachynský: „Nepoznám presne ten výpočet. Budem vám veriť. HDP Slovenska je asi sedemdesiatpäť – osemdesiat miliárd eur. V porovnaní s tými sto miliónmi eur je to stále kvapka v mori. Samozrejme otázne je, akým vývojom ďalej pôjde tento trend, či zase budú odvetné opatrenia a či sa toto bude stupňovať. Čiže skôr toto je pre mňa to riziko ako samotná pointa tých sto miliónov.“

Martin Hílek: „Pán Krčméry.“

Michal Krčméry: „Ja by som zatiaľ možno trošku rezervovaný prístup k tomu zaujal. Zatiaľ je stále nejaký návrh. Myslím, že zástupcovia firiem, rozličných priemyselných združení na obidvoch stranách Atlantiku volajú po tom, aby k takémuto prehlbovaniu respektíve k takejto výmene odvetných opatrení nedochádzalo. Takže ja by som zatiaľ nechcel maľovať čerta na stenu. Ale áno, tie potenciálne dopady nielen pre slovenský, ale aj pre nemecké hospodárstvo a ďalších výrobcov môžu byť negatívne. Ale zatiaľ teda dúfajme v diplomatické riešenia.“

Martin Hílek: „Áno, treba dúfať v diplomatické riešenie, ale treba mať samozrejme, že asi aj taký ten plán B pripravený v každom prípade. Z tých troch automobiliek, ktoré sú na Slovensku, do Spojených štátov svoje výrobky vyváža len bratislavský Volkswagen. Približne každé piate auto vyrobené v Devínskej Novej Vsi je určené na americký trh. Je možné, že časť áut určených pre americký trh by sa potom mohlo dostať na iné trhy, že by našiel svoje miesto práve tam pán Vlachynský?“

Martin Vlachynský: „Možné to samozrejme je. Ale dôvod, prečo vyvážajú do Ameriky, je asi taký, že momentálne na trhu je to najvýhodnejší spôsob. Čiže akýkoľvek iný trh je vo výhodnosti o jeden stupienok nižšie, čo teda bude znamenať nejaké dodatočné náklady pre toho výrobcu.“

Martin Hílek: „Pán Krčméry.“

Michal Krčméry: „To je samozrejme otázka nielen pre Volkswagen, ale treba sa pozerať aj na tú sieť subdodávateľov, ktorú na Slovensku má. A tí sú veľakrát menej flexibilní ako ten veľký koncern. Takže tu bude dôležité sledovať aj možnosti ich uplatnenia. Samozrejme, ak Volkswagen bude vedieť časť tých výrobkov umiestniť na iných trhoch, bude to určite za horších podmienok, ako by to bolo v Spojených štátoch. Takže na konci dňa tam pomerne veľké náklady asi budú.“

Martin Hílek: „Donald Trump sa už vyjadril, že je ochotný túto colnú vojnu zastaviť, ale len vtedy, ak Európska únia zruší všetky bariéry obchodu. To by znamenalo, že Európa by musela začať dovážať geneticky modifikované plodiny zo Spojených štátov, táto požiadavka je však pre Európsku úniu nesplniteľná. A dlhodobo odmieta takýto krok. Viete si predstaviť, že by Európska únia ustúpila od svojho postoja, aby utíšila tie vášne, ktoré tu teraz sú rozpútané?“

Martin Vlachynský: „Takto, ak by sa toto prezidentovi Trumpovi podarilo, že vlastne týmto svojím šachovým ťahom by zrušil vzájomné clá medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, tak to by som mu teda skutočne tlieskal, lebo bol by to majstrovský kúsok. Som teda dosť skeptický, či sa mu to takýmto spôsobom podarí, ak je to naozaj jeho… v pozadí týchto krokov. Neviem sa vyjadriť ku geneticky modifikovaným potravinám, na koľko veľký je ten odpor, netrúfam si povedať.“

Michal Krčméry: „Ja by som len doplnil, že obchodné vzťahy sa budujú postupne a dlhodobo kontinuálne. Nebudujú sa tak, že sa zvyšujú clá a potom zrazu buch a jeden deň sa všetky clá eliminujú. To sú proste výsledky niekoľkoročných rokovaní. Čiže nemyslím si, že akokoľvek pekne to môže znieť v politických vyhláseniach, že teda ak Európska únia zruší túto požiadavku, tak zo dňa na deň teda Spojené štáty by zrušili. A plus toto je politicky nepriechodná téma pre mnohé európske krajiny.“

Martin Hílek: „Áno. Už to aj fínsky eurokomisár Jyrki Katainen pre víkendové vydanie francúzskeho denníka Le Monde povedal, že ak Spojené štáty zavedú teda tie ďalšie clá na európske autá, únia bude musieť reagovať. Zároveň dodal, že eskaláciu by sme mali ukončiť. Je to v tejto situácii také jednoduché? Vy už ste to teraz naznačili, že to také jednoduché zo dňa na deň nebude možné, ale že tu budú veľmi dlhé politické rokovania.“

Michal Krčméry: „Črtá sa tu veľmi zaujímavá iniciatíva práve toho biznis sektora a primárne v Spojených štátoch, keď mám teda k dispozícii list dva dni starý, ktorý stovky asociácií spolu podpísali a adresovali snemovni reprezentantov, čiže kongresu. Ide o podporu zákona, ktorý by mal dať väčšie kompetencie kongresu pri rozhodovaní o zvyšovaní respektíve znižovaní ciel. Ak teda ide odvolávajúc sa na clá podľa článku 262, čiže národnej bezpečnosti. Lebo to je celý ten spúšťač. To znamená, že Spojené štáty momentálne sa odvolávajú na ochranu národnej bezpečnosti, a preto uvalili tie clá. Preto hrozia aj clami na autá. A zatiaľ ide viac o aktivitu prezidenta, na ktorú sú rozporuplné reakcie. A práve tu je jasná aktivita širokej koalície biznisu a priemyselných zväzov oklieštiť v rámci možností svojvôľu administratívy a dať viac právomocí do rúk kongresu.“

Martin Hílek: „Pán Vlachynský, aký očakávate vy vývoj v horizonte tých nasledujúcich mesiacov, keď zoberieme do úvahy všetky tie faktory, ktoré vplývajú na tieto vzťahy?“

Martin Vlachynský: „Myslím, že zvolením prezidenta Trumpa tá dynamika, ktorá dovtedy bola veľmi predvídateľná, čo sa týka politických krokov, sa trošku zmenila. Čiže ja teda snažím sa nikdy nepredpovedať. A v tomto prípade ešte menej sa budem snažiť čokoľvek predpovedať. Myslím si, že tá vzájomná dôležitosť obchodu chápe ju pomerne veľká časť spoločnosti minimálne tej zainteresovanej. Čiže existujú tu nejaké neformálne inštitúcie, ktoré budú povedzme aj v Spojených štátoch tlačiť na to, aby to nešlo nejakým spôsobom do extrému. Pretože skutočne všetci ekonómovia a väčšina policy makerov si uvedomujú, že toto by viedlo k vzájomnému ožobráčeniu obidvoch blokov ekonomických. Takže ja teda verím, že hlavne sledujeme nejakú teda veľkú hru momentálne, kde sa vyťahujú tromfy, kde sa blufuje, ale na konci ten efekt možno bude negatívny. Ale teda chcem veriť, že nebude zásadne negatívny a v podstate nejakým významným spôsobom to ekonomiky nepocítia.“

Martin Hílek: „Čiže sú tu dve možnosti. Môžeme očakávať v nasledujúcich mesiacoch aj taký ten colný pingpong, ale môžeme očakávať aj nejaké konštruktívne rokovania?“

Martin Vlachynský: „Určite, tieto dve možnosti sú vždy. Myslím si, že momentálne sme v situácii, keď teda ako americkej ekonomike sa veľmi darí, európskym ekonomikám väčšine sa tiež v celku slušne darí. Vidíme to aj na Slovensku. Čiže je tu taký priestor teraz sa trošku naťahovať. Myslím si, že možno aj v istom momente, keby prišlo k zhoršeniu, tak začnú sa tieto veci brať vážnejšie.“

Martin Hílek: „Dokážeme v tejto chvíli povedať, áno, pán Krčméry?“

Michal Krčméry: „Hej, ja by som len dodal, že to, ako sa prezident Trump správa, nemôže byť úplne prekvapujúce pre tých, ktorí dlhodobejšie sledujú americkú politiku. Lebo on koniec-koncov napĺňa sľuby, ktoré dával ešte v kampani. Čiže z tohto hľadiska akokoľvek niekedy tie komentáre môžu byť prekvapivé, tak dalo sa to do istej miery predvídať. Na druhej strane vidíme, že aj vďaka takej balance of power alebo checks and balances, ktoré Spojené štáty majú už historicky, tak ide o dosť silnú iniciatívu zdola práve prostredníctvom snemovne reprezentantov, kongresu, to znamená, že volených zástupcov, limitovať možné negatívne kroky administratívy, ktoré by mohli vážnym spôsobom poškodiť aj amerického spotrebiteľa, aj ten americký trh a samozrejme európsky. Takže ja tu vidím aj nádej aj v tomto, že príde k istému obmedzeniu. Respektíve môže prísť k istému obmedzeniu potenciálne negatívnych krokov práve zo strany kongresu.“

Martin Hílek: „Keď som vás tak počas tých uplynulých dvadsiatich piatich minút počúval, mám pocit, že vlastne z tohto sporu neprofituje nikto v princípe a poškodení sú obchodníci, dodávatelia, spotrebitelia. Možno vôbec povedať, že existuje niekto, kto z toho globálneho pohľadu profituje z tohto sporu?“

Martin Vlachynský: „No profitujú tie skupiny, ktoré dostanú výhodu. Čiže ako som povedal, viem si predstaviť, že situácia amerických oceliarov sa o niečo zlepší, že situácia výrobcov amerických luxusných automobilov sa o niečo zlepší, ale vždy je to na úkor niekoho a ten negatívny dopad vždy prevyšuje ten pozitívny dopad.“

Michal Krčméry: „Ja by som iba pripomenul, že z takého dlhodobého hľadiska môže mať aktuálna situácia veľmi negatívny dopad práve na takú stabilitu a udržateľnosť toho mnohostranného multilaterálneho systému, ktorý dnes máme. Svetová obchodná organizácia asi nikdy nebola viac ohrozená, ako je dnes práve jednostrannými krokmi týchto krajín. Čiže bavíme sa okrem teda dopadu na priame sektory, na konkrétne sektory americkej ekonomiky, európskej ekonomiky aj o udržateľnosť, dlhodobú udržateľnosť svetového obchodného systému. A to je podľa mňa veľmi kľúčová vec.“

Martin Hílek: „Tak možno na záver povedať, že treba očakávať, že nasledujúce mesiace budú veľmi horúce aj medzi americko-európskymi … Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou aj čo sa týka tých obchodných vzťahov. Uvidíme, k akým záverom sa dopracujú odborníci zo Spojených štátov, ktorí avizujú, že by počas leta mohli Spojené štáty uvaliť clá na európske automobily a automobilové súčiastky. Tejto téme sa budeme ešte venovať. V tejto chvíli za návštevu v štúdiu ďakujem Martinovi Vlachynskému, analytikovi Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz a Michalovi Krčmérymu z Americkej obchodnej komory. Ďakujem veľmi pekne páni, všetko dobré, pekný deň.“

Martin Vlachynský: „Ďakujem za pozvanie.“

Michal Krčméry: „Ďakujem pekne, pekný deň.“

Martin Hílek: „Od mikrofónu vám pekný deň s Rádiom Slovensko želá Martin Hílek.“

Martin Hílek, Rádio Slovensko, 28.06.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards