Obedy zdarma nevynašiel Smer-SD, no školstvo potrebuje niečo iné

Analytik Radovan Ďurana  načrtol pre webový portál Trendu, akými inými spôsobmi okrem bezplatných obedov by bolo možné podporiť žiakov základných škôl. 25.6.2018.

Obedy zdarma nevynašiel Smer-SD, no školstvo potrebuje niečo iné

Obed zadarmo neexistuje, znie prvá poučka ekonómie. Myslí sa tým, že každé pozvanie musí niekto v konečnom dôsledku zaplatiť. A možno za to bude aj chcieť akúsi protislužbu. Podobne je to s každým vládnym výdavkovým programom. Vládny Smer-SD ide v najnovšom sociálnom balíčku rozdávať práve obedy zadarmo: deťom na základných školách a v poslednom ročníku materských škôl. Opatrenie za viac ako sto miliónov eur ročne ohlásil predseda Robert Fico spolu so zvýšením vianočných príspevkov pre dôchodcov a s podporou domáceho kúpeľníctva. Aj keď návrhy najsilnejšej vládnej strany budú musieť ešte prejsť koaličnou radou, po odobrení ministrom financií Petrom Kažimírom je pravdepodobné, že budú súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.

 

Komu to pomôže?

Aký je zmysel preplácania obedov na školách, kde sa už dnes stravujú viac ako dve tretiny detí? Bývalý premiér opatrenie vníma ako zvyšovanie životnej úrovne, keďže rodiny s dvomi školopovinnými deťmi takto na svojich výdavkoch ušetria ročne bezmála 500 eur. Kritici z opozície návrh označili za začiatok predvolebnej kampane za štátne peniaze. Keďže na každé dieťa majú jedálne od januára dostať rovnaký príspevok vo výške 1,2 eura, ale každá rodina platí štátu na daniach inú sumu, pôjde o prerozdelenie od bohatších k chudobným. A nielen tým, ktorí už dnes svojim deťom obedy platia.

 

Na Slovensku už existuje príspevok na stravu pre deti v hmotnej núdzi. Tie však dostávajú iba suchú stravu mimo priestorov klasických školských jedální

Väčšia šanca, že deti na obedy nechodia z finančných dôvodov, je u chudobnejších rodín. Pravidelné a zdravé stravovanie detí je pritom dôležité pre zdravotné výsledky počas ich celého neskoršieho života. Životný štýl, do ktorého patrí aj stravovanie, stojí podľa staršej štúdie vedcov z amerického Princetonu za viac ako tretinou zdravotných výsledkov. Na porovnanie: lekári a nemocnice dokážu ovplyvniť len zhruba desatinu, keďže už len „zachraňujú“ to, čo vytvorila genetická výbava, životné prostredie či strava a návyky. Aká je presná štruktúra detí, ktoré v školách neobedujú, nevieme. Môžu byť medzi nimi aj deti, ktoré majú rôzne potravinové alergie, alebo deti, ktorým rodičia varia vhodnú stravu doma. Podľa učiteľov, ktorých oslovil TREND, je však podiel detí nechodiacich na obedy pre rôzne alergie na potraviny veľmi nízky. A mnohé školy takýmto deťom už dnes varia špeciálnu stravu.

 

Adresne alebo plošne?

Plošné preplácanie obedov by sa podľa informácií ministerstva školstva týkalo zhruba pol milióna školopovinných detí. Práve plošnosť dotovania obedov všetkým deťom sa stala terčom kritiky, keďže adresný prístup vie teoreticky pomôcť tým, ktorí to naozaj potrebujú, za oveľa menej peňazí. Už dnes na Slovensku existuje príspevok na stravu v škole, na ktorý majú nárok deti poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Avšak aj kvôli nižšiemu príspevku od štátu takéto deti jedia často suchú stravu podávanú oddelene od majority, ktorá si platí za teplé obedy. Aktuálne údaje ústredia práce hovoria, že v apríli dotáciu na stravu poberalo vyše 56-tisíc detí. Daňových poplatníkov to vychádza ročne na zhruba 10 miliónov eur. Oba prístupy – plošný i adresný – majú svoje výhody a nevýhody. Ako upozornila v denníku Sme Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry, súčasná slovenská adresnosť chudobné deti vyčleňuje z kolektívu svojich rovesníkov: „Dáva [im] v škole pocítiť, že sú menejcenné, pretože sa narodili v nesprávnej rodine, často s nesprávnou farbou pokožky.“ Problémom je tiež to, že viaceré chudobné rodiny nemajú nárok na príspevok na stravu, keďže už oficiálne nie sú v hmotnej núdzi. Napríklad preto, že poberajú rodičovský príspevok vo výške 215 eur mesačne. Alebo si príspevok na stravu jednoducho nevedia vybaviť. Celkový počet detí v ohrození príjmovou chudobou je podľa odhadu TRENDU asi dvakrát väčší ako dnešný počet poberateľov príspevku na stravu v škole. Adresný prístup tak často zlyháva aj v tom, aby pomohol všetkým, ktorí to naozaj potrebujú. Medzi chudobou najohrozenejšie skupiny obyvateľstva na Slovensku patria tradične neúplné rodiny a domácnosti s viacerými deťmi. Dovoliť si každý druhý deň mäsité jedlo, rybu alebo hydinu nemôže až 30 percent jednorodičovských domácností a bezmála štvrtina domácností s tromi a viac deťmi, upozornila Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied. Napokon, problémom adresnosti bude vždy aj dohoda na tom, do akej hranice príjmu či majetkového zabezpečenia rodín má zvyšná časť spoločnosti pomáhať.

 

Fíni zašli najďalej

Vo svete existujú oba prístupy pomoci deťom z chudobných rodín: adresný aj plošný. Trend smeruje skôr od prvého systému k druhému. Prvou krajinou, ktorá zaviedla bezplatné školské stravovanie, bolo Fínsko ešte v roku 1948. Fíni žiakom obedy preplácajú v rámci komplexného zabezpečovania kvalitných podmienok na učenie sa pre všetky deti bez rozdielu. Spolu s preplácaním školských pomôcok, asistentov učiteľov i dopravy. „Stravovanie v škole je nástrojom na vzdelávanie o vhodnej výžive a stravovacích návykoch. Má tiež zvýšiť spotrebu zeleniny, ovocia, celozrnného chleba a nízkotučného mlieka,“ píše sa vo fínskom materiáli vydanom pri príležitosti 70. výročia programu. S tým, že jeho cieľom je udržanie a zlepšenie zdravia školákov a dodanie energie na učenie sa. Náklady na stravovanie vo Fínsku predstavujú osem percent celkových výdavkov. Nový slovenský systém by po zavedení preplácania obedov výdavky štátu na žiaka zvýšil ešte viac. Plošné preplácanie obedov v škole majú aj ďalšie severské krajiny: Švédsko a Estónsko. Podiel pravidelne sa stravujúcich detí je tam vďaka tomu vyšší ako u nás. V Estónsku patrili obedy zadarmo k opatreniam na zníženie vplyvu socioekonomického prostredia detí na ich študijné výsledky. To by sa hodilo práve Slovensku, kde je podľa OECD vplyv zázemia rodiny na výsledky detí v škole jeden z najvyšších. Školy tak dostatočne nevyrovnávajú životné šance detí zo znevýhodneného prostredia, ktoré nemôžu za to, do akej rodiny sa narodili. Opačným príkladom, tentoraz adresného prístupu k podpore stravovania v školách, sú Spojené štáty. Aj tam však podiel takto podporovaných detí postupne výrazne narástol. Dnes tak štáty celkovo alebo čiastočne dotujú zhruba 72 percent. Napriek tomu to deti často berú ako stigmu menejcennosti – až takú veľkú, že niektoré radšej nejedia vôbec. Hranicou podpory je príjem do 1,3-, respektíve 1,85-násobku hranice chudoby, dotované obedy však dostáva oveľa viac detí: vďaka preplácaniu obedov celej škole a často i kvôli podvodom, keďže deklarovaný príjem rodičov sa overuje len zriedka. Štát New York sa po testovaní programu bezplatných obedov, ktorý viedol k lepším výsledkom detí v matematike aj čítaní, vlani rozhodol zaviesť ich plošné preplácanie v štátnych školách pre všetky deti.

 

Neznáma hodnota za peniaze

Nech je tak či onak, otázkou stále ostáva, či najvhodnejším spôsobom, ako podporiť šance detí z chudobnejšieho prostredia, sú práve bezplatné obedy. Ako upozornil analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana, v návrhoch vládnych analytikov hodnoty za peniaze v sociálnej oblasti či v školstve obedy zadarmo pre všetkých nefigurujú. Analytici skôr odporúčali zvyšovať adresnosť sociálnych dávok, čím by štát dokázal zdroje ušetriť. Z výdavkových opatrení Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) odporúčal napríklad rozšírenie ponuky jaslí či zvýšenie sociálnych štipendií pre vysokoškolákov. Smutnou správou je, že ÚHP prínos bezplatných obedov ani porovnanie s inými možnými opatreniami vyčísľovať neplánuje – s odôvodnením, že ide o prerozdeľovaciu politiku, do ktorej ho nič. Inštitút finančnej politiky zasa spočítal len súvisiace náklady. „Za predpokladu, že v dôsledku opatrenia nedôjde k zvýšeniu počtu stravníkov, opatrenie bude mať v roku 2019 fiškálny vplyv 74,2 mil. eur. Ak by po zavedení obedov zadarmo chodili na obed všetci žiaci, opatrenie by malo vplyv 106 mil. eur,“ napísala TRENDU riaditeľka inštitútu Lucia Šrámková. Ušetriť sa niečo podľa nej dá na povinnom odhlasovaní obedov v prípadoch, že žiaci nebudú v škole.

 

Viac asistentov, učebnice, komunitné centrá – to všetko môže pomôcť viac ako obedy. No nikto to neskúma

Otázka hodnoty za peniaze je však na mieste. Ak sa dá sto miliónov eur použiť účinnejšie, teda tak, že ľuďom pomôžu viac, voliči sa politikov môžu právom pýtať, prečo zdroje nepoužili efektívnejšie. V školstve môže ísť napríklad o peniaze na asistentov učiteľov, komunitné centrá, rekonštrukciu škôl, telocviční, vybavenie tried pomôckami či nákup nových učebníc, z ktorých rok čo rok žiakom niektoré chýbajú. Naopak, zlepšenie stravovania sa dá dosiahnuť aj inými spôsobmi. Pred tromi rokmi sa rezort školstva pokúšal zmodernizovať a ozdraviť jedálne lístky. Ministerstvo zdravotníctva zasa chcelo zakázať na školách automaty na sladkosti. Narazilo však na odpor Potravinárskej komory, ktorá podporovala skôr posilnenie vzdelávania o zdravom životnom štýle a pohybe.

 

Dlh bude klesať pomalšie

V Česku bolo predávanie nezdravých potravín v školách zakázané vlani. U západných susedov tiež obedy chudobnejších rodín prepláca štát spolu s neziskovými organizáciami. Podľa tamojších zistení Nadácie Open Society Fund a spoločnosti Median sa vďaka tomu zlepšila ich dochádzka, zdravšie sa stravujú, ale aj lepšie učia. Výčitka opozície, že Slováci a Slovenky budú mať síce deti najedené, ale problémy vo vzdelávaní sa tým neriešia, tak pri poskytovaní obedov zadarmo nemusí byť na mieste. Líder opozičnej strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík návrh bezplatného stravovania z dielne Smeru-SD označil za „úbohé kupovanie voličov“. Radšej by znížil dane, aby sa rodičia sami rozhodli, či ich dajú „na obed alebo na topánky“. Kritici ako on zväčša spomínajú možnosť zvýšiť daňový bonus na dieťa, akurát efektívny nárok naň majú len pracujúci, ktorí zarobia ročne aspoň šesťnásobok minimálnej mzdy. Napriek tomu vláda podľa denníka Pravda chystá daňový bonus zdvojnásobiť. Politici by však podľa riaditeľa inštitútu INEKO Petra Goliaša mali hlavne povedať, odkiaľ chcú na vyššie výdavky zobrať peniaze. Ak to nehovoria, opatrenie môže ísť na úkor vyššieho dlhu. Doteraz zvykla vláda sociálne balíky financovať z rastúceho výberu daní a odvodov, ale aj zvyšovaním cielených deficitov verejného rozpočtu. „Lepší ekonomický vývoj od schválenia rozpočtu na roky 2018 až 2020 vytvoril priestor na financovanie nešpecifikovaných výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 1,0 percenta HDP,“ napísala nedávno Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Voči pôvodnému plánu z roku 2016 smerujúcemu k prebytkovému rozpočtu však vláda cieľ na budúci rok skorigovala na deficit 0,3 percenta HDP. Verejný dlh tak v pomere k ročnému výkonu ekonomiky bude klesať pomalšie, ako by mohol, a v budúcej kríze bude mať štát menší manévrovací priestor prostredníctvom rozpočtu hospodárstvo podporiť. Kým pred krízou v roku 2008 slovenské zadlženie dosahovalo len 28 percent HDP, dnes je to stále zhruba 51 percent.

Michal Lehuta, etrend.sk, 25.06.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards