Poistná daň: keď osem mínus osem nie je nula

V Hospodárskych novinách vyšiel komentár Radovana Ďuranu ohľadom pripravovanej dane z poistenia. 4.6.2018.

Poistná daň: keď osem mínus osem nie je nula

Radovan Ďurana analytik INESS

Predstavte si, že minister financií navrhne zvýšenie DPH na 25 percent. Mnohí obchodníci následne zvýšia ceny, na čo nešťastný minister napíše článok, že firmy sú sebecké a namiesto zníženia zisku nechávajú platiť vyššiu daň spotrebiteľov. Aj prváci na Ekonomickej univerzite by si na Facebooku robili srandu, že minister nedával v škole pozor. Pre firmu je zvýšenie dane nákladom, ktorý sa snaží preniesť na spotrebiteľa, aby zachovala návratnosť investovaného kapitálu.

 

Minister pred kamerou

To je štandardné správanie firmy. Tak je to správne, takto kapitalizmus má fungovať. Len vstup nových investorov, súboj o trhový podiel a absencia výnosnejších alternatív donútia vlastníkov financovať časť daní z vlastných ziskov. Pri zavádzaní dane z poistenia je však slovenský minister financií prekvapený, nevidí dôvod na zvyšovanie cien poistného. Hovorí, že ide len o nahradenie osempercentnej sadzby takzvaného odvodu osempercentnou sadzbou dane z poistenia. Lenže ak minister píše, že „osem mínus osem je nula“, prečo zamestnanci ministerstva v doložke predpokladajú dodatočný výnos štátnej kasy 36 miliónov eur? Ako sám minister priznáva, je to tým, že nie všetky poistky doteraz spadali pod odvod. Aj v tomto prípade teda ide o zvyšovanie daňového zaťaženia, síce nie zvyšovaním sadzby, ale rozširovaním základu. Zvýšenie daňového zaťaženia si prirodzene niektorí poistenci všimli, kvôli čomu hromadná pripomienka verejnosti za deň získala dostatok podpisov. Väčšina poistencov však nemá dostatok času a zdrojov sa nielen dozvedieť, ale ani postaviť sa rastúcemu daňovému zaťaženiu. Iné by to bolo, keby sa minister financií musel pred každým rokovaním parlamentu zjaviť na obrazovke tesne pred večernými správami a ohlásiť, že zvyšuje dane a o koľko. To by ani poisťovne nemuseli utrácať vzácne zdroje na reklamy, ktoré majú poistencov informovať o zvyšovaní dane. A, pochopiteľne, aj burcovať, časť nákladov novej dane iste skončí aj na ich pleciach. Poistenci môžu byť radi za kampaň poisťovní. Napríklad sporitelia v druhom pilieri toľko šťastia nemali, tichá zmena bez odporu ich stála miliardy eur úspor. Minister ďalej v článku presviedča čitateľa, že daň je štandardná a spravodlivá. Ale zabúda pomenovať, z pohľadu koho. To, že sú taxíky hlúpo regulované v celej Európe, ešte nerobí z regulácie „štandardnú“, a už vôbec nie reguláciu spravodlivú. Áno, väčšina krajín sa snaží obísť dohodu na úrovni EÚ, že poistné sa nebude zaťažovať daňou z pridanej hodnoty. Aj večne hladné slovenské ministerstvo financií výnimku už dávno obišlo, keď zaviedlo osobitný odvod regulovaných subjektov, kam zaradilo aj poisťovne (a ich poistencov). Tie (tí) už dnes platia 20 miliónov eur, čo predstavuje 40 percent z nimi zaplatenej dane z príjmu.

 

Nedostatočný koncept spravodlivosti

Lenže štátnej kase sa to máli. Namiesto úspor prišlo ministerstvo pred rokom s návrhom na nový poistný odvod. Ten bol tak zle napísaný, že aj ministerstvo to otvorene priznáva v návrhu poistnej dane. Minister už však čitateľovi na margo „štandardnosti“ nepriznal, že pôvodný zámer bol zdaniť aj životné poistenie, ktoré zdaňuje len minimum krajín. Až prudký odpor zúčastnených v pripomienkovom konaní donútil ministra daň z týchto poistiek stiahnuť. Môže však byť daň spravodlivá, ak niektoré poistenia budú mať výnimku? Tento koncept spravodlivosti je evidentne nedostatočný a každý si ho môže ohnúť podľa vlastnej predstavy. Pozrime sa na daň z poistenia inak. Daň, ktorá penalizuje zodpovedné správanie šetriace budúce výdavky štátneho rozpočtu, a je jedno, či penalizuje životné alebo neživotné poistenie, nemôže byť legitímna z princípu. Teoreticky by sa dalo zavedenie dane ospravedlniť predpokladaným poklesom sadzby osobitného odvodu regulovaných subjektov, ktorá má o dva roky klesnúť na polovicu. Túto súvislosť však zatiaľ minister neuviedol, navyše výber z novej dane má byť podstatne vyšší. Minister sa môže oháňať štandardnosťou, spravodlivosťou, jedno však v jeho texte chýba. Odpoveď na otázku, čo daň prinesie občanovi. Neprinesie mu lepšiu ponuku poisťovní. Neprinesie mu nové druhy produktov, nezvýši mieru poistenia, neprinesie mu ani lepšiu ochranu pred povodňami či pomoc vo víchrici. Výnos z tejto dane pomôže len štátnej pokladnici. Dodatočný daňový výnos, ktorý obmedzuje nutnosť škrtať plytvanie a neefektívne daňové výdavky.

Radovan Ďurana, Hospodárske noviny, 04.06.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards