Prečo sú mzdy na Slovensku nižšie ako v Európe?

Aktuálny návrh na odstránenie nezmyselnej byrokracie pri zamestnávaní cudzincov (v médiách označovaný ako „zjednodušovanie zamestnávania cudzincov“) vytiahol opäť do pozornosti diskusie o výške miezd na Slovensku. Opäť padajú otázky, prečo sú mzdy v Peugeote za „tú istú“ prácu nižšie, ako vo Francúzsku. Vysvetlenie nie je na jednu vetu, a ten kto ho chce pochopiť, musí sa zamyslieť dlhšie ako na jedno pivo.

Prečo sú mzdy na Slovensku nižšie ako v Európe?

Aj preto prišla vhod analýza z pera analytikov Unicredit Bank. V nej sa zoberajú porovnávaním faktorov, ktoré ovplyvňujú výšku miezd. Výsledkom je,že naše mzdy sú viac menej tak vysoké, aká je produktívna a drahá naša ekonomika. Zamestnávatelia jednoducho neskrývajú zlaté poklady, ktoré by „mali patriť zamestnancom“.

Analýzu sa oplatí preštudovať celú, dozviete sa okrem iného, že zahraničný kapitál platí na Slovensku vyššie mzdy a vyrába s vyššou produktivitou práce. Analýza je zdrojom mnohých zaujímavých grafov a konkrétnych údajov. Kto nemá čas, odporúčame prečítať aspoň celé zhrnutie:

  • Cena práce sa v krajinách EÚ významne líši, keď sa pohybuje od 700 EUR mesačne v Bulharsku (23% priemeru EÚ) až po 5 700 EUR mesačne v Luxembursku (189% priemeru EÚ). Väčšinu rozdielov však dokážu vysvetliť faktory ako rozdielna cenová hladina, odvetvová štruktúra ekonomika a najmä produktivita práce. EÚ normované náklady práce (očistené o vyššie zmienené faktory) zvyčajne nevybočujú od priemeru EÚ o viac ako 15%.

  • Cena práce na Slovensku je v porovnaní s priemerom EÚ len približne polovičná, väčšina krajín regiónu CEE (7 z 11) však vykazuje ešte nižšie nominálne náklady práce. Pri EÚ normovaných nákladov práce sa rozdiel oproti priemeru EÚ zredukuje na približne 13%, paradoxne však už len dve krajiny regiónu CEE (Poľsko a Rumunsko) vykazujú nižšie EÚ normované náklady práce ako Slovensko.

  • Mzda na Slovensku patrí k nižším v EÚ, Slovensko však zároveň vykazuje jedny z najnižších príjmových disparít spomedzi všetkých krajín EÚ.

  • Výška daňovo-odvodového zaťaženia je na Slovensku v rámci OECD nadpriemerná, v EÚ však nájdeme viacero krajín, ktoré zdaňujú prácu viac ako Slovensko.

  • Slovensko v porovnaní s priemerom OECD zdaňuje relatívne viac najmä nízkopríjmových zamestnancov a zamestnancov so mzdou blízko priemernej mzde. S narastajúcim príjmom sa medzera zužuje. Oproti priemeru OECD relatívne viac ako iné kategórie zdaňuje i prácu samoživiteľov.

  • Cena práce na Slovensku v posledných rokoch dynamicky rastie, rozdiel oproti priemeru EÚ sa postupne zmenšuje. Po roku 2012 sa začala medzera zatvárať už aj pri očistených EÚ normovaných nákladoch práce, keď sa zredukovala z 20% v roku 2012 na 13% v roku 2017. Rast EÚ normovaných nákladov práce bol v roku 2017 výrazne nadpriemerný a patril k najrýchlejším v EÚ i v regióne CEE.

  • Nie všetky odvetvia slovenskej ekonomiky však vykazujú cenu práce nižšiu ako je priemer v danom odvetví v krajinách EÚ. Vo farmácií, oblasti nehnuteľností, vodárňach a odpadovom hospodárstve, výrobe strojov, či v ťažbe sú EÚ normované náklady práce na Slovensku v rámci EÚ nadpriemerné. Naopak, cena práce za priemerom EÚ najviac zaostáva v umení a rekreácií, poľnohospodárstve a v stavebníctve.

  • Z hľadiska regiónov je cena práce najvyššia v ekonomicky silných regiónoch západného Slovenska a Bratislavy. Vyššia mzda tu však odzrkadľuje predovšetkým vyššiu produktivitu práce. EÚ normované náklady práce sú už najvyššie na strednom Slovensku, najnižšie naopak práve na západnom. Západ Slovenska pritom vykazuje jedny z najnižších EÚ normovaných nákladov práce (druhé najnižšie) aj pri porovnaní s regiónmi okolitých krajín. Zdá sa teda, že väčšina podnikov na západe krajiny, kde je nedostatok pracovnej sily najakútnejší, by ešte mohla mať priestor na ďalšie zvyšovanie miezd bez zásadného ohrozenia ich konkurencieschopnosti.

  • Nižšia produktivita práce je hlavným dôvodom nižších miezd na Slovensku v porovnaní s priemerom EÚ. Odvetvová štruktúra ekonomiky naopak priemernú mzdu pomáha štatisticky nepatrne zvyšovať.

  • Pridaná hodnota, ktorú v priemere v súčasnosti vytvorí zamestnanec na Slovensku, je nielen nižšia ako produktivita práce v Rakúsku a Nemecku, ale dokonca o takmer štvrtinu nižšia i ako náklady práce v Nemecku a takmer o tretinu nižšia ako náklady práce v Rakúsku. Mzda na úrovni priemeru Nemecka, či Rakúska tak zatiaľ jednoducho nedáva ekonomický zmysel.

  • Udržateľný (zdravý) rast miezd by mal odzrkadľovať rast produktivity práce. Len polovica rastu ceny práce na Slovensku medzi rokmi 2008 a 2016 pritom bola odôvodená rastom produktivity práce. Ostávajúca časť pripadá na iné faktory. Dá sa predpokladať, že významnú rolu zohralo najmä vyčerpávanie zásoby voľnej pracovnej sily na západe krajiny, prispieť však mohla aj snaha o rýchlejšie zvyšovanie minimálnej mzdy.

  • Dynamický rast nákladov práce na Slovensku zatiaľ umožňuje medzera, ktorá vznikla v minulých dekádach, keď dynamika rastu miezd dlhodobo zaostávala za rastom produktivity práce. „Rezervný vankúš“ sa však pomerne rýchlo vyčerpáva, za posledných 5 rokov sa zmenšil približne o tretinu. Dynamika rastu miezd sa pritom ďalej zrýchľuje, rast produktivity práce naopak zaostáva.

  • Rast produktivity práce na Slovensku sa v posledných rokoch spomaľuje. Dôvody môžu byť rôzne. Jednoduchá konvergencia v produktivite práce (rast z nízkej úrovne, prezamestnanosť, modernizácia výroby) je zdá sa už z väčšej časti vyčerpaná, ďalší rast produktivity práce si už pravdepodobne pýta okrem iného aj posun od „montážnej dielne“ k znalostnej ekonomike založenej na inováciách.

  • Investície do intelektuálneho vlastníctva sú však na Slovensku najnižšie v EÚ, navyše v posledných rokoch skôr klesajú. Zdá sa, že ekonomika zlyháva v transformácií smerom k znalostnej ekonomike. Jedným z dôvodov môže byť aj slabé školstvo, či nízka podpora štátu sofistikovanejších „intelektuálnych“ investícií s vyššou pridanou hodnotou.

  • Produktivita práce narastá smerom od malých k veľkým podnikom a smerom od podnikov kontrolovaných tuzemským kapitálom k zahraničným podnikom. Tento smer je pozorovateľný v drvivej väčšine krajín EÚ, na Slovensku je však zvlášť výrazný. Produktivita práce vo veľkých podnikoch (nad 250 zamestnancov) je na Slovensku až 2-krát vyššia ako v malých podnikoch (do 20 zamestnancov), v zahraničných podnikoch je podobne až 1,5-krát vyššia ako v tuzemských podnikoch. V priemere v EÚ je vyššia v oboch prípadoch „len“ o 80%.

  • Podobne, v smere i rozsahu, narastá na Slovensku smerom od tuzemských k zahraničným podnikom aj cena práce. Náklady práce sú vo firmách kontrolovaných zahraničným kapitálom až o 135% vyššie ako v tuzemských firmách. Ich prítomnosť teda zdvíha úroveň ekonomiky i životnú úroveň obyvateľov.

  • Zdá sa, že za výraznejším rozdielom medzi tuzemskými a zahraničnými spoločnosťami stojí v prípade Slovenska najmä nízka produktivita práce v tuzemskej časti ekonomiky, ktorá dlhodobo vykazuje aj v rámci regiónu CEE podpriemernú produktivitu práce. Dôvody môžu byť rôzne, od chýbajúcej tradície podnikania (z čias socializmu) cez vyššie zastúpenie malých podnikov medzi domácimi hráčmi, ktoré prirodzene vykazujú nižšie výnosy z rozsahu (a tým aj produktivitu) až po koncentráciu v menej sofistikovaných odvetviach s relatívne nízkou pridanou hodnotou.

  • Produktivitu práce, najmä u malých firiem, na Slovensku môže znižovať aj vysoká administratívna záťaž. Tá je podľa prieskumu Svetového ekonomického fóra na Slovensku štvrtá najvyššia spomedzi krajín EÚ (vyššiu nájdeme len v Taliansku, Grécku a Chorvátsku).

Celú analýzu si môžete stiahnuť tu.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards