Pri školách župy brzdí ministerstvo

Samosprávne kraje zriaďujú učebné odbory, nemôžu však rozhodovať o osnovách.

Pri školách župy brzdí ministerstvo

Romana Gogová

Bratislava – Keď príde do regiónu nový automobilový investor, kraj môže zareagovať a rozhodnúť, že stredné školy, ktoré sa autopriemyslom zaoberajú, otvoria viac tried. O osnovách však rozhoduje Štátny inštitút odborného vzdelávania pri ministerstve školstva. Podľa odborníkov je to problém. Hovoria, že systém je málo flexibilný a župy nevedia reagovať na potreby zamestnávateľov.

Spolupráca je dôležitá

Aby zo stredných škôl vychádzali absolventi, ktorí sa vo svojom regióne budú vedieť uplatniť, musia zamestnávatelia spolupracovať so školami, ale aj s ich zriaďovateľmi, ktorými sú vyššie územné celky. Momentálne to však funguje tak, že obsah predmetov sa tvorí pri rezorte školstva. Župy nemajú ako zasiahnuť a výučbu prispôsobiť svojmu regiónu. Automobilové odvetvie tvorí väčšinu nášho priemyslu, preto HN oslovili jedného z najväčších zamestnávateľov – spoločnosť Kia Motors Slovakia. Podľa jej vedúceho oddelenia vzdelávania Branislava Hadára by privítali, keby mali župy kompetenciu prispôsobovať vzdelávanie študentov požiadavkám regionálnych zamestnávateľov. Aby mohla automobilka aspoň niekoľko študentov vyučiť pre svoju spoločnosť, zapojili sa do duálneho vzdelávania. Kia nie je jediný zamestnávateľ, ktorý sa zaujíma o vedomosti stredoškolákov. "Zamestnávatelia sa nechcú len prizerať, chcú byť aktívnym partnerom," tvrdí hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Špániková. Liekom na problém by podľa nej bola väčšia súčinnosť, ale aj plánovanie počtu žiakov, a nie len tried, vďaka čomu by reakcia na prognózy trhu bola rýchlejšia. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení upozorňuje aj na ďalší problém. Župy podľa nej nevedia naplniť dopyt trhu aj preto, že zastupiteľstvá sa vyhýbajú rušeniu nepotrebných odborov a škôl. Špániková hovorí o nepopulárnych opatreniach, ktoré nezapracúvajú, aj keď tieto kroky vyplývajú z výstupov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak by sa nepotrebné školy zrušili, nevychádzali by z nich absolventi, ktorí sa musia rekvalifikovať, aby sa na trhu vôbec uplatnili.

Chcú väčšie kompetencie

"Takýto systém je strnulý a znemožňuje, aby stredné školy flexibilne reagovali na rýchlo sa meniace požiadavky trhu práce," myslí si analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak. Rovnaký názor má aj bývalý vládny splnomocnenec pre decentralizáciu Viktor Nižňanský. Podľa neho je chybou, že pri regionálnom školstve je takmer všetko kompetenciou vlády: "Väčšia zodpovednosť krajov môže prispieť k lepšej spolupráci verejnej správy a zamestnávateľov a lepšiu reakciu na rozdielne regionálne podmienky." Rozdelenie kompetencií medzi VÚC a štát nie je dobrým riešením a najzreteľnejšie sa to prejavuje v regionálnom školstve. Obaja odborníci však upozorňujú, že ani voľnejšie ruky krajov vo vzdelávaní nemusia problém vyriešiť. Ako tvrdí Chovanculiak, neznamená to automaticky, že regióny rozhodnú o správnom "mixe" odborov. "Dosiahnutie pozitívnych efektov veľmi závisí od schopnosti miestnych a regionálnych politikov a kvality odborníkov, ktorými sa obklopia," dodáva Nižňanský.

HN, link

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards