Príplatky zdvihnú platy vo fabrikách. Zaplatia to firmy a spotrebitelia (Trend)

Článok Trendu poukazuje na Index pružnosti trhu práce. 8.2.2018 

Príplatky zdvihnú platy vo fabrikách. Zaplatia to firmy a spotrebitelia (Trend)

 

Odborári navhujú, aby 13. a 14. platy započítavali do priemerného zárobku zamestnanca

Vláda si pre priemysel pripravila na tento a budúci rok nepríjemné prekvapenie. Aj napriek tomu, že cena práce je na Slovensku najvyššia spomedzi krajín V4, od mája ešte porastie. Okrem rastu minimálnej mzdy to spôsobí najmä zvýšenie príplatkov za prácu, ktoré radikálne zdvihnú náklady na ňu. Slovensko pritom už prestáva byť krajinou s lacnou pracovnou silou. Ako v nedávnej analýze upozornila Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), v posledných rokoch sa celkové hodinové náklady práce citeľne zvýšili. Hoci sa ešte nedoťahujú na priemer Európskej únie, sú už vyššie ako vo väčšine novších členských krajín EÚ. Oproti roku 2008 vzrástli priemerné hodinové náklady práce o viac ako štyridsať percent: zo 7,30 eura na predvlaňajších 10,40 eura.

Trh mzdy vyrieši

Asociácia priemyselných zväzov (APZ) pripomína, že pri dnešnej situácii na trhu práce sú zamestnanci často najcennejším artiklom. Ich nedostatok spolu s veľkým dopytom podnikov ženie prirodzene cenu práce nahor, nezriedka aj o desiatky percent. ,,Umelý zásah legislatívy dnes nie je potrebný," myslí si preto Andrej Lasz, generálny sekretár asociácie. Ešte závažnejšie dôsledky ako na priame náklady firiem to môže mať na ich konkurencieschopnosť. ,,Výrobné cykly sú dnes nastavené na niekoľko rokov. Ak do uzatvorených zmlúv s vopred definovanými maržami umelo zasiahneme a zvýšime náklady, mnohé spoločnosti môžu mať problém udržať sa na trhu," upozorňuje A. Lasz.

Obavy, že zmeny v novele naozaj poškodia konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, má aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. ,,V posledných rokoch sa prijali desiatky zákonov, ktoré generujú zamestnávateľom ďalšie náklady. Dnes môžu mať skutočne problém zvládnuť tieto záväzky," pripomína aj Roman Karlubík, prvý viceprezident asociácie.

Negatíva znášajú len firmy

Štát podľa predsedu Ekonomického výboru SOPK Ladislava Vaškoviča stanovuje pravidlá, ktorých negatívny dosah padá takmer výhradne na súkromný sektor. No sám robí veľmi málo pre to, aby súkromný sektor mohol byť výkonnejší, a tým generovať prostriedky, ktoré sa prejavia na výplatných páskach.

Pôvodný návrh, ktorý predložili poslanci Smeru-SD len ako poslaneckú novelu, hovoril o skokovom zvýšení len v jednom roku. Aktuálny návrh hľadá síce kompromisné riešenie v rozdelení zmien do dvoch etáp, ale aj tak výrazne zaťaží firmy. ,,Tí, ktorí nemajú finančnú rezervu v nákladoch, premietnu vyššie príplatky do cien tovarov a služieb," hovorí Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Dodáva, že pracovná legislatíva sa v tomto prípade využíva na zbieranie politických bodov, no konečný účet zaplatia zamestnávatelia a spotrebitelia vrátane tých, ktorí nebudú mať žiadny benefit zo zvýšených príplatkov, teda dôchodcovia a študenti.

Pritom pripomína, že ak pri predkladaní takýchto návrhov nie je vypracovaná analýza ich dosahov, je to v rozpore s odporúčaniami OECD, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. V tomto prípade existujú len hrubé odhady vplyvu prvého návrhu zmien na podnikateľské prostredie vo výške zhruba jednej miliardy eur. Viacerí ekonómovia však upozornili, že toto číslo bude oveľa vyššie.

Zamestnávatelia sa obávajú, že opatrenia, ktoré im dvíhajú náklady, budú mať v časoch, keď sa ekonomike bude dariť menej, negatívne dôsledky. A Národná banka Slovenska predpovedá, že v najbližších rokoch naozaj dôjde k postupnému ochladeniu ekonomiky. ,,Ak nebudeme mať stratégiu a budeme prijímať len na základe marketingových prieskumov politických strán populistické zmeny a opatrenia, ktoré budú výrazne zaťažovať firmy, o to tvrdšie doľahnú aj na nezamestnanosť v horších časoch. Takýto vývoj môže nastať v horizonte dvoch či troch rokov," dodáva M. Hošták.

Príplatky zasiahnu takmer všetkých

Zvyšovanie príplatkov za prácu skomplikuje podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďuranu biznis plány firiem a zníži pružnosť zamestnávania. Klesne tak ochota vytvárať pracovné miesta a rozširovať výrobu. Vyššie príplatky za prácu posunú krajinu v Indexe pružnosti zamestnávania, ktorý sa tvorí na základe údajov Svetovej banky, smerom nadol. Slovensko sa momentálne nachádza na 26. mieste zo 41 krajín, pre úpravu príplatkov klesneme na 36. miesto.

Miera vplyvu zmien po zavedení príplatkov za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov bude podľa L. Vaškoviča závisieť hlavne od podielu osobných nákladov na celkových nákladoch spoločností. ,,Pripravované opatrenia podstatne tvrdšie zasiahnu firmy poskytujúce služby v hotelovom a stravovacom biznise, v obchode a v niektorých osobitných výrobách, ako je napríklad pekárstvo. Ešte viac ho pocítia v malých prevádzkach," myslí si. AZZZ SR na základe vlastnej analýzy tvrdí, že príplatkami budú zasiahnuté najmä odvetvia, kde je nevyhnutná nočná práca a práca cez soboty a nedele. Zmeny ďalej postihnú podniky, kde je nepretržitá prevádzka a nie je možné na noc alebo na víkend odstaviť výrobné linky bez toho, aby následkom boli veľké materiálne škody alebo kde si charakter výroby vyžaduje nepretržitú prevádzku. ,,Výrazný dosah to však bude mať predovšetkým na malé a stredné podniky, ktoré nie sú v dobrej ekonomickej kondícii, ako aj na ekonomicky slabé regióny s vyššou nezamestnanosťou," presviedča R. Karlubík.

Duplicita?

Na rokovaní sociálneho výboru v parlamente A. Lasz upozornil na to, že hrozí duplicitné vyplácanie príplatkov za sobotu a nedeľu, a to na základe zákona a súčasne aj podľa kolektívnej zmluvy v podniku. Riešením by podľa neho bolo to, keby sa príplatok za sobotu a nedeľu vyplácal len na základe kolektívnej zmluvy, a to v prípade, ak je takýto zmluvný príplatok rovnaký alebo vyšší, ako je stanovené v Zákonníku práce.

Pojem príplatok za sobotu a nedeľu doteraz zákon nepoznal. Finančné zvýhodnenie víkendovej práce je v kolektívnych zmluvách pomenované rôzne. ,,V praxi môže nastať situácia, keď spoločnosť, ktorá chce dodržať zákon, bude musieť zvýhodňovať víkendovú prácu dvojmo - zo zákona a na základe kolektívnej zmluvy," vysvetľuje A. Lasz.

Trináste platy na poslednú chvíľu

Už k júnovej výplate môžu niektorí zamestnanci dostať zvýhodnený 13. plat a v decembri aj 14. plat. Spolu s novelou bude totiž parlament rokovať aj o trinástych a štrnástych platoch, lebo legislatívny návrh na ich oslobodenie od daní a odvodov sa stal súčasťou poslaneckého návrhu novely Zákonníka práce, ktorý do parlamentu predložili poslanci za Smer-SD. Tak ako v prípade príplatkov za prácu, aj tu návrh prišiel do parlamentu na poslednú chvíľu.

Ďalšie platy by mali byť dobrovoľné a od daní a odvodov oslobodené postupne. Odborári však na tripartite navrhli, aby sa trináste a štrnáste platy započítavali do priemerného zárobku zamestnanca. Argumentovali, že v opačnom prípade ľudia prídu o peniaze. Úľava z daní a odvodov do výšky 500 eur sa prizná len vtedy, ak firma vyplatí zamestnancovi 13. alebo 14. plat vo výške jeho priemerného zárobku. Toto má zabrániť, aby zamestnávateľ znížil zamestnancovi plat a potom mu ,,ušetrené" peniaze vyplatil v 13. a 14. plate.

Podmienkou pri 13. plate bude, aby pracovný pomer zamestnanca trval nepretržite aspoň dva roky. Oslobodenie 14. platu od daní a odvodov bude podmienené tým, že pracoval v tom istom podniku nepretržite aspoň štyri roky a zamestnávateľ mu pritom vyplatil aj trinásty plat.

L. Vaškovič pripomína, že asi jedna štvrtina pracovníkov na Slovensku 13. plat už tak či tak dostávala, pričom vzhľadom na súčasný stav na trhu práce ich podiel rástol. Takže dosah na hospodárenie firiem nie je na prvý pohľad zásadný. ,,Vyplácanie týchto benefitov však môže vyvolať tlak na ich zavedenie aj v spoločnostiach, kde na to nie sú vytvorené ekonomické predpoklady. Problém vidíme aj v tom, že od dobrovoľného vyplácania je veľmi krátka cesta k vyplácaniu upravenému zákonom," dodáva L. Vaškovič.

Cudzinci ako nevyhnutnosť

Firmám v súčasnosti chýbajú ľudia s potrebnou kvalifikáciou, zručnosťami a vedomosťami. Ich preškoľovanie si vyžaduje ďalšie náklady, čo tiež negatívne vplýva na konkurencieschopnosť. Zamestnávatelia ponúkajú na nedostatkové pozície nadpriemerné mzdy, ani to však nie vždy pomáha. Spoločnosti pociťujú už aj nedostatok nekvalifikovaných pracovníkov, čo je vážnou brzdou ich rozvoja, ale aj brzdou rozvoja celej slovenskej ekonomiky. Nábory robia aj vo vzdialenejších regiónoch či v zahraničí, ak potrebných pracovníkov nedokáže ponúknuť domáci trh. Pravda, pre niektoré pracovné pozície sa dajú ľudia zaškoliť pomerne ľahko. Podľa R. Karlubíka to však pri kvalifikovaných pozíciách napríklad v IT priemysle, ale aj v mnohých iných vysokoodborných špecializáciách preškolenie jednoducho nestačí. Mnohé firmy sú v dôsledku nedostatku pracovnej sily a z toho vyplývajúcich rastúcich nákladov (či už mzdových alebo na preškoľovanie) nútené zvyšovať investície do robotizácie a digitalizácie procesov. Zamestnávatelia podporujú systémové riešenia v oblasti školstva s dlhodobými efektmi, napríklad duálne vzdelávanie. AZZZ za najideálnejšie riešenie považuje nekompromisne zrušiť odbory, ktoré nie sú na trhu práce žiadané, a, naopak, odborom, po ktorých je väčší dopyt, zvýšiť normatívne financovanie. Výsledky sa v tomto prípade aj tak prejavia až po niekoľkých rokoch.

,,Nemôžeme sa čudovať, že personalisti vidia riešenie tohto problému v dočasnom zamestnávaní pracovníkov zo zahraničia. I napriek tomu, že to je administratívne podstatne zložitejšie, ako zamestnávať Slovákov," konštatuje R. Karlubík. Vyžaduje to povinnosti navyše - od zabezpečenia tlmočenia, cez hľadanie ubytovania, vybavenie lekára, dlhé čakacie lehoty na úrade práce či cudzineckej polícii.

Ku koncu roka 2017 pracovalo na Slovensku legálne takmer 50-tisíc cudzincov. Z toho bolo vyše 27-tisíc občanov z EÚ a 21 752 ľudí z tretích krajín. Cudzinci najviac pôsobia v troch okresoch, a to v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom, a najväčší počet pochádza zo Srbska, potom z Ukrajiny a Vietnamu. Zamestnávanie pracovníkov z krajín mimo EÚ chce vláda riešiť v novele zákona o službách zamestnanosti. Od mája tohto roka sa postup zjednoduší. Týkať sa to však bude len tých profesií, ktoré na Slovensku chýbajú, a tých okresov, kde je priemerná miera evidovanej nezamestnanosti nižšia ako päť percent. Zoznam zamestnaní, v ktorých je nedostatok pracovnej sily, určí tripartitná komisia a na webovej stránke ho zverejní Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

---

Ako sa zmenia príplatky

Zvyšovanie príplatkov za nočnú prácu pôjde v dvoch etapách. Prvá bude tento rok od 1. mája, druhá k tomu istému termínu o rok. Za hodinu nočnej práce dnes zamestnávateľ platí zamestnancovi príplatok 20 percent z minimálnej mzdy. Po novom sa zvýši o 40 percent, pričom od mája porastie o 30 percent a o rok o ďalších desať. Pri rizikovej práci príplatok porastie celkovo o 50 percent. V prvej etape o 35 percent a v druhej o pätnásť. Za prácu počas sviatku dostane zamestnanec sto percent z hodinovej minimálnej mzdy.

V súčasnosti Zákonník práce neupravuje príplatok za prácu v sobotu. Po novom sa od 1. mája tohto roka zvýši o 25 percent minimálnej mzdy a v budúcom roku rovnako o ďalších 25 percent.

Za nedeľu Zákonník práce príplatky doteraz tiež neriešil. Od 1. mája by mal zamestnávateľ zamestnancovi dať 50 percent minimálnej mzdy s tým, že od mája budúceho roka to bude sto percent.

---

,,V praxi môže nastať situácia, keď spoločnosť, ktorá chce dodržať zákon, bude musieť zvýhodňovať víkendovú prácu dvojmo - zo zákona a na základe kolektívnej zmluvy."

A. Lasz, generálny sekretár APZ

Celkové hodinové náklady práce (eur, údaje za 2016)
 

Slovinsko 16,20
Estónsko 10,90
Slovensko 10,40
Česká republika 10,20
Poľsko 8,60
Maďarsko 8,30
Rumunsko 5,50
25,40

 

Trend, Zuzana Kollárová, 8.2.2018 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards