Riaditeľka: Ničia nás gymnáziá a lobing poslancov

V Bardejove sa diskutuje o racionalizácii skôl a Korzár oslovil aj analytika INESS Róberta Chovanculiaka, aby sa podelil o svoj pohľad na vec. 29.5.2018.

Riaditeľka: Ničia nás gymnáziá a lobing poslancov

BARDEJOV. Irena Halecká vedie Obchodnú akadémiu od júla 2015. Začiatkom roka 2015 musel kvôli finančným nezrovnalostiam zo školy odísť bývalý riaditeľ Miroslav Vančík. Po ňom škole týždeň pokusne šéfoval na funkciu nekvalifikovaný Slavomír Krok. Kvôli vysokým nákladom na budovu na Štöcklovej ulici, kde akadémia sídlila dovtedy, sa v roku 2016 presťahovali do areálu Strednej priemyselnej školy na Komenského ulici. Do nových priestorov pre akadémiu ešte predtým investovala prešovská župa 218-tisíc eur.

 

Náhodou

Riaditeľka tvrdí, že vedenie školy, učitelia, ale ani žiaci nemajú problém s racionalizáciou stredných škôl, ale so spôsobom, akým bol podaný a schválený návrh na ich vyradenie zo školskej siete.

„Po župných voľbách sa všetko zmenilo a my sme sa začiatkom apríla iba náhodou dozvedeli, aj keď jeden z poslancov je v rade našej školy a zároveň aj v krajskej školskej komisii, ktorá o tom rozhodla, že do rokovania zastupiteľstva Prešovského kraja je zaradený návrh na zrušenie našej školy a zaradenie našich odborov na Hotelovú akadémiu,“ hovorí riaditeľka.

Podľa Haleckej neklesá počet žiakov kvôli nezáujmu o Obchodnú akadémiu, ale hlavne kvôli lobingu a školskej politike poslancov Prešovského samosprávneho kraja za obvod Bardejov.

 

Politika mesta

Tí raz ročne navrhujú a schvaľujú, aký počet prvých tried sa má otvoriť v budúcom školskom roku na jednotlivých stredných školách v Bardejove. A tu sú najsilnejší hráči práve riaditelia gymnázií (napr. viceprimátor a mestský poslanec Marcel Tribus, mestský a župný poslanec a člen krajskej školskej komisie Martin Šmilňák).

„Každý rok sa napríklad v Bardejove zriaďovalo deväť prváckych tried gymnázií. Posledný rok ich bolo desať, pretože si presadili ešte jednu triedu navyše,“ dodáva riaditeľka.

„Áno, máme málo žiakov, ale preto, že takouto mestskou politikou a lobingom poslancov sú všetci na gymnáziách, kde sa robí doslova nábor žiakov, nie prijímacie skúšky.

Percentuálne má okres Bardejov spomedzi okolitých okresov v porovnaní s odbornými školami najviac žiakov práve na gymnáziách,“ dodáva učiteľka Obchodnej akadémie Eva Ladomerská.

„Na otázku, prečo neznížia počty tried na gymnáziách, mi poslanci povedali, že preto, lebo je volebný rok. Toto by ale nemal byť dôvod. Ak sa takto vytvorí priestor a potom ide 40 % detí na gymnáziá, koľko žiakov ostane pre ostatné stredné odborné školy v meste? Niektorí riaditelia mestských základných škôl mi osobne povedali, že dostávajú príkazom, aby deti prednostne presviedčali na gymnáziá,“ vysvetľuje Irena Halecká.

 

Spojiť, nie zrušiť

„Dá sa to vidieť aj tak, že sa odstráni konkurencia z trhu stredných škôl v Bardejove a inej škole sa dohodia naši žiaci,“ dodáva ďalší učiteľ Obchodnej akadémie Ivan Feciskanin.

Vo svojom stanovisku vedenie školy ani Rada školy pri Obchodnej akadémii síce nesúhlasí s vyradením školy zo siete škôl, súhlasia ale so spojením Obchodnej akadémie s Hotelovou akadémiou a navrhujú, aby mala táto spojená škola dve samostatné organizačné zložky – Obchodnú akadémiu a Hotelovú akadémiu. Takéto spojenie navyše umožňuje a pozná aj zákon.

„Spojením oboch škôl dôjde k rovnako efektívnemu využívaniu finančných prostriedkov aj priestorových kapacít škôl, ako by to bolo pri vyradení Obchodnej akadémie Bardejov zo siete škôl,“ píše v stanovisku Rady školy pri Obchodnej akadémii v Bardejove jej predseda Ján Dolhý.

 

NÁZOR ODBORNÍKOV: EMOTÍVNE, ALE NEVYHNUTNÉ

Na názor sme sa opýtali aj analytika Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, Mateja Tunegu, ktorý sa venuje otázke školstva a portálu základných a stredných škôl a Róberta Chovanculiaka, analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS.

Zdá sa, že Slovensko hlavne v rámci krajov a miest ako zriaďovateľov dnes zápasí s otázkou, či v rámci „racionalizácie“ základných a stredných škôl, školy úplne rušiť, spájať, zlučovať, alebo zachovať a doplácať na nich z rozpočtov miest, obcí a krajov, ako doteraz. V Bardejove sa proti zrušeniu obchodnej akadémie zdvihla vlna nevôle z radov rodičov a učiteľov.

Ako sa vysporiadať s touto otázkou a aké je podľa vás najvhodnejšie riešenie spôsobu racionalizácie siete stredných ale aj základných škôl, najmä v menších mestách do 50-tisíc obyvateľov, kde zostali veľké, no žiakmi málo obsadené budovy?

MATEJ TUNEGA, INEKO: „Racionalizácia siete škôl je nevyhnutná vzhľadom na úbytok žiakov, no konkrétna forma by vždy mala závisieť od okolností – môže ísť o zlučovanie ale aj rušenie. Dôležité je, aby rozhodnutie bolo transparentné a argumentačne podložené. Zjednodušene povedané, aby sa nestalo, že bude zrušená škola s lepšími výsledkami. Argumenty poslancov, ktorí o zrušení obchodnej akadémie rozhodovali, nepoznám, ale podľa údajov, ktoré máme k dispozícii, sa mi zdá ich rozhodnutie v poriadku. Vidieť trend, že počet stredoškolákov v Bardejove v uplynulých rokoch významne poklesol, a preto zníženie počtu škôl dáva zmysel. A keď sa pozriem na všetky bardejovské školy, platí, že žiaci ostatných škôl dosahovali oproti žiakom obchodnej akadémie lepšie alebo rovnaké výsledky. Navyše platí, že obchodná akadémia mala zo všetkých štátnych škôl v posledných rokoch najnižší počet žiakov. Je teda možné, že o štúdium na tejto škole bol nižší záujem a v takom prípade zrušiť radšej menšiu školu bolo logickejšie, ako zrušiť inú školu s väčším počtom žiakov a rovnakými alebo lepšími výsledkami.“

RÓBERT CHOVANCULIAK, INESS: „Téma rušenia existujúcej školy je vždy zložitá a emocionálna. Kvôli jej zložitosti by si ju mali rozhodnúť ľudia, ktorí sú jej najbližšie a ktorí majú najlepšie vedomosti o jej podmienkach a kvalite. Teda určite by do toho nemala vstupovať štátna správa, ale mali by si to rozhodnúť ľudia na miestnej a regionálnej úrovni. Štát by však rovnako nemal ani zvýhodňovať fungovanie takýchto škôl, tak ako sa to dnes deje cez rôzne koeficienty. Ak si chcú ľudia v meste vydržiavať neefektívnu školu s malým počtom žiakov, mali by niesť náklady. Teda platiť vyššie miestne dane, alebo mať horšie ostatné verejné služby.

Mário Hudák, Prešov Korzár, 29.05.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards