Rozhovor s Janou Kiššovou (Rádio Aktual)

Jana Kiššová spomína INESS v rozhovore pre Rádio Aktual. 26.1.2018

Rozhovor s Janou Kiššovou (Rádio Aktual)

Zuzana Martináková, moderátorka: "V štúdiu Rádia Aktual už vítam svojho ďalšieho hosťa, pani Janu Kiššovú, predsedníčku Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, poslankyňu za SaS. Dobrý deň."

Jana Kiššová, predsedníčka Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, poslankyňa NR SR (SaS): "Dobrý deň prajem."

Zuzana Martináková: "Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie. Tém máme veľa. Ja som tu nedávno mala v relácii ministra hospodárstva Petra Žigu a pomerne na veľkej ploche sme hovorili o jeho zámeroch na tento rok. Tak teraz sa pozrieme na tie hlavné zámery vlády očami najsilnejšej opozičnej strany. Tak sme si aj dohovárali témy nášho dnešného stretnutia. Ale skôr, ako začneme, tak veľmi aktuálne sa v parlamente teraz preberá návrh, ktorý ide cez poslanecký návrh na zvýšenie... jednak návrhy na zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a prácu cez sviatky a soboty a nedele, ale pribudol aj návrh na zvýšenie miezd pracovníkov vo verejnej a štátnej správe. Takže dotknime sa najskôr týchto návrhov, aký bude postoj SaS, ako vnímate celú túto agendu, voči ktorej sa zamestnávatelia mierne ohradzujú, ale musím povedať, že k nejakým dohodám a kompromisným riešeniam sa už prišlo, že to zvyšovanie bude postupné, nie také o 100 %, ako sa pôvodne sľubovalo, ale miernejšie, ale ten váš postoj ako najsilnejšej opozičnej strany. Nech sa páči."

Jana Kiššová: "V prvom rade treba povedať, že ja rozhodne nie som zástanca toho, že by štát mal diktovať v takejto veľkej miere zamestnávateľom, akým spôsobom majú ohodnocovať svojich ľudí. Myslím si, že každý jeden rozumný, slušný, poctivý zamestnávateľ, ktorý chce, aby jeho firma prosperovala, má záujem na tom, aby kvalitne ohodnotil a udržal si svojich kvalitných ľudí. Myslím si, že čím viac do toho vstupuje vláda do tých prirodzených procesov, tým to má opačné efekty. A to netvrdím len ja, to sú štatistiky, ktoré hovoria o tom, že práve najmenej, respektíve pomalšie rastú mzdy práve v krajinách, kde sú mzdy definované v zákone. Pokiaľ sa do toho zákona dostávajú mzdy, či už formou rôznych príplatkov alebo definovanej minimálnej mzdy a podobne, neprimerane voči možnostiam hospodárstva, tak to môže mať veľmi negatívne dopady. A s tým súvisí aj naša kritika voči nastavovaniu takýchto príplatkov zo strany štátu, a druhá časť našej kritiky bola v tej oblasti, že štát z tej diskusie, keď sa rozhodol tieto príplatky zaviesť, vylúčil riadne medzirezortné pripomienkové konanie, že tento návrh prišiel ako poslanecký návrh. Tým pádom vylúčili diskusiu zamestnávateľov, neboli k tomu k dispozícii žiadne rozumné štatistiky, analýzy, dopadová štúdia, jednoducho nič, čo k takto zásadnej zmene, ktorá zaťaží podnikateľské prostredie o miliardu eur, nebola. A to si myslím, že je vážna chyba a vážna až taká arogancia moci zo strany vlády, že to takýmto spôsobom chcela pretaviť do legislatívy. Druhá vec, ktorú sme kritizovali, bola, že sa zamerala len na podnikateľský sektor a že sa nezamerala na štátnu správu, ktorá je v jej priamej gescii. A tam potom vzniká veľmi nevyvážený stav podmienok v zamestnávaní pre podnikateľský sektor a pre štátnu správu a tieto dva sektory, pokiaľ nemajú aspoň do určitej miery vyvážené podmienky, tak nastáva taká veľmi zvláštna a nepríjemná situácia, že je tu len jeden trh práce. A tým pádom, keď tie podmienky nie sú vyvážené, tak ten štátny sektor potom nemá šancu k sebe dostať kvalitných ľudí, pretože tí tam ísť nechcú. A potom tá štátna správa tak aj vyzerá. Som veľmi rada, že nakoniec teda došlo aj k nejakej komunikácii so zamestnávateľmi, že došlo aj k nejakým ústupkom, som rada, že došlo aj k tomu alebo teda dochádza, lebo ten konkrétny návrh som ešte nevidela, mám to len z médií, že sa teda chystá aj uplatnenie na štátnu správu týchto príplatkov, som teda rada, že dochádza k tomu aj v oblasti tejto štátnej správy. Len opäť, je to sprevádzané takým veľmi, veľmi nepríjemným pocitom, že nie je k tomu žiadna analýza, nie je vyčíslené, koľko to štátnu správu bude stáť a už vonkoncom nie je jasné, odkiaľ tie peniaze zoberieme. Pretože narozpočtované tie peniaze nie sú, my sme mali nedávno na stole rozpočet, narozpočtované tie peniaze nie sú. Čiže je otázka, či sa zoberú z iných sektorov, či sa zoberú z oblasti zdravotníctva alebo sa bude musieť uskromniť školstvo alebo jednoducho kde sa vezmú. Ďalšia vec je, nie je povedané ani to, či budú tieto nariadenia týchto príplatkov kompenzované napríklad samosprávam. Pretože toto už v minulosti sme tu už mali, že zákonom boli stanovené nejaké minimálne mzdy alebo nejaké teda tarifné platy, ale neboli kompenzované. To znamená, že na jednej strane mali, či už nemocnice, univerzity alebo samospráva povinnosť vyplácať tieto odmeny, ale nemali na to peniaze. Výsledok máme množstvo zadlžených nemocníc, máme zadlžené školy, máme zadlžené univerzity, potom ich oddlžujeme. To je jednoducho chyba za chybou, ktorá vyplýva z toho, že tieto procesy nie sú pripravené, nie sú zanalyzované, nie sú na ne prostriedky vyčlenené a to je, ako keď si zapnete prvý gombík na košeli zle, tak už to proste celé nevychádza."

Zuzana Martináková: "Faktom je, že máme tu obdobie, keď je ten tlak na mzdy obrovský a on je daný aj objektívne tým, že ten trh práce funguje úplne inak, ako ešte pred pár rokmi a nezamestnanosť sa výrazne znižuje a hlavne je tu obrovské množstvo voľných pracovných miest a nedostatok pracovnej sily. Čiže to už je taký ten objektívny tlak na mzdy. Ale naozaj vzniká aj tá spoločenská objednávka, pretože veľmi dlho sa tu riešilo všetko možné iné a na túto otázku akoby sa nedostávalo. A vláda to teda rieši takým spôsobom, ako sme teraz hovorili, že teda príplatkami a hlavne zvyšovaním minimálnej mzdy a tlakom na kolektívne vyjednávania a tak ďalej. To sú tie oblasti, do ktorých môže vláda priamo vstupovať. Vy to dosť kritizujete tieto opatrenia. Ako by ste išli na to vy? Ako by ste odpovedali na dopyt verejnosti po vyšších platoch? Čo by ste navrhovali?"

Jana Kiššová: "Na to je veľmi jednoduché riešenie, pretože tak, ako ste povedali, že keď je jednoducho veľká ponuka pracovných pozícií a začína byť nedostatok pracovnej sily, tak toto vyrieši dopyt a ponuka, teda trh. To znamená, že ak bude chcieť zamestnávateľ do svojich radov získať kvalitných ľudí, musí ich zaplatiť. A pokiaľ ich nezaplatí, tak títo majú ďalšie možnosti nájsť si prácu inde tam, kde budú mať lepšie podmienky, či už je to plat alebo iné benefity, iné podmienky. Čiže toto je ten prirodzený vývoj, ako sa treba dopracovať k vyšším platom, to je tá strana toho trhu. A druhá vec, o ktorej hovoríme, ako by sa mali zabezpečiť vyššie platy, lebo Robert Fico sa veľmi rád necháva počuť, že keď sa darí štátu, má sa dariť aj ľuďom. A ja hovorím naopak. Ak sa darí ekonomike, v prvom rade sa má dariť ľuďom, až potom sa má dariť štátu. To znamená, že ak sa darí ekonomike, tak je potrebné znižovať dane a odvodové zaťaženie, aby pri nenavýšených nákladoch pre zamestnávateľa mali ľudia vyššie čisté mzdy. To znamená, že ten štát si z toho začne brať menej, z toho, že darí sa nám. Takže toto si myslím, že je rozumnejšia cesta zvyšovania platov. A na druhej strane si myslím, že štát by nemal umelým spôsobom vytvárať pracovné miesta tam, kde už nie je pracovná sila. A to systematicky už dlhšiu dobu táto vláda robí. Jedným z tých príkladov je napríklad aj investícia pri Nitre Land Rover..."

Zuzana Martináková: "O tom ešte budeme hovoriť."

Jana Kiššová: "A toto sú práve tie umelé zásahy do tých súvzťažností, ktoré by prirodzene vedeli normálne fungovať. Ale tým, že vláda do toho umelo zasahuje, tak vytvára na tom trhu proste disproporcie. A dnes už mnohé automobilky a nielen teda tie primárne automobilky, ale ich subdodávatelia kričia po nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, a potom teda musíme hľadať alternatívne riešenia a to je zasa s tým zle zapnutým gombíkom."

Zuzana Martináková: "Tak poďme, keď ste to otvorili tú investíciu, lebo to naozaj v poslednom období sa to publikovalo, že kritizujete tie investičné stimuly, ktoré k nám nakoniec priviedli aj túto automobilku pri Nitre poslednú. Ja len doplním, že minister hospodárstva oznámil, že v tomto roku má záujem vstúpiť na Slovensko 100 nových investorov so zaujímavým podnikateľským portfóliom. Vláda sa bude snažiť podporovať investície, ktoré smerujú do vedy, výskumu, do nejakej výroby s pridanou hodnotou, aby som to upresnila tie jeho slová. Naozaj, tie niekedy by sa dali tie vaše výhrady interpretovať aj tak, že ste proti tej investícii Land Roveru pri Nitre, čo na druhej strane, keď som sa tu rozprávala aj so šéfom Zväzu automobilového priemyslu, tak on hovorí, že pre to hospodárstvo je to jednoznačne veľmi dôležité. A minister Žiga hovoril, že pri takýchto veľkých investíciách v podstate súťažia štáty, že to ani sa nejedná o podnikateľské prostredie ako také, že ktoré oni posudzujú, ale naozaj tam je súťaž medzi krajinami, v prípade tejto investície, konkrétne Slovensko s Poľskom, veľmi výrazne súťažili o to, ktorá krajina dostane nakoniec túto investíciu. Je to aj vec prestíže. Potom v tých hodnoteniach a ratingoch sa tá krajina dostáva na vyššie priečky. Čiže naozaj tomu máme tak rozumieť, že vy by ste nemali záujem o takéto investície?"

Jana Kiššová: "Toto je veľmi nepresná interpretácia našej kritiky. Ja by som možno tú problematiku alebo kritiku, keď to nazvime takto, rozdelila možno do takých troch oblastí. V prvom rade ja som presvedčená, že takéto dotácie sú pre hospodárstvo ako celok škodlivé. Jednoducho ja som presvedčená, že treba vytvoriť vhodné podnikateľské prostredie pre všetkých rovnaké, spravodlivé, vyvážené a priaznivé. To znamená znížené dane, pokiaľ si to ekonomika môže dovoliť a v takej situácii dnes sme, pretože celosvetovo je tu konjunktúra, je potrebné znížiť odvodové zaťaženie, ktoré je u nás mimoriadne vysoké, je potrebné odbyrokratizovať našu krajinu, pretože tá je jedna z najbyrokraticky najzaťaženejšou a je potrebné odstrániť z mnohých procesov rôzne neopodstatnené povinnosti, ktoré zamestnávatelia majú, teraz keď sa rozprávame o tom pracovnom trhu, zamestnávatelia majú, pretože ich stoja nielen peniaze, ale stoja ich aj čas samozrejme a tým pádom ľudské kapacity, ktoré potom nie je možné umiestniť niekde inde. Čiže ja som za to, aby sme vytvorili vhodné pracovné prostredie nielen preto, aby sme sem lákali zahraničných investorov, ale aj preto, aby sme tu rozvíjali našich súkromných súkromníkov, teda naše interné investície, a nie spraviť pre všetkých komplikované podnikateľské prostredie a potom jednotlivcom dať dotácie, aby mali motiváciu sem prísť. Ja si myslím, že tá motivácia by mala byť plošná, že je dobré podnikateľské prostredie, že tu nie je korupcia, lebo korupcia je jedna z významných vecí, ktoré sú v tých rôznych rebríčkoch ohodnocované ako to, čo nám významne zhoršuje konkurencieschopnosť Slovenska, a potom je to aj tá byrokracia, právna neistota, nevymožiteľnosť práva, je to proste sada rôznych opatrení. A tam je obrovský priestor, kde by sa Slovensko vedelo posunúť a kde by tie investície sem vedelo lákať aj bez toho, aby za to nejakým firmám platilo. To znamená, mne sa nepozdáva postup, že z celého Slovenska stiahneme cez dane peniaze od ľudí našich a potom ich dáme jednému investorovi alebo dvom alebo piatim investorom zvonku a zaplatíme mu, teraz prenesene, zjednodušujem to, za to, aby sem prišiel podnikať. Toto je prvá časť tej kritiky. Druhá časť kritiky je opäť automobilka a je to firma, kde už dnes kričia ostatné automobilky, aj Land Rover, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Ja si myslím, že vláda by nemala postupovať tak, že svojím aktívnym konaním vytvára akúsi priemyselnú monokultúru. A dnes už Slovensko je do veľkej miery postavené práve na štyroch automobilkách. A pokiaľ by prišla napríklad nejaká kríza v automobilovom priemysle, naše hospodárstvo tým veľmi, veľmi utrpí. A ja si myslím, že toto je veľmi riskantné postavenie hospodárstva postaviť ho na štyroch veľkých automobilkách. A týmto rozhodnutím teda opäť sa len posilňuje táto monokultúra. A tretia časť kritiky je, že opäť je to investícia za pol miliardy eur, kde sa majú vytvoriť pracovné miesta, ktoré nie je kým obsadiť a ktoré nie je kým obsadiť, to nevieme dnes, nevieme to včera, vedeli sme to už aj pri podpise zmluvy, pretože už aj v tej zmluve, ktorá je z 2015 roku s firmou Land Rover, je záväzok Slovenskej republiky, že budeme uľahčovať povolenie na to, aby v tej firme mohli pracovať ľudia z tretích krajín. Čiže ľudia mimo Slovenska, mimo Európskej únie, ale teda z tretích krajín. A toto si naozaj myslím, že poškodzuje Slovenskú republiku. Ak sa naši daňoví poplatníci a to nie sú len podnikatelia, to je kľudne aj nezamestnaný z východu, z Rimavskej Soboty, mamička, dôchodca, proste z východu, sa skladá, pretože aj tí pri svojej spotrebe platia napríklad DPH-čku, platia spotrebné dane, sa skladajú na to, aby sa tu vytvorili pracovné miesta, ktoré my nemáme kým obsadiť. Takže toľkoto je moja kritika. Ja nemám proti tomu nič, aby sem prišli investície, naopak, však to teda každý príčetný politik určite víta investície, ale tá motivácia má vzniknúť úplne inde."

Zuzana Martináková: "Ja si aj teda pamätám roky dozadu, boli vždy diskusie o tom, ako lákať investície, ako ich podporovať a či je to spravodlivé voči iným podnikateľom, všetko to, o čom ste teraz hovorili, ale ani jedna vláda naozaj nezastavila podporu a tieto investičné stimuly, aj keď a často boli ministri, aj keď bola SaS vo vláde, nie konkrétne vy, ale keď bola SaS vo vláde v čase premiérky Ivety Radičovej, tak potom čelia tí jednotliví ministri práve takýmto otázkam, že keď ste boli v opozícii, tak ste kritizovali stimuly a teraz ich na vláde schvaľujete. Keď sa na to pozrieme z toho globálneho pohľadu, tak naozaj do každej krajiny prúdia investície viac-menej, ale každá krajina im vytvára nejaké prostredie a nejaké stimuly. Čiže je to naozaj obvyklý spôsob lákania investícií."

Jana Kiššová: "Otázka je tej miery. Ono ani nie je možné zastaviť investičné stimuly úplne proste z jednotky na nulu, ale určite je možné ich postupne utlmovať a naozaj len vo veľmi výnimočných prípadoch ich prideľovať. A taký výnimočný prípad by mal byť nie preto, lebo si to niekto na vláde povie, ale preto, že k tomu vedie nejaká vážne, zodpovedne a poctivo spravená analýza, Hodnoty za peniaze napríklad, z ktorej je absolútne jasné, čo nás to ako Slovensko bude stáť a čo nám to ako Slovensku prinesie. Pretože toto je poctivý spôsob, kedy aj občania, lebo zásada analýz Hodnoty za peniaze je, že sú transparentné, kedy aj občania môžu vidieť, že čo dáme, lebo na to všetko, čo dáme, sa všetci skladáme a čo za to potom všetci dostaneme. Čiže ja netvrdím, že z jednotky na nulu, ale tvrdím, že investičné stimuly sú škodlivé, deformujú podnikateľské prostredie, vytvárajú nerovnosti na ňom, nerovnosti šancí, nerovnosti prístupu a mali by sa v čo najväčšej miere utlmovať, utlmiť a naozaj poskytovať len vo veľmi výnimočných prípadoch."

Zuzana Martináková: "Jana Kiššová, predsedníčka Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a poslankyňa z SaS je mojím hosťom. Budeme pokračovať aj po krátkych správach. Dotkneme sa aj zámerov vlády v energetike, pozrieme sa aj na ten balíček, ktorý vláda avizuje v boji s byrokraciou z pohľadu najsilnejšej opozičnej strany. Počúvajte nás aj po správach. Rozprávam sa s pani Janou Kiššovou, predsedníčkou Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a poslankyňou za SaS. Ešte kým prejdeme k tým ďalším otázkam, chvíľku na tom trhu práce zostaňme. Vy aj teraz ste tu spomenuli a v poslednom období aj to dosť často počuť zo strany SaS takú akúsi kritiku alebo teda upresnite to, na otváranie toho trhu práce pre pracovníkov z tretích krajín. Vieme, že vláda na to prijala také nové podmienky, kde povoľuje zamestnávateľom alebo teda, respektíve udeľuje tieto pracovné povolenia pre zamestnávateľov v regiónoch s nezamestnanosťou nižšou ako 5 % a uprednostňuje ľudí najskôr z Európskej únie, ako je Rumunsko, Bulharsko a potom z Ukrajiny a Srbska. Ako sa pozeráte na tento mechanizmus?"

Jana Kiššová: "V prvom rade treba povedať to, čo som už možno v tom úvode povedala, že vláda túto situáciu s tým nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl umelo vytvára tým, že zadotuje taký Land Rover napríklad, ktorý bude potrebovať tisícky ľudí a už dnes vie, že ich mať nebude. Čiže na jednej strane z celého Slovenska stiahne peniaze na vytvorenie týchto pracovných miest a potom ich nemáme kým obsadiť. Čiže v prvom rade treba povedať, čo by sme nerobili, toto by sme určite nerobili, aby taká situácia vznikla. Ale keď už taká situácia existuje, ja som presvedčená, že ešte dnes na Slovensku sú rezervy medzi dlhodobo nezamestnanými ľuďmi, tam si myslím, že je veľký priestor na tomto popracovať. Potom je určite rezerva v prebujnelej byrokracii. Pretože pokiaľ by sa zoptimalizovala byrokracia, určite by sa uvoľnila veľká časť pracovného kapitálu, ktorý tu máme. No a potom samozrejme v krajnom prípade treba uprednostniť ľudí z pracovného trhu celej Európskej únie. A pokiaľ sa vyčerpajú všetky tieto zdroje, tak potom až je potrebné hľadať iné alternatívy, ale určite nie takým spôsobom, aby sme ich museli dotovať, to vytváranie tých pracovných miest. A kde máme ako Slovensko obrovský priestor, je, aby sme si z vlastných ľudí tú kvalifikovanú pracovnú silu vytvárali a to sa teraz dotknem trošku školstva, pretože Robert Fico veľmi rád hovorí a hovorí to v podstate, odkedy ja zachytávam jeho vyjadrenia, že máme obrovské rezervy v oblasti školstva. Ale myslím si, že málokto mal viac možností ako práve on spraviť niečo pre to, aby sa kvalita školstva zvýšila a tá kvalita tu jednoducho stále nie je. A som presvedčená, že práve tam je veľká časť kľúča k tejto odpovedi zvýšiť kvalitu školstva a pripravovať našich absolventov na to, aby boli schopní obsadzovať tieto pozície. To sa bohužiaľ žiaľ nedeje. A druhý priestor, ktorý je, posnažiť sa prilákať ľudí zvonku, aby sa vrátili na Slovensko, myslím Slovákov, ktorí momentálne sú v zahraničí, či už študujú a nie je isté, či sa na Slovensko vrátia alebo tam pracujú, sú tam dočasne alebo možno uvažujú, že zmenia krajinu, kde chcú žiť, tak vyslať jasný signál týmto ľuďom, aby sa na Slovensko vrátili. A ten signál nevyšleme nijak inak, len, ak sa zvýši kvalita života na Slovensku a to je zasa sada vecí, ktoré sa určite neudejú zo dňa na deň, ale mali by sa začať veľmi promptne diať, pretože ešte aj tí, ktorí na Slovensku dnes sú, nám zrejme odídu."

Zuzana Martináková: "Zaujímavé sú zámery vlády v oblasti energetiky. Minister hospodárstva avizoval, že aj zavádzanie alternatívnych zdrojov energií bude na Slovensku prebiehať tak, aby sa nezvýšili koncové ceny energií, naopak, chce znížiť ceny energií pre podnikateľov, pretože sú naozaj jedny z najvyšších v našom regióne, v okolí. Uvažuje sa o tom, že by sa vytvoril jednotný výkup elektrickej energie nie tak, ako je to teraz diferencované medzi tie jednotlivé distribučné spoločnosti, aby sa to centralizovalo, aby to bolo niečo, kde by sa tá cena porovnávala, kde by sa tie ceny dali nakupovať. Potom chcú zaviesť takú novinku, že keď si niekto vyrába elektrickú energiu, povedzme zo solárnych panelov a tak ďalej a teda on ju teraz predáva do siete a z tej siete mu ju naspäť predávajú a ten zvyšok predajú niekde inde, takže on si teraz bude môcť zachytávať tú elektrickú energiu a len ten zvyšok, ktorý nespotrebuje, môže predať ďalej. Čiže takéto ako veľmi zaujímavé novinky, ja som to trošku tak laicky prerozprávala, aby tomu ľudia rozumeli, čo na to hovoríte? Je to dobrá koncepcia?"

Jana Kiššová: "V prvom rade treba povedať, že je dobré, že si konečne po dlhých rokoch uvedomuje naša vláda, že máme neprimerane vysoké ceny energií, pretože my to hovoríme už veľmi dlho..."

Zuzana Martináková: "Áno, to som chcela podotknúť, že vy naozaj ste dlhodobí kritici toho, že tie ceny energií pre podnikateľov sú tu veľmi vysoké."

Jana Kiššová: "Áno. Čiže toto prvý dobrý moment, že začínajú prehodnocovať svoje riešenia, pretože toto riešenie vzniklo v čase, kedy súčasný minister, pán Žiga bol na poste štátneho tajomníka na ministerstve hospodárstva, čiže vlastné dielo idú prepracovať. A ja som tomu rada, že ho idú prepracovať. Podľa mojich informácií idú postupovať podľa nemeckého modelu, kedy idú limitovať do ceny energií časť TPS, čo je tarifa za prevádzku systému. Toto tiež jedna z vecí, ktorú my dlhodobo kritizujeme, pretože sme presvedčení, že naši podnikatelia majú a nielen podnikatelia, ale aj domácnosti, len tam zase je rozdiel, príliš vysoké ceny energií, čo potom spôsobuje problém zasa konkurencieschopnosti, že sa im to prenáša do cien tovarov a tie nie sú konkurencieschopné. Čo sa mi ale nepáči opäť na tom riešení, že nejdú to robiť pre všetkých podnikateľov, opäť to idú proste spraviť selektívne len pre odvetvia, ktoré sú energeticky náročné. A spravili takú špecifikáciu tých spoločností, ktorých sa to vlastne toto zníženie bude týkať, že sa to bude týkať nakoniec len približne 200 zamestnávateľov. A ja sa pýtam, čo ostatní? Ja sa pýtam, prečo, keď už naozaj sa podarilo dospieť k tomu názoru, že tie ceny sú príliš vysoké, mňa by zaujímalo, ako chce pán minister vysvetliť, že keď sú príliš vysoké pre týchto 200 spoločností, že nie sú vysoké pre ten zvyšok. Čiže ja si myslím, že takýmto kľúčom by sa malo pokračovať aj pre ostatných iných zamestnávateľov, aby sa im uľahčila tá konkurencieschopnosť na trhu. Ale samozrejme, že túto iniciatívu vnímam, že vôbec sa ide do tohto zasahovať a robiť zmeny a verím, že to prinesie aj zmeny toho typu, že prestaneme nepriamym spôsobom dotovať u nás nekvalitné hnedé uhlie a tie nepríjemnosti, ktoré s týmto boli spojené v minulosti."

Zuzana Martináková: "Aj to je jedna vec, o ktorej som chcela hovoriť, to tiež vy ste otvorili a dlhodobo kritizujete ťažbu v Hornonitrianskych baniach. Aj celková tá energetická koncepcia s tým, že Slovensko aj musí podľa noriem Európskej únie zavádzať alternatívne zdroje energie a práve tie bývajú najdrahšie paradoxne, ľudia si to tak predstavujú, že alternatívne zdroje energie to je to, čo nám zlacnie energiu, ale ony bývajú najdrahšie. Ako hodnotíte celkovo tieto procesy, aj využívanie alternatívnych zdrojov na Slovensku, aj útlm takýchto veľmi silne zaťažujúcich zdrojov elektrickej energie, ako sú práve tie Hornonitrianske bane a aj to, že Slovensko je v tom pilotnom projekte na útlm tejto ťažby, o ktorej hovoríme? Prinesie to tomu regiónu tú zmenu, ktorú ste aj vy požadovali?"

Jana Kiššová: "No podľa toho, akým spôsobom bude ministerstvo hospodárstva postupovať, tak také zmeny to prinesie. Ja by som nechcela predbiehať v nejakých hodnoteniach aktivity ministerstva, pretože ja som ešte nevidela finálny návrh zákona, ako to celé má byť. Zachytila som medializované informácie okolo tohto. Čiže ja by som si počkala na nejakú finálnu verziu. Ale v každom prípade ja si myslím, že túto tému treba otvoriť a to, že sa ide cez TPS-ku, je dobrý začiatok. Som ale presvedčená, že treba v tom pokračovať, pretože napríklad sa dnes nehovorí nič o SEPS-e, čo je opäť, je to štátna spoločnosť, ktorá nemá konkurenciu, mala by byť tým pádom nejakým spôsobom zaregulovaná a napríklad táto spoločnosť má približne sedemdesiat miliónov eur ročne zisk a si myslím, že to je absolútne neprimerané. A týchto sedemdesiat miliónov eur ročne sa rozpočítava do cien energií a je to nenáležité. Okrem toho, že táto spoločnosť má enormne vysoké náklady, čo napríklad s českou spoločnosťou ČEPS je veľmi veľká disproporcia, tam je to myslím okolo polovice, tak takáto štátna spoločnosť nemá čo generovať zisk. Jednoducho má fungovať tak, aby fungovala s vyváženým rozpočtom a o túto sumu by sa mali znížiť potom poplatky. A je tam viacej takých vecí, na ktoré by bolo potrebné sa pozrieť. My sme viaceré návrhy zákonov podávali, zatiaľ, žiaľ, nie s úspechom. Ale minimálne to, čo teraz pripravuje pán minister Žiga, je filozoficky približne to, čo sme my hovorili, len je to zasa to, čo ja hovorím, že pre všetkých, prečo nie pre všetkých, ale len pre určitú skupinu firiem. Tu je možno dobré povedať ešte jednu vec, že dnes už majú niektoré firmy, myslím štyri, výnimku z tej výšky TPS-ky, ktorá je započítaná v cene. Tí ju majú limitovanú na 5 % a to je zasa otázka, na ktorú si počkám, ako ju vyrieši ministerstvo hospodárstva, pretože dnes hovorí o tom, že ide z týchto 200 spoločností spraviť takzvané privilegované spoločnosti, ktoré budú mať nižšie ceny energií. Ale potom to vyzerá tak, že máme tu ešte ďalšie spoločnosti, ktoré majú ešte super privilégium z tejto ceny. Toto si myslím, že by sa tiež malo nejakým spôsobom zrovnoprávniť a spraviť z toho nejaký spravodlivý model."

Zuzana Martináková: "Ešte teda, keď už hovorím o tých zámeroch vlády na tento rok, tak objavili sa tam dve také oblasti. O nich tiež veľmi často hovoríte z vášho pohľadu a to je znižovať objem regulácií alebo deregulovať to obrovské množstvo regulácií, ktoré tu sú. No a potom ten boj s byrokraciou, ktorý už minister Žiga aj s podpredsedom vlády Pellegrinim ako keby symbolicky odštartovali minulý rok takými čiastkovými opatreniami a malo by to postupovať aj počas tohto roka. Niektoré tie zámery sú známe, niektoré sú ešte len v rovine úvah. Tak poďme najskôr k tým reguláciám a k boju s tým obrovským množstvom regulácií, ktoré na jednej strane prichádzajú z Európskej únie ako predpisy, ktoré máme implantovať, ale na druhej strane to je známe a priznávajú to aj predstavitelia vlády, že pri tej aplikácii si ako keby do toho vkladáme ešte naše nejaké špecifické postrehy a vzniká tým naozaj niekedy až spletenec neriešiteľných problémov pre jednotlivých podnikateľov. Ako vidíte toto prostredie?"

Jana Kiššová: "Na jednej strane vláda deklaruje, že chce odbyrokratizovávať procesy a štátnu správu, aj iné procesy v rámci podnikateľského prostredia, na druhej strane v rámci deklarácie to deklaruje, ale v tom konaní ja to nevidím. Napríklad, teraz len taká posledná ukážka toho, ako sa dalo spraviť v tomto oveľa viac a nespravilo, je implementácia smernice o ochrane osobných údajov. Tam si myslím, že jeden deň na tlačovej besede povie minister Žiga s podpredsedom vlády, pánom Pellegrinim, že idú vykosťovať procesy a systém a idú odbyrokratizovávať a následne na to príde do parlamentu táto smernica, ktorá ide opäť nad rámec normy, ktorá je daná Európskou úniou."

Zuzana Martináková: "Prečo, prečo?"

Jana Kiššová: "Ja to mu nerozumiem."

Zuzana Martináková: "Čím si to vysvetľujete?"

Jana Kiššová: "Ja tomu naozaj nerozumiem, či je to tlak lobistických skupín, ktoré si tam chcú prihrať nejakú polievočku, pretože samozrejme, že každá povinnosť musí byť kontrolovaná, čiže potrebuje ľudí, ktorí to budú kontrolovať, musí byť zaškolená, robia to firmy, firmy poskytujú tieto služby, ktoré sú povinné, iné firmy zasa mať voči štátu splniť alebo je to nevedomosť alebo je to diletantstvo, nech je to čokoľvek, je to veľmi škodlivé. A postupom času aj množstvo malých rôznych drobných povinností prináša to, že sme jednoducho tak prebyrokratizovaná spoločnosť, že je to pre nás veľmi škodlivé. A v tých rebríčkoch Slovensko naozaj vychádza veľmi zle, že to, čo sme si tu my za tie roky nagenerovali tej byrokracie, to sa bude veľmi, veľmi ťažko zasa z tých systémov dostávať von a veľmi to tú spoločnosť zaťažuje. Už dnes, keď sa spýtate nejakého podnikateľa alebo nejakého človeka, ktorý si hľadá prácu, radšej sa chce zamestnať, ale nechce ísť podnikať. Lebo keď si predstaví, čo všetko musí voči úradom, čo všetko musí voči štátnej správe, tak ani to nechce vedieť, ani nechce do toho ísť, pretože je to už jedna obrovská mašinéria, neprehľadná mašinéria, potvrdení, certifikátov, povinností, rôznych poplatkov, papierov. Ani nechcú tí ľudia do toho ísť. A myslím si, že toto je napriek tomu, že to možno znie tak veľmi abstraktne, že byrokracia, je to naozaj takou veľkou brzdou v tom zamestnávaní. Čiže ja naozaj neviem povedať, že prečo to tak je. Ale napríklad my sme sa tomuto venovali aj pred voľbami a spísali sme množstvo vecí, kde sa dá odbyrokratizovať spoločnosť alebo teda ja som sa venovala, budem sa za to vyjadrovať, podnikateľské prostredie. Napríklad pri zamestnaní prvého zamestnanca, to je spústa papierov, potvrdení, prihlášok, registrácií, ktoré zamestnávateľ musí a pritom ten štát chce tú istú informáciu sedemkrát. A toto jednoducho je potrebné naozaj zanalyzovať a to, čo tam je zbytočné, dať von odtiaľ. Prečo to nerobia, je asi skôr otázka na nich. Ja si pamätám, že po voľbách, ja som teda okrem toho, že som predsedníčka výboru pre hospodárske záležitosti, som aj predsedníčka komisie pre podporu malého a stredného podnikania a živnostenského podnikania. A prvou témou zasadnutia tejto komisie bola byrokracia. Ja som si na toto stretnutie pozvala aj zástupcov ministerstva hospodárstva a tam pán štátny tajomník hovoril o tom, aké majú obrovské plány v odbyrokratizovávaní. Ale to je rok a pol dozadu a ja nevidím vôbec žiadne výsledky, ani snahu plniť tieto ciele."

Zuzana Martináková: "Jana Kiššová a nadviažeme na túto tému aj po krátkych správach. Rozprávame sa o výraznom byrokratickom zaťažení, predovšetkým na podnikateľskú sféru. Mojím hosťom je Jana Kiššová, predsedníčka Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Počúvajte nás aj po krátkych správach. Rozprávam sa so svojím hosťom, pani Janou Kiššovou, poslankyňou za SaS, ktorá je aj predsedníčkou Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Rozprávame sa teraz o veľmi zaujímavej téme, ako znížiť byrokraciu a množstvo regulácií, ktoré sa nachádzajú v celom systéme podnikania na Slovensku, aj v tom väčšom, aj v tom menšom. Hovorili sme o tom, že aj vláda sa teda chystá na boj s byrokraciou. Nejaké zmeny už prišli minulý rok, týkali sa výmeny informácií medzi niektorými úradmi a tak ďalej, také menšie čiastkové zmeny. Ako ste povedali, čakáte na ten celý balík, aby ste ho mohli posudzovať. Ja som tu medzitým listovala aj na stránkach inštitúcií, ktoré sa tým dlhodobo zaoberajú, INESS, INEKO, ktoré na to upozorňujú. Oni prišli so zaujímavou myšlienkou vo svojich publikáciách, že legislatíva by sa mala robiť tak, že keď sa zavádza nejaká nová regulácia, nejaká nová povinnosť, tak zároveň by bolo povinnosťou štátu zrušiť nejakú jednu starú, aby vlastne ten ich počet neustále nenarastal a aby to vlastne aj motivovalo alebo nútilo tie štátne inštitúcie hľadať, kde sú tie zbytočné regulácie. Lebo ony často zostanú v systéme aj tak, že sú také zabudnuté. Inak mimochodom, o tom tu hovoril aj minister Žiga, že množstvo opatrení sa prijalo počas finančnej krízy, ktoré dnes už stratili opodstatnenie, ale ako keby ich likvidácia niekde uviazla."

Jana Kiššová: "Ja si myslím, že dnes je tých regulácií a tých povinností toľko, že asi je dostatočný balík uplatniť takýto návrh, že jedno pridáme jedno uberieme. Aj keď ja by som to skôr vnímala tak na také odľahčenie. Ale to, čo by som uplatňovala v tomto ja, je, že pri každom jednom návrhu, ktorý má priniesť nejakú povinnosť alebo nejakú byrokratickú záťaž, veľmi dôsledne by som posudzovala, či je to nutné, čo to prinesie a koľko nás to bude stáť. A to, že koľko nás to bude stáť, aj v čase, pretože čas sú peniaze a keď sa to napočíta, tak pomaly už malé firmy o troch, štyroch, piatich ľuďoch musia mať jedného človeka, čo len robí túto papierovačku. Čiže ja by som na to išla veľmi individuálne. V prvom rade analýzou všetkých súčasných povinností, ktoré sú a pokiaľ by sa pre ne nenašlo opodstatnenie, tak by som ich s okamžitou platnosťou zrušila. My máme množstvo takýchto nápadov aj v našej agende 2020 a rovnako by som pristupovala aj pri zavádzaní nových. Ako či je to podstatné, čo nám to prinesie, koľko to bude času trvať. My sme sa o tomto rozprávali raz aj s Eugenom Jurzycom, snáď sa na mňa nenahnevá, keď to prezradím, lebo to bola neformálna debata, že či by napríklad nestálo za to na každý formulár, ktorý štátna správa od nás chce, napísať, že vyplnenie tohto formuláru trvá štyri a pol minúty, napríklad. To by sa potom tiež veľmi ľahko dalo spočítať, že ako tá štátna správa zaťažuje to podnikateľské prostredie alebo aj občanov a akú hodnotu tá informácia z toho formuláru tomu úradníkovi prinesie. Čiže toto je tiež možno taká cesta, že naozaj pozerajme sa na akúkoľvek byrokraciu aj formou nákladov, formou stráveného času, pretože to je práve to, čo nám možno aj navyšuje tie náklady finančné na chod firmy, ktoré by mohli byť priestorom na zvyšovanie miezd, ale dnes nie sú."

Zuzana Martináková: "Čo vy považujete za takú prioritu, ako na to ísť, odkiaľ by ste začali? Bolo by to to znižovanie papierovania tým, že teda štát si naozaj môže jeden dokument vypýtať iba raz, o tom sa tu už veľmi dlho hovorí a teda údajne tento rok by už sa s tým mohlo aj niečo robiť, alebo čo je tá priorita podľa vás?"

Jana Kiššová: "Tých priorít je určite viac. Ja by som nevypichla možno jednu vec, možno niekoľko. Určite princíp, že štát od vás má pýtať len jedenkrát isté informácie, je dobrý začiatok a myslím si, že veľmi plošne by sa tým významne uľahčilo podnikateľom, aj občanom. Napríklad ďalšia taká byrokratická významná záťaž je pracovná zdravotná služba. Okrem toho, že stojí peniaze, je to tiež veľká papierovačka, sú to rôzne audity pracovných pozícií, neustále opakovania, administratívne vykonávané, formálne vykonávané nejaké prehliadky aj tam, kde to povinné nie je. Tam sa hovorí o štyroch kategóriách vo vzťahu k rizikovému pracovisku. Čiže v prípade prvej a druhej rizikovej kategórie je to úplne neopodstatnené, v prípade tretej, štvrtej samozrejme tam by som do toho nevstupovala. Ale v prípade prvej, druhej je to vyslovene byrokratická záležitosť. Ďalšia byrokratická záležitosť je napríklad gastrolístky. Ja nespochybňujem, že keď sa spoločensky dohodneme, že zamestnávateľ má poskytovať zamestnancovi príspevok na na stravovanie, s tým nemám vôbec žiadny problém, ale prečo to prehnať cez nejakú ďalšiu tretiu stranu, cez nejaké lístky, cez nejaké tretie strany, cez papiere, cenný papier, lebo však to je vlastne cenina, z ktorého sa nevydáva, nie je tak likvidný ako je likvidný peniaz, ako je bankovka likvidná. Má proste množstvo rôznych nevýhod. Toto je tiež byrokratická záťaž. Je potrebné to evidovať, mzdárky by vedeli povedať, koľko času mesačne strávia s tým, aby vypočítali všetkým zamestnancom, koľko im majú dať lístkov, ako to zaevidovať, ako to objednať, ako to zaplatiť a tak ďalej. Čiže je množstvo takýchto vecí, kde by sme vedeli a ich treba jednoducho dať na stôl. Hovorím, v agende 2020 ich máme popísané, netvrdím, že všetky, ale množstvo z nich a jedno po druhom dávať von."

Zuzana Martináková: "Ako k tomu môže prispieť a v akom stave je elektronizácia vôbec týchto služieb, o ktorej sa tiež teraz hovorí? A ona by mala so sebou prinášať, znie to aj logicky, práve znižovanie tejto záťaže a rôznych byrokratických postupov. Čítala som od odborníkov už takú analýzu, že u nás sa síce zavádza elektronizácia, povinnosť podávať všetko elektronicky, ale neznižuje sa objem tých povinností, iba sa to nerobí papierovo, ale elektronicky. Je to aj váš poznatok?"

Jana Kiššová: "V každom prípade si myslím, že cieľom by elektronizácia byť mala. Čiže myšlienka ako taká je určite dobrá. Určite by mal byť znížený aj počet vymenených dokumentov medzi štátnou správou a občanom a inými subjektmi. To je práve o tom, čo som hovorila, že ak si bude štát pýtať jednu informáciu len raz, tak už toto by bol veľmi, veľmi vysoký pokles v tom, čo by sme si štát a občan vymieňali medzi sebou. Druhá vec ale, ktorú treba povedať, že ak chce štát a súčasná vláda zaviesť elektronizáciu, tak by na to mala byť pripravená. A mala by sa na to pripraviť a procesovať tieto veci veľmi zodpovedne a to bohužiaľ nerobí. Boli sme svedkami zavádzania elektronických schránok, tak okrem toho, že to bola hanba na tri zimy, tak to bolo sprevádzané aj s mnohými problémami. Ďalší príklad bol elektronické podpisy, to tiež teda okrem hanby na tri zimy bolo sprevádzané aj s vážnym ohrozením údajov ľudí a bezpečnosťou údajov. A to si myslím, že už je vážny prešľap aj na to, ako na to vláda reagovala, ako to zľahčovala, ako to v prvom kole zosmiešňovala a hlavne teda nekonala. No a teraz sa ukazujú mnohé problémy v zavádzaní eHealthu, čo si opäť myslím, že tam vláda si neurobila množstvo domácich úloh a nerobí to proste spôsobom, akým by mala a aký by v ľuďoch vzbudzoval pocit dôvery voči tomu, že to robí dobre a že nám to niečo prinesie. A v tejto elektronizácii je dôležitá jedna veľmi veľká vec alebo významná vec, na to, aby sa to vláde podarilo, na to potrebuje súčinnosť všetkých zúčastnených. Čiže občanov vo vzťahu k eHealthu, lekárov, pacientov, lekárnikov vo vzťahu k elektronickým schránkam, všetkých subjektov, ktoré sú do toho zapojené. A keď sa všetky tieto subjekty pozerajú, ako diletantsky to tá vláda robí, tak nemajú záujem sa do toho zapojiť. A tá vláda to nedá bez tých ľudí. A keď na každom kroku len podlamuje dôveru v tieto systémy, tak si sama sebe komplikuje úspešnosť týchto projektov. Čiže ja tvrdím, myšlienka ako taká v 21. storočí absolútne áno, ale treba to robiť odborne, treba to robiť s ďaleko väčšou odbornosťou, precíznosťou, pripravenosťou, venovať sa tomu a tam si myslím, že v plnej miere vláda zlyháva."

Zuzana Martináková: "Blížime sa už k záveru našej diskusie. Tak si povedzme na záver alebo zhrňme to celé, ako by ste charakterizovali súčasné slovenské podnikateľské prostredie, tak takým pohľadom zhora, aj v rámci nejakej konkurencieschopnosti v tomto regióne, v Európskej únii a tak ďalej, a kde by ste chceli vidieť vy?"

Jana Kiššová: "Pomôžem si mnohými rebríčkami, ktoré sa venujú rankingu týchto parametrov a tam Slovensko klesá. Klesá v konkurencieschopnosti, klesá v pripravenosti, v indexe pružnosti zamestnávania. Ja som teraz dostala do ruky najnovšiu štúdiu INESS-u. Tam sme zo 41 hodnotených krajín na 26. mieste, čo si myslím, že teda sa nemáme veľmi čím chváliť. Dokonca som aj diskutovala s pánom Ďuranom, ktorý je autor tejto analýzy, ktorý sa už vyjadril vo vzťahu k tej aktuálnej téme zavedenia tých príplatkov, že pokiaľ by sa tie príplatky zaviedli ešte v tej pôvodnej verzii, tak by sme sa z toho 26. miesta posunuli na 31. miesto. Čiže toto určite nie sú úplne lichotivé poznatky o tom, ako analytici hodnotia naše, aj podnikateľské prostredie, konkurencieschopnosť, byrokraciu, korupciu a tak ďalej, ktoré určite teda do tohto vstupujú. Ja by som chcela vidieť Slovensko s ďaleko lepším a pružnejším a slobodnejším podnikaním. To znamená, rada by som z neho odstránila všetky deformácie, ktoré ho spôsobujú. Deformácie sú napríklad tie investičné stimuly, ktoré sa dávajú a ktoré..."

Zuzana Martináková: "Ešte prepáčte, vás preruším, pretože to sme zabudli spomenúť pri tých investičných stimuloch a myslím si, že je to zaujímavé. Vláda sa chystá zaviesť regionálne investičné stimuly, ktoré by boli teda prísne posudzované z hľadiska tých regionálnych potrieb a mali by slúžiť, nepoviem úplne k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov, ale zmierňovaniu tých regionálnych rozdielov. Takže na túto malú drobnosť a veľmi dôležitú sme zabudli. Nech sa páči."

Jana Kiššová: "Veľmi dobre, že ste spomenuli túto vec, pretože si myslím, že opäť je to veľký priestor, kde sa dá spraviť ďaleko viac, ale úplne inými postupmi, ako vláda robí. Vláda tu vyrovnáva regionálne rozdiely, odkedy si pamätáme. Dvadsať rokov hovoríme o nejakých hladových dolinách a stále ich tu máme. A vláda hovorí o tom, že ide vyrovnávať regionálne rozdiely. Na jednej strane o tom, na jednej tlačovej besede hovorí, do parlamentu dá návrh dvoch zákonov, ktoré by mali teda niesť v sebe opatrenia na vyrovnávanie regionálnych rozdielov a o ďalší týždeň priklepne opäť nejaké investičné stimuly spoločnostiam zo západného Slovenska z automobilového priemyslu, teda opäť do regiónu, ktorý rozhodne zaostalý nie je, teda regióny, ktoré zaostalé nie sú, opäť do sféry podnikania, ktoré netrpí potrebou vytvárania pracovných miest. Naopak, do sektoru automobilového priemyslu, kde už ten nedostatok pracovnej sily tu je a opäť tam len podporí vytváranie týchto pracovných miest. Čiže takto sa podľa mňa regionálne rozdiely nevyrovnávajú. Ďalšie opatrenie, ktoré hneď následne za deklaráciou chceme ich znižovať tie rozdiely, zavedie poskytovanie podpory na to, aby sa ľudia z týchto regiónov odsťahovali. Ide zavádzať štvortisícové príplatky na to alebo teda príspevky na to, aby sa ľudia odsťahovali. Toto je opäť len kontraproduktívne, tak vy máte regióny, o ktorých hovoríme, že sú zaostalejšie, tak miesto toho, aby sme sa snažili podporiť, ja neviem, podporou infraštruktúry, znižovaním tých daní a rôznymi inými nástrojmi, tak my zaplatíme ľuďom, aby sa odtiaľ odsťahovali. Tak v týchto regiónoch, nám odídu z týchto regiónov daňoví poplatníci, ostanú tam školy, ostanú do škôlky, ostanú tam nemocnice, ostanú tam úrady, ktorých náklady na prevádzku týchto zariadení sa, proste náklady sa proporcionálne neznížia, pretože tá fixná časť nákladov je asi tá dominantná časť, odídu nám odtiaľ daňoví poplatníci. Toto opäť len prehĺbi regionálne rozdiely. Čiže mohla by som spomenúť ďalšie príklady. Na jednej strane sa dávajú investičné stimuly firmám, aby u nás naštartovali alebo rozšírili podnikanie, na druhej strane nejaký developer, ktorý postaví nejakú budovu alebo nejaký developerský projekt dostane zaplatiť poplatok za rozvoj. Tak na jednej strane jednému dávame, aby rozvíjal a druhému berieme za to, že ide rozvíjať. To sú proste selektívne nastavované pravidlá a opatrenia, na ktoré by sa konečne mal niekto pozrieť z toho makroekonomického pohľadu alebo z nejakého toho helicopter view, ako sa tomu hovorí a nerobil proste jedno opatrenie a druhým opatrením tomu opatreniu strelí do kolena. Toto sú proste veci, ktoré sa vylučujú a vytvárajú proste mnohé problémy."

Zuzana Martináková: "Názory Jany Kiššovej, predsedníčky Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a poslankyne za SaS, ktorá bola mojím hosťom. Ďakujem vám pekne za účasť v Rádiu Aktual. Dovidenia, dopočutia niekedy nabudúce."

Jana Kiššová: "Ďakujem veľmi pekne za pozvanie, pekný deň prajem."

Zuzana Martináková: "S vami, milí poslucháči, sa v tejto chvíli lúčim. Želám vám krásny víkend. My na Rádiu Aktual budeme aj počas víkendu mapovať české prezidentské voľby a všetko podstatné, čo sa udeje aj u nás a vo svete. A my sa konkrétne stretneme v pondelok medzi dvanástou až štrnástou."

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards