Štát podnikateľov odbremení od povinnej minimálnej dane

Po štyroch rokoch končí na Slovensku experiment s daňou zo straty. Túto "búdu" ušilo ministerstvo financií v roku 2014 najmä na tie firmy a firmičky, ktoré mali dlhodobo v daňovom priznaní nulu alebo daňovú stratu.

Štát podnikateľov odbremení od povinnej minimálnej dane

Experimentálna minimálna daň zasiahla predovšetkým malé podniky a bývalých živnostníkov prerobených na mnohé jednoosobové eseročky, ktoré sa len tak-tak držali v zisku.

Štát síce získal hneď v prvom roku odvádzania z licencie okolo 80 miliónov eur do rozpočtu navyše, ale, ako podotýka analytik INESS MartinVlachynský, správanie firiem zásadným spôsobom nezmenil. "Len sa posunuli hranice daňovej optimalizácie z nula eur na úroveň daňových licencií, čo pre rozpočet nie je významné číslo." 

Možnosť odpočítania

Od januára 2018 tak firmy prestávajú platiť licenciu. Znamená to, že poslednýkrát ju zaplatia v daňovom priznaní do 31. marca 2018, ak majú účtovníctvo uplatňujúce kalendárny rok. Ak má firma hospodársky rok, bude to trocha inak.

Povinnosť platiť licenciu sa pri takej firme bude poslednýkrát vzťahovať na zdaňovacie obdobie adekvátne ukončené v priebehu kalendárneho roku 2018, vysvetľuje daňová poradkyňa Martina Zabáková z kozultačnej spoločnosti Consultare. 

Keďže doteraz si mohli firmy licenciu odpočítať v nasledujúcich rokoch z vypočítanej dane, takáto možnosť im zostane aj po 1. januári 2018. O svoje peniaze tak neprídu.

"Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a svojou daňou si podnikateľ bude môcť naďalej započítať počas troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, začínajúc nasledujúcim obdobím, za ktoré už licenciu zaplatil," zdôrazňuje Zabáková. 

Ak sa teda daň zo straty odvedie v poslednom "povinnom" období, za rok 2017, bude sa musieť stihnúť jej odpísanie z dane najneskôr do roku 2020. Inak prepadne štátu. 

Hypotetická hranica

Odborníci upozorňujú aj na to, že pri odpočítavaní licencie v budúcnosti treba byť opatrný. 

"Stále bude platiť, že najprv musí byť daň vyššia, než je zákonná licencia, a až pri tomto rozdiele bude môcť podnikateľ využiť zápočet licencie," opisuje Zabáková. Čiže aj po zrušení inštitútu licencie si budete musieť ku koncu zdaňovacieho obdobia vypočítať a sledovať pomyselnú hranicu tej "svojej" licencie, ktorú by ste platili, ak by štát inštitút licencie prevádzkoval naďalej. A potom, ak vaša daň túto pomyselnú hranicu presiahne, si budete môcť odpočítať "svoju" (zvyšnú) licenciu z predchádzajúcich troch zdaňovacích období. 

Licencia zaplatená v minulosti vám neprepadne, ak budete mať dostatočný zisk 

ČÍSLO:

1. 1. 2018

od tohto termínu prestanú firmy platiť povinnú "daň zo straty"

Kedy minimálnu daň zaplatíte naposledy 

1. Ak si firma uplatňuje v účtovníctve kalendárny rok, naposledy zaplatí daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie končiace sa 31. 12. 2017, teda zaplatí ju v daňovom priznaní do konca marca 2018 (ak nemá odložené priznanie). 

2. Ak si firma uplatňuje v účtovníctve hospodársky rok, naposledy zaplatí licenciu v priebehu kalendárneho roka 2018. 

Ako si ju odpočítate z dane v priznaní

1. Aj po 31. 12. 2017 existuje možnosť odpočítať si daňovú licenciu z dane zaplatenú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

2. Naďalej platí, že kladný rozdiel medzi licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní môžete odpočítavať z dane počas troch nasledujúcich období.

3. Ak teda zaplatíte licenciu v roku 2017, budete mať roky 2018, 2019 a 2020 na to, aby ste si uhradenú licenciu odpočítali.

4. Nebude však možné automaticky odpočítať zaplatenú licenciu z dane, ktorú dosiahnete - stále treba myslieť na to, že najprv musí byť vaša daň vyššia než stanovená výška licencie a až z tohto rozdielu si licenciu budete môcť odpočítať. 

POZOR!

Aj keď sa "daň zo straty" od januára ruší, aj tak si budete musieť ku koncu zdaňovacieho obdobia vypočítať hypotetickú výšku licencie, ktorú by ste museli zaplatiť, ak by povinnosť licencie stále existovala. Čiže naďalej si budete musieť sledovať obrat a údaj, či ste ku koncu zdaňovacieho obdobia platiteľ alebo neplatiteľ DPH. Ak vaša daň presiahne vypočítanú hypotetickú hranicu licencie, až vtedy máte nárok na jej odpočítanie z predchádzajúcich zdaňovacích období.

ANKETA: Aký dosah mali daňové licencie na biznis našich podnikateľov a ako hodnotíte fakt, že ich štát napokon zrušil?

Aký dosah mali daňové licencie na biznis našich podnikateľov a ako hodnotíte fakt, že ich štát napokon zrušil? 

Martin Vlachynský, analytik INESS: 

Daňové licencie boli škodlivý experiment s nejasným cieľom. Správanie firiem zásadným spôsobom nezmenili, len posunuli hranice optimalizácie z 0 eur na úroveň daňových licencií, čo pre rozpočet nie je významné číslo. Zásadne sa nimi však narušila logika daní (platíš, ak si v zisku) a mnohé firmy tak boli nútené platiť daň zo straty, ktorá nebola výsledkom účtovníckych kúziel, ale ich reálnej situácie.

Luboš Sirota, podpredseda Predstavenstva McROY Group: 

Licencie biznisu poškodili. Ich zrušenie je pozitívny krok, keďže daňové licencie mali negatívny vplyv na rozvoj podnikania na Slovensku. V úvode priniesli zánik mnohých spoločností, neskôr zas sťažovali vstup predovšetkým mladých ľudí do podnikania. Na Slovensku dlhodobo, aj z pohľadu trhu práce, hovoríme, že štát by mal absolventov škôl motivovať, aby skúsili podnikať a "postaviť sa na vlastné nohy". Zavedenie daňových licencií však malo presne opačný efekt.

Ladislav Vaškovič, predseda Ekonomického výboru SOPK: 

Daňové licencie dopadli na podnikateľský sektor plošne a určitým spôsobom nesystémovo. Podnikatelia totiž platili daň štátu na základe administratívneho rozhodnutia bez ohľadu na to, či pri svojom hospodárení dosiahli zisk. Nerozlišovalo sa, či vytvárajú zisk alebo či sú v strate v dôsledku charakteru svojej podnikateľskej činnosti alebo že iba rozbiehajú podnikanie, ktoré im prinesie zisk až po vynaložení investícií a námahy po niekoľkých rokoch. Paradoxne, najnegatívnejšie dôsledky pociťovali zväčša malí podnikatelia a pracujúci na hranici zisku a straty. Práve pre nich sumy 480 alebo 960 eur boli zaťažujúce. Prirodzene, zavedenie daňových licencií inak hodnotila štátna správa, keďže pomohli získať pre rozpočet verejných financií ďalšie zdroje. V prvom roku to bolo do 80 miliónov eur. Za ďalší prínos niekedy uvádzala, že sa znížil počet neaktívnych subjektov. Je to sporné, keďže sa zrejme dal dosiahnuť aj inými opatreniami a je aj otázne, čím boli "mŕtve" spoločnosti negatívne pre prostredie. Išlo teda o nesystémové opatrenie a je dobré, že ako takýto prvok zanikajú. Ak je údaj o dodatočne získaných zdrojoch pre rozpočet verejných financií vo výške 80 až 90 miliónov eur správny, tak je zrejmé, že boli získané z podnikateľského sektora a ich dosah bol citeľný zrejme u tých najslabších, prípadne začínajúcich. V prípade úspešných podnikateľských subjektov, najmä v podmienkach rastúcej ekonomiky, bol zrejme ich dosah iný.

Miriam Bellušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu:

Opatrenie bolo represívne. Postihovalo plošne všetkých podnikateľov, ktorí neboli v zisku. Štát ním zakrýval svoju neschopnosť efektívne vyberať daň z príjmu. Daňové licencie zaviedol v roku 2014 v rámci konsolidačných opatrení. Ide o minimálnu daň z príjmu právnických osôb, ktorú sú podnikatelia povinní zaplatiť bez ohľadu na svoj dosiahnutý zisk. Poslednýkrát sa budú platiť za rok 2017. Ich zrušenie vítame. Ak opatrenie malo zabrániť daňovým únikom, tak bolo neefektívne. Najviac ním trpeli malé firmy s jedným alebo žiadnym zamestnancom a boli objektívne v strate. Týchto aj najviac zaniklo.

Matej Očenáš, spoluzakladateľ CK FutbalTour.sk:

Nepovedal by som, že daňové licencie poškodili slovenské podnikateľské prostredie, no zároveň ich nepovažujem za najlepší spôsob, ako vyriešiť lepší výber daní. Keďže licencie zasiahli najmä malé a stredné firmy, ktoré tvoria skutočne chrbticu našej ekonomiky a do tejto skupiny sa zaraďujú najmä domáce spoločnosti, povedal by som, že licencie boli len akýmsi ďalším úderom pod pás slovenských podnikateľov. Ich zrušenie určite pomôže.

Viktor Pieš, výkonný riaditeľ, Solitea Slovensko, Ekonomické a informačné systémy Money:

Zrušenie daňových licencií vnímam ako pozitívum najmä smerom k segmentu malých a stredných firiem. Povinnosť ich platby bez ohľadu na hospodárske výsledky bola ďalším bremenom, s ktorým sa museli malí alebo začínajúci podnikatelia vyrovnať, a určite nebola motivačným faktorom pri voľbe formy podnikania. Som presvedčený, že ak by boli prijaté správne legislatívne opatrenia zabezpečujúce ochranu podnikateľského prostredia a vymožiteľnosti pohľadávok, nebol by nutný povinný poplatok v podobe daňových licencií. Firmy by ochotne za ochranu svojho podnikania odviedli príslušné dane.

link Táňa Rundesová, HN

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards