Štátu pošle každý Slovák 6 157 eur (Profit)

Profit uverejnil 4.7.2017  článok venovaný projektu INESS, Cena štátu, ktorý každý rok vydáva bloček obsahujúci náklady jedného občana na chod štátu

Štátu pošle každý Slovák 6 157 eur  (Profit)

Kam tie peniaze idú? Vo väčšine oblastí štát zvyšuje svoje výdavky. Viac ide na rodiny, nezamestnaných, školy, železnice, ale aj armádu či divadlá a múzeá. Menej dostane podpora ľudí v hmotnej núdzi i bývania.

Text - Michaela Kušnírová Foto - fotolia

Slováci štátu posielajú čoraz viac peňazí. Tento rok poslal v priemere jeden človek na odvodoch a daniach štátu za rok 6 157 eur. Oproti minulému roku je to viac o 500 eur. Vyplýva to zo špeciálneho bločka, tzv. účtu za služby štátu, ktorý každému občanovi vystavil inštitút Iness v spolupráci s denníkom SME.

Ľudia platia viac. Spomínaných 500 eur, o ktoré medziročne vzrástla suma, ktorú ľudia štátu odvedú, je najvyššia od roku 2011. Teda od roku, keď Iness bločky vydáva. Na porovnanie: medzi rokmi 2015 a 2016 vzrástla suma o 405 eur.

,,Je to spôsobené tým, že štát vyberá na daniach čoraz viac. Nielen pre posledné legislatívne zmeny, ale aj pre zmeny v minulých rokov, ako sú rast dane z príjmu pre firmy či nové dane pre regulované subjekty," vysvetľuje analytik Iness Radovan Ďurana.

Okrem toho sa pod vyššie príjmy podpísalo aj to, že na Slovensku rastie zamestnanosť, a teda čoraz viac ľudí dostáva mzdu a z nej odvádza povinné poplatky do štátnej kasy. A v neposlednom rade, štátne príjmy sú vyššie aj vďaka čerpaniu eurofondov, ktoré bolo v minulom roku v podstate v útlme.

Najväčšia časť z peňazí, ktoré má štát k dispozícii, putuje už tradične na starobné dôchodky. Každý občan na nich v prepočte za rok prispeje sumou 1 042 eur. V porovnaní s minulým rokom to je viac o 45 eur. Rok predtým narástli tieto výdavky dokonca až o 60 eur. To, že práve výdavky na penzie sú najvyššie a neustále rastú, nie je nič nezvyčajné či neočakávané, dôvodom je demografický vývin.

Počet penzistov každý rok rastie a s nimi rastú aj výdavky na dôchodky. Na druhej strane, počet ľudí, ktorí by na nich dokázali zarobiť, klesá. V súčasnosti má Sociálna poisťovňa v evidencii 1,044 milióna starodôchodcov. Vlani ich bolo o šesťtisíc menej. Aj preto odborníci neustále upozorňujú na to, že časom štát nebude mať dostatok peňazí na to, aby dokázal ľuďom vyplácať penzie v súčasnej výške.

Časom bude musieť vláda pristúpiť k reformám, k znižovaniu dôchodkov alebo k zvyšovaniu daní.

Minister práce Ján Richter v tejto súvislosti už v minulosti povedal, že by si ľudia mali na dôchodok sporiť aj sami, vlastnou cestou a nespoliehať sa len na štát. ,,Som presvedčený, že o 20 rokov bude nevyhnutné, aby si každý človek hľadal popri štátnej penzii aj dobrovoľné pripoistenie. Napríklad životnú poistku," povedal.

Dlhujeme tisíce eur. Iness v bločku tiež poukazuje na to, že štát v roku 2017 minie o tri percentá viac peňazí, ako vyberie. Preto podľa nich vzrastie aj dlh každého človeka. A to o 411 eur na sumu 8 151 eur. Zjednodušene povedané, v prepočte na hlavu - každý Slovák dlhuje viac, ako dlhoval vlani.

Vláda deklaruje, že dlh postupne znižuje. V tomto roku by mal dosiahnuť 52,7 percenta. Ale vo väčšine prípadov hovorí o percentuálnom vyjadrení dlhu k hrubému domáceho produktu krajiny, ktorý skutočne klesá. V nominálnom vyjadrení dlh stále rastie.

Podľa posledného schváleného štátneho rozpočtu by mal dlh na tento rok dosahovať 43,1 miliardy eur. Za minulý rok by mal dlh dosiahnuť 41,3 miliardy eur.

Vysoký dlh je pritom podľa odborníkov veľkým problémom. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko v rozhovore pre SME pred časom upozornil, že s vysokým dlhom môže v čase krízy Slovensku hroziť dokonca bankrot. V poslednej kríze v roku 2008 sa totiž dlh Slovenska v podstate zdvojnásobil. Vtedy sme to podľa I. Šramka zvládli, pretože sme do krízy vstupovali s pomerne malým dlhom (30 percent).

,,Aj z tohto pohľadu je dôležité čo najrýchlejšie konsolidovať a dlh znížiť na hranicu, ktorú očakáva zákon o rozpočtovej zodpovednosti, teda k 40 percentám HDP," povedal I. Šramko.

V súčasnosti pritom vláda, čo sa dlhu týka, ide trochu iným smerom. Vraví, že nemá dosť peňazí na cesty a diaľnice a požaduje výnimku z takzvanej dlhovej brzdy.

Chce, aby sa napríklad výstavba diaľnic do výšky dlhu nezaratúvala. Vládu by tak obišli sankčné pásma, ktoré pre ňu platia v prípade, že dlh vzrastie nad isté percento.

Peniaze na cesty. Samotné výdavky na cesty však naozaj stúpajú. Každý Slovák tento rok podľa bločka (tabuľka) prispeje na cesty sumou 340 eur, vlani to bolo o 54 eur menej. Peniaze by mali smerovať do viacerých projektov, napríklad tento rok má Slovenská správa ciest dokončiť takzvaný malý obchvat Prešova za vyše 31 miliónov eur.

Viac peňazí by malo ísť aj na železnice. Cena pre jedného občana je 204 eur, čo je medziročne nárast o 31 eur. Zmodernizovať by sa za peniaze mohla napríklad trať cez Trenčín, na ktorej Železnice Slovenskej republiky pracujú od roku 2012.

Pri pohľade na bloček je zrejmé, že vo väčšine oblastí štát zvyšuje svoje výdavky. To znamená, že ide viac na rodiny, nezamestnaných, školy, ale aj armádu či divadlá a múzeá.

Menej však - o jedno euro - každý občan prispeje na podporu bývania. V tomto roku to je 38 eur.

,,Sú tam zaradené hypotéky pre mladých aj prémia k stavebnému sporeniu, aj dotácia do rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania na poskytovanie úverov," vysvetľuje metodiku R. Ďurana.

Dodáva, že napriek tomu, že výdavky na dotácie mladým stúpajú, väčší pokles nastal v podpore náhradných nájomných bytov.

Čo ďalej klesá, sú výdavky na podporu ľudí v hmotnej núdzi. A to preto, že počet ľudí v hmotnej núdzi neustále klesá. V apríli tohto roka bolo na dávku odkázaných 95-tisíc ľudí. Medziročne sa ich počet znížil o 16-tisíc. Od januára 2013 sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi dokonca znížil o 87 533 ľudí. Hovorca ministerstva práce Michal Stuška vysvetľuje, že za poklesom je rad opatrení. Ako príklad spomína súbeh mzdy, osobitného príspevku a dávky v hmotnej núdzi.

,,Toto opatrenie zvyšuje záujem u dlhodobo neaktívnych ľudí hľadať si zamestnanie aj za nižšiu mzdu. Považujeme ho za jeden z najúčinnejších nástrojov na podporu zamestnávania tejto skupiny, využilo ho už takmer 30,5 tisíca ľudí," dodáva M. Stuška.

Autorka je redaktorka denníka SME

---

VÝDAVKY NA PENZIE SÚ NAJVYŠŠIE A NEUSTÁLE RASTÚ. DÔVODOM JE DEMOGRAFICKÝ VÝVIN

---

Váš účet za služby štátu 
 

Položka 2016 2017  
  Cena na občana (eur) Cena na občana (eur) Medziročná zmena (eur)
Pomoc v hmotnej núdzi 48 39 -8
Starobné dôchodky 997 1 042 45
Zdravotná starostlivosť 750 795 46
Invalidné dôchodky a pomoc zdravotne postihnutým 206 213 7
Trh práce a podpora nezamestnaných 60 78 18
Členstvo v EÚ 131 156 25
Úroky a správa štátneho dlhu 209 234 25
Podpora rodiny - rodinné prídavky a príspevky 271 286 15
Cesty 286 340 54
Železnice 173 204 31
Podpora bývania 39 38 -1
Materské školy 58 65 6
Základne vzdelanie 229 237 8
Stredné školy 90 97 7
Vysoké školy 111 132 21
Podpora poľnohospodárov 146 187 41
Polícia 123 133 10
Dopravné podniky 38 32 -6
Armáda 155 177 22
Informatizácia spoločnosti 20 39 19
Výber daní a ciel 39 38 -1
Podpora energetiky a inovacií 25 18 -7
Súdy a väzenstvo 73 81 8
Divadlá, múzeá, granty, RTVS 71 83 12
Nemocenské poistenie 77 91 14
Činnost mestských úradov 172 166 -6
Ochrana životného prostredia 61 148 87
Rezervy vlády 130 91 -39
Iné 870 919 49
Spolu 5 657 6 157 500

 

Michaela Kušnírová
Profit, 4.7.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards