Krajina zahodených obetí (.týždeň)

Ako povedal pre .týždeň dňa 12.1.2015 Martin Vlachynský, vláda Ivety Radičovej odmietla, aby sa Slovensko podieľalo na prvom kole pomoci Grécku, no cez dočasný euroval Slovensko garantuje sumu vo výške asi 1,5 miliardy eur.

Krajina zahodených obetí (.týždeň)

 Päť rokov už Gréci potia krv a slzy, aby vyriešili svoju dlhovú krízu.

Predčasné voľby môžu zmariť tieto obete. Hrozí, že prípadné víťazstvo ľavicovo-populistickej strany Syriza povedie k vystúpeniu Grécka z eura, s čím je možno uzrozumený už aj Berlín.

.nevidím žiadnu inú možnosť, než toto dôstojné skoncovanie so životom, skôr než sa budem musieť začať prehrabávať v odpadkoch, aby som uživil sám seba," napísal v liste na rozlúčku vtedy 77-ročný grécky dôchodca Dimitris Christoulas, pred tým, než sa 4. apríla 2012 zastrelil v blízkosti budovy parlamentu v Aténach. Bývalému lekárnikovi vláda skresala dôchodok v rámci úsporných opatrení a jeho samovražda na vrchole gréckej dlhovej krízy otriasla jeho vlasťou i zahraničím. Nešlo len o osobnú tragédiu jednotlivca, ale o politický čin, ktorý symbolizoval obete, podstúpené počas posledných rokov mnohými ľuďmi v ťažko skúšanej juhoeurópskej krajine. Minulý rok zverejnili výskumníci Portsmouthskej univerzity a Viedenskej ekonomickej univerzity štúdiu, v ktorej skonštatovali súvislosť medzi znižovaním vládnych výdavkov v Grécku a zvýšením samovražednosti predovšetkým tamojších mužov. Keď debata okolo krízy eura pred pár rokmi kulminovala, tento týždenník nebol veľkým zástancom udržiavania Grécka v eurozóne za každú cenu. Na druhej strane, Gréci si odvtedy prešli dlhú tŕnistú cestu. Keby teraz Atény zvolením ľavicových populistov hodili politiku úsporných opatrení i euro za hlavu, neznamenalo by to, že všetka tá bolesť posledných rokov bola vlastne zbytočná?

.strašiak Syriza

Späť na novinové titulky dostali Grécko neúspešné voľby hlavy štátu v decembri. Prezident je volený parlamentom. Ak sa poslanci na nikom nedohodnú počas troch kôl, grécka ústava predpokladá rozpustenie zákonodarného zboru a parlamentné voľby. Noví poslanci sa následne pokúšajú voliť prezidenta ďalej. Presne táto situácia nastala. Kandidát vládnucich stredových strán Nová demokracia a PASOK, Stavros Dimas, počas hlasovaní 17., 23. a 29. decembra nezískal potrebný počet hlasov a tak 25. januára čakajú Grékov predčasné parlamentné voľby. Grécky akciový trh na správu reagoval oslabením a stúpli tiež úroky na gréckych dlhopisoch. Znervózneli nielen kapitálové trhy, ale aj občania. Grécki sporitelia si z bánk vytiahli počas decembra viac ako 2,5 miliardy eur. Voľby by mohla totiž podľa prieskumov verejnej mienky vyhrať ľavicovo-populistická strana Syriza pod vedením Alexisa Tsiprasa. Namiesto pokračovania uťahovania opaskov a splácania dlhov sľubuje tento 40-ročný bojovník proti ,,merkelizmu" veľkorysé sociálne programy. Napríklad v podobe dotovaných cien energií, minimálnej mzdy na úrovni troch štvrtín priemernej mzdy, príspevkov k dôchodkom či zliav v hromadnej doprave. K tomu treba prirátať ešte zastavenie privatizácie (ba čiastočné znárodňovanie), zrušenie v minulých rokoch uskutočnených mzdových a dôchodkových škrtov či zastavenie prepúšťania v štátnej správe. Odhady nákladov týchto sľubov sa pohybujú od 11 do 17 miliárd eur aTsipras ich vraj chce financovať lepším výberom daní, čo je v Grécku tradične riešením na všetko. V skutočnosti na to peniaze mať nebude, pretože hospodárenie krajiny by sa po realizovaní týchto sľubov dostalo presne tam, kde už bolo pred krízou. No Grécku by tentoraz nikto príčetný nepožičal. Samozrejme, stále je možnosť, že Syrizu napokon predbehne centristická Nová demokracia. Alebo Tsipras vyhrá, no nebude schopný zostaviť vládu. Prípadne vládu zostaví, lenže začne pod tlakom reality robiť rozumnú politiku. Na tento posledný scenár sa však spoliehať príliš netreba, pretože pozorovatelia gréckej politickej scény už upozorňujú, že by v takom prípade mohli ,,povstať noví Tsiprasovia", dokonca na ľavom krídle jeho vlastnej strany.

.grexit?

Syriza chce svoj program presadiť bez ohľadu na názor Trojky (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) a bude zrejme usilovať o zníženie gréckych dlhov. V akom objeme, to zatiaľ nie je ešte jasné. No medzinárodné inštitúcie i nemecká vláda trvajú na pokračovaní úsporného a reformného úsilia podľa harmonogramu, na ktorom sa Grécko s nimi dohodlo v minulosti. Jedno je isté: Trojka nebude úverovať rozhadzovačnú politiku novej vlády. Syriza by teda mohla požiadať o vystúpenie z eurozóny a zavedenie drachmy, ktorej by si Atény mohli natlačiť, koľko by chceli. No to by asi museli rezignovať na väčšinu svojich dlhov v eurách, ktoré by v takom prípade nedokázali splácať. A nie je ani jasné, kto by ďalej držal nad vodou grécke banky. Staronová mena by masívne znehodnotila, čo by však po pár rokoch ekonomických turbulencií mohlo predstavovať nový začiatok pre grécke hospodárstvo. Dovolenky pre cudzincov na brehoch Egejského mora by zlacneli, rovnako ako exporty gréckych vývozcov. Krajina navyše už hospodárila s takzvaným primárnym prebytkom. Inými slovami, grécky rozpočet by sa nachádzal v pluse, keby sa odmyslela nutnosť splácať dlhy. Samozrejme, toto by sotva platilo aj naďalej, keby Syriza začala po znížení dlhu realizovať všetky svoje štedré volebné sľuby. V každom prípade, okolitý svet by takýto reset Grécka dokázal uniesť. Mechanizmy, ktoré majú zabrániť dominovému efektu na juhu eurozóny, sú dnes vztýčené. Existuje trvalý euroval ESM. Popri ňom funguje banková únia. Írsko a Portugalsko sú z najhoršieho vonku. A tak šanca, že by eskalácia v Grécku nakazila ďalšie krajiny, je dnes menšia ako pred štyrmi rokmi. Taktiež súkromní veritelia už o časť svojich peňazí prišli.

Banky v západnej Európe by tak prípadný Grexit rozchodili. Väčšina gréckych dlhov sa dnes nachádza sprostredkovane na pleciach európskych daňovníkov.

Prvý a druhý záchranný grécky balíček tvoria dohromady 240 miliárd eur.

,,Vláda Ivety Radičovej odmietla, aby sa Slovensko podieľalo na prvom kole pomoci Grécku," pripomína analytik INESS Martin Vlachynský. ,,No cez dočasný euroval Slovensko garantuje sumu vo výške asi 1,5 miliardy eur."
Či a o akú časť z týchto peňazí by sme v prípade grexitu prišli, to by záviselo od konkrétnej dohody medzi Aténami a Trojkou, respektíve od výšky odpísaného dlhu. Aj keď po ceste sa nachádza veľa otáznikov, možno by takýto ,,koniec s trápením" bol pre Grécko lepší ako pokračujúce ,,trápenie bez konca". V roku 2010 predstavoval dlh krajiny 130 percent HDP po rokoch uťahovania opaskov to bolo vlani 175 percent HDP. Inak povedané, po rokoch úsporných opatrení bremeno dlhov narástlo. Ako to? Na vine nie sú iba polovičaté reformné opatrenia, ako by sa mohlo zdať. Pokiaľ hospodárstvo krajiny nerastie, ale sa zmenšuje, rovnaký objem dlhu sa v pomere k HDP proste štatisticky zväčší. Vlastne nie div, že chce toľko Grékov voliť zmenu, aj keď pôsobí nevyspytateľné. Často práve radikáli vedia rozseknúť bezvýchodiskovú situáciu, ktorú konsenzuálni politici zauzľovali celé roky.

.nech si idú

Dnes sa zdá, že už aj nemecká kancelárka Angela Merkelová podľa mnohých Grékov hlavná pôvodkyňa ich múk - by Atény nechala odísť. Nemecký týždenník Spiegel priniesol 3. januára správu, že ,,spolková vláda považuje prípadný odchod Grékov z eurozóny za únosný". Odvolal sa však na neoficiálne zdroje.

Podobne ako bulvárny denník Bild, podľa ktorého si už na spolkovom kancelárstve prehrávajú jednotlivé scenáre pre prípad víťazstva Syrizy.

Hovorca vlády tieto špekulácie dementoval. Kancelárke Merkelovej vraj naďalej ide o udržanie Grécka v eurozóne. No možno bol ,,únik" neoficiálnych informácií, s ktorými prišiel Spiegel, tak trochu úmyselný.

Berlín prosto posunul gréckej volebnej kampani tému, o ktorej sa tam teraz horúčkovito diskutuje. Občania juhoeurópskej krajiny dostali signál, že by sa mali zamyslieť, či si voľbou radikálnej ľavice náhodou nespôsobia svoj odchod z eurozóny. V praxi je však aj v prípade Tsiprasovho víťazstva najpravdepodobnejšou možnosťou kompromis. Grécku sa odpustí časť dlhov, no Syriza upustí od svojich výstredných výdavkových sľubov. Takýto kompromis by bol možno z pohľadu ťažko skúšanej krajiny najlepšou správou. .

Lukáš Krivošík

.týždeň, 12.1.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards