Kto uživí Husákove deti?

Väčšina z tých, ktorí tento rok dosiahnu dôchodkový vek, sa narodila do sveta, v ktorom bola tečúca voda luxusom a teplá voda v kohútiku raritou. V tom roku zomrel Stalin, mäso na tanieri bolo sviatkom, a na vysokej škole študovalo len pár percent obyvateľov. Za 62 rokov sa však svet okolo nás zásadne zmenil a to nielen zmenou režimu. Ako to súvisí s dôchodkovým systémom?

Kto uživí Husákove deti?

60 rokov je totiž priemerná doba, počas ktorej je človek klientom dôchodkového systému. 40 rokov do neho prispieva, financuje ho a zhruba 20 rokov z neho poberá dávky. Je to zrejme najdlhší kontrakt, do ktorého vstupujeme. Uplynulých 60 rokov bolo z ekonomického pohľadu nesmierne dynamických. Prestalo sa pracovať v sobotu, zamestnancom narástla dovolenka a dôchodcovia ešte nikdy nepoberali tak vysoké dôchodky a tak dlho, ako dnes.

Podarí sa zachovať súčasný štandard dôchodkových dávok a zvyšovať bohatstvo spoločnosti? Zložitá otázka. Zapeklitosť dôchodkového systému spočíva v tom, že tých 20 rokov poberania dôchodku je až na konci. A na konci obdobia je presnosť predpovede najnižšia. Istoty sú politickým heslom, v reálnom svete sú len dve. Svet okolo nás sa permanentne mení a každý z nás starne. Jednoduchá poučka vraví, že čím viac neistoty, tým šikovnejšie treba zabezpečenie na dôchodok plánovať.

Dalo by sa povedať, že súčasní dôchodcovia vložili vajíčka do jedného košíka. Centrálne plánovaná ekonomika negatívne ovplyvnila to, čo zvykneme nazývať sedliacky rozum. Fráza „štát sa o mňa postará“ sa dobre počúvala počas pracovného života, ale dôchodca s dôchodkom 250 eur si dnes myslí niečo iné. Výsledkom ale je, že 80 % - 90 % príjmov dôchodcovských domácností spočíva práve v dôchodku zo Sociálnej poisťovne. Zvyšné príjmy si musia zarobiť. Oplatí sa ale táto stávka na jednu kartu aj súčasným pracujúcim? Je dobre si pripomenúť, za akých okolností sú dnes štátne dôchodky vyplácané.

V zákone sa píše, že na starobné dôchodkové poistenie pracujúci odvádzajú 18 % hrubej mzdy. Aby to stačilo, dôchodcov by ale muselo byť o tretinu menej. V skutočnosti odvody dosahujú takmer 26 %. Dnes sa platia z 5-násobku priemernej mzdy (boli časy, keď len z trojnásobku) a odvody do II. piliera boli skresané o viac ako polovicu. Na zabezpečenie výplaty dôchodkov teda odvody pracujúcich nestačia. Aby Sociálna poisťovňa vyplatila sľúbené, musí dostávať dotáciu zo štátneho rozpočtu v hodnote 400 miliónov eur. Keď túto sumu prepočítame do sadzieb odvodov, dostaneme sa na hodnotu 28 % hrubej mzdy. Pätinu odmeny za prácu (mzdových nákladov) dáva zamestnanec do dôchodkového systému.

Je to tak vysoké číslo, lebo paradoxne, na Slovensku dnes nie sú dôchodky nízke. Nie v porovnaní s tými nemeckými, to by sme porovnávali hrušky s jablkami, ale napríklad s českými. Priemerný dôchodok na Slovensku dosahuje vyšší podiel priemernej mzdy, ako je to za riekou Moravou. Inak povedané, dôchodcovia dostávajú väčšiu časť z toho, čo dokážu pracujúci zarobiť a teda odviesť na odvodoch. Ak do takéhoto nastavenia vstúpi starnutie obyvateľstva, z dôchodkového systému sa stane časovaná bomba.

Kvôli tomu boli prijaté opatrenia, ktoré majú spomaliť rast výdavkov na dôchodok. Začne sa zvyšovať vek odchodu do dôchodku, aby nerástla doba, počas ktorej dôchodca poberá dôchodok. Valorizácia dôchodkov sa zmenila na inflačnú, aby priznané dôchodky rástli pomalšie, ale zachovali kúpnu silu dôchodcov. V praxi napríklad toto opatrenie znamená, že v poslednom roku na dôchodku bude mať dôchodca odhadom o 11% nižší dôchodok, akoby mal „po starom“. Pracujúci s vyššími príjmami budú dostávať nižšie dôchodky, vzhľadom na príjem z ktorého platia odvody, ako doteraz.

Všetky tieto opatrenia majú za cieľ jedno – zachovať udržateľnosť dôchodkového systému, upraviť ho tak, aby dnes rodiace sa deti boli schopné zaplatiť dostatok odvodov, keď na dôchodok odídu ich rodičia, takzvané Husákove deti. Hoci tieto opatrenia pomohli, neboli dostatočné. Dlhodobé projekcie stále ukazujú priebežný dôchodkový systém v strate.  Ďalšie vlády sa budú musieť rozhodnúť, či škrtnú iné výdavky alebo znížia vyplácané dôchodky. Nejde pri tom o fazuľky. Dodatočná strata má hodnotu jedného ministerstva obrany, alebo celkových výdavkov na základné a stredné školstvo. Ak sa pozrieme na to, ako súčasné vlády vedia škrtať, tak nás čaká skôr obmedzovanie výdavkov na dôchodky.

Denník N, 2.4.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards