Nová práca zo zahraničia? Zabudnite, ak vláda nič nezmení, zostanú nám len autá (Aktualne.sk)

Ako povedal pre Aktualne.sk 29.5.2015 Juraj Karpiš, len ťažko odhadnúť iné smerovanie slovenského priemyslu. Závisí to najmä od zahraničných investícií.

Nová práca zo zahraničia? Zabudnite, ak vláda nič nezmení, zostanú nám len autá (Aktualne.sk)

Nová práca zo zahraničia? Zabudnite, ak vláda nič nezmení, zostanú nám len autá BRATISLAVA - Na Slovensku mala pribudnúť ďalšia automobilka. Premiér Robert Fico tvrdí, že naša krajina je stále v hre. Ďalšia fabrika na výrobu motorových vozidiel by tak utvrdila jednostranné zameranie slovenskej ekonomiky na automobilový priemysel. Má Slovensko potenciál prilákať zahraničných investorov aj z inej oblasti? Podľa analytikov si zatiaľ vyberať nemôžeme. No ak nič nezmeníme, zostanú nám len autá.

Slováci môžu byť špičkoví nielen v montovaní áut, chce to ale vzdelanie a vedu. Ilustračné foto Zdroj - TASR/Pavol Ďurčo Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) sa produkcia áut v porovnaní s minulým štvrťrokom pomerne výrazne zvýšila. Priaznivý vietor bude fúkať do plachiet automobiliek aj v druhom štvrťroku, uvádza NBS.

Za rastom ekonomiky začiatkom tohto roka stojí aj rozbehnutý export.

Vývoz mala naštartovať práve výroba áut.

"Ak vychádzame zo štruktúry, ktorú malo Slovensko, veľká časť priemyslu bola kedysi orientovaná na zbrojný priemysel," hovorí profesor Milan Šikula z Ekonomického Ústavu Slovenskej akadémie vied. "Transformácia na automobilový priemysel bola veľmi dobrý krok," dodáva. V súčasnosti sa už hovorí o ďalšej fabrike, čo však môže znamenať ešte užšie špecializovanie.

Nevýhodné smerovanie "Príchod novej automobilky by nebol sám osebe ani plus ani mínus," konštatuje Šikula. Upozorňuje však, že premyslieť by sme si mali ostatné súvislosti nášho hospodárstva. Dnes už nestačí iba pritiahnuť zahraničného investora a skladať mu autá. Navyše, už to pre Slovensko nemusí byť výhodné.

Úspech v iných oblastiach priemyslu však nie je tak jasný. Investorov v iných oblastiach by sme síce privítali, ale veľa možností nemáme.

"Slovensko si príliš nemôže vyberať. Viac-menej berieme, čo príde," hovorí analytik INESS Juraj Karpiš. Podľa neho len ťažko odhadnúť iné smerovanie slovenského priemyslu. Závisí to najmä od zahraničných investícií.

Quo vadis, priemysel? "Môžeme tu vyrábať stroje, môžeme tu vyrábať elektroniku. Otázkou je, či tu príde potenciálny investor, ktorý by mal záujem rozširovať svoje kapacity v európskom priestore," hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Potom by sa o takúto možnosť mohlo Slovensko uchádzať, no musí preto niečo urobiť.

"Určite potrebujeme kvalifikovanú pracovnú silu," tvrdí Koršňák. Aj keď sa na Slovensku vyrába elektronika, stále to zostáva vo sfére montovania komponentov. Svetlú stránku blízkej budúcnosti Slovenska môžu podľa Koršňáka priniesť vzdelanostne náročné služby, najmä IT.

Práve oblasť informačných technológií zaznamenala rast a zároveň má podiel na slovenskej ekonomike porovnateľný s Českou republikou, hoci sa ešte stále neblíži k Nemecku. Rast ostatných oblastí zatiaľ brzdí nelichotivá situácia v podnikateľskom prostredí.

Vláda odháňa investorov Aby sme na Slovensko prilákali nových investorov, mala by v prvom rade konať vláda. Začať treba zmenou podnikateľského prostredia. "To je jediná cesta, čo môže vláda v tejto oblasti urobiť," hovorí analytik Karpiš.

Problémom sú podľa neho administratívne požiadavky, daňové zaťaženie, ale i niektoré body zákonníka práce.

"Ak vláda vytvorí atraktívne prostredie pre podnikateľov, príde sem viac podnikateľov aj z rôznych iných sektorov a budú podnikať na Slovensku," hovorí Karpiš. Tvrdí, že to sa, žiaľ, nedeje. Z hľadiska atraktivity podnikateľského prostredia v rebríčkoch klesáme, daňové a odvodové zaťaženie rastie. Kroky, ktoré podľa neho vláda robí, investorov skôr odstrašia.

"Vláda robí presný opak, čiže zhoršuje podnikateľské prostredie a znižuje množstvo potenciálnych investorov, ktorí by mali záujem o Slovensko," dodáva Karpiš.

Podnikanie chce vedu Utiecť spod nadvlády automobilového priemyslu nám môže pomôcť veda, myslí si ekonóm Šikula. Keby štát venoval viac vedcom, odrazilo by sa to na širokospektrálnom priemysle.

"Pritiahnuť investora zo zahraničia je jedna vec, ale potrebujeme dlhodobú koncepciu štrukturálneho vývoja našej ekonomiky, ktorú nemáme," hovorí Šikula.

Aby sme sa mohli namiesto príchodu novej automobilky radovať z príchodu investora napríklad z oblasti biotechnológií, potrebujeme tomu podriadiť vzdelávanie, vedu a výskum. "Zatiaľ sme svedkami toho, ako SAV bojuje o holé prežitie," dodáva profesor Šikula.

Podľa údajov OECD za rok 2013 vynakladá naša vláda iba 0,83 percenta HDP na vedu a výskum. V Rakúsku je to 2,81 percenta, Českej republike 1,9 percenta, v Maďarsku 1,4 percenta, v Poľsku 0,87 percenta HDP. Svetlým príkladom sú ázijské krajiny - v Japonsku ide na vedu 3,45 percenta, v Kórei 4,15 percenta výkonu ekonomiky.

"Výdavky na vedu u nás za posledných dvadsaťpäť rokov výrazne klesli," konštatuje Šikula. Pred pádom bývalého režimu prekračovali tri percentá hrubého domáceho produktu.

Nová vlajková loď slovenskej ekonomiky by však mohla pochádzať z tej súčasnej, automobilovej. Do výroby vozidiel vstupuje široká škála rôznych odvetví. "Môžeme sa špecializovať na niektoré z nich a budeme v ňom špičkoví," hovorí Šikula. Dodáva však, že všetko závisí od výskumu a vzdelanostnej pripravenosti.

Radovan Kopečný

Aktualne.sk, 29.5.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards