Podniká sa ťažko, investori neprichádzajú. Slovensko padá a vyhliadky nie sú dobré (Aktualne.sk)

Na každé euro, ktoré prišlo z EÚ, sme museli vynaložiť 0,73 eur z rozpočtu, či už vo forme spolufinancovania alebo platieb do EÚ, konštatoval pre Aktualne.sk 2.6.2015 Juraj Karpiš.

Podniká sa ťažko, investori neprichádzajú. Slovensko padá a vyhliadky nie sú dobré (Aktualne.sk)

Presviedčame sa, že bude lepšie, no nezamestnanosť rastie, tvrdí predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Ivan Mihók. Situácia v súkromnom sektore je čoraz horšia, slovenskí podnikatelia sa naháňajú za eurofondmi. Tie síce prídu, no nebudú zadarmo.

Slovenskí podnikatelia sa často naháňajú za eurofondmi na úkor zákazníkov
Slovensko nie je pre zahraničných investorov atraktívne, podniká sa čoraz horšie, tvrdí analytik INESS Juraj Karpiš. "Zavedenie eura nám malo priniesť zahraničné investície, ale nefunguje to," povedal. Slovensko zaznamenalo paradoxne nižší prílev, než Česká republika, ktorá spoločnú menu nezaviedla. Trend navyše klesá a podľa Karpiša sa už po kríze nevieme pozviechať.

Problém sa však týka celej EÚ. "Keď to porovnáme s rokom 2008, celkový objem investícií je o 15 percent nižší," uviedol vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. Ekonomiku trápi najmä nedostatok odvahy na väčšie a riskantnejšie investície. To súvisí s faktom, že Slovensko je v mnohých oblastiach pod priemerom EÚ - napríklad slovenská verejná správa je menej efektívna než je priemer v únii.

Peniaze "potečú" inak
Eurofondy nebudú vo forme grantov, no pôjde o úvery či záruky, tvrdí Chrenek. Pomôcť by mali najmä v oblasti budovania infraštruktúry, energetike, niečo sa ujde sa aj malým a stredným podnikateľom, ale aj vedcom. Celková výška balíčka by mala byť až 315 miliárd eur. Návrh na finančnú injekciu podala Európska komisia vlani, schválený by mal byť do konca júna. Podľa Chrenekovho prepočtu predstavuje podiel Slovenska 15,3 miliardy eur. "Ak Slovensko využije všetko, v období 2014 až 2020 by mal každý občan dostať zhruba viac ako 3,7-tisíc eur," vysvetľuje Chrenek. Eurofondy však nebudú zadarmo.

Zaplatíme najmä my
Peniaze z Bruselu z veľkej časti pochádzajú z nášho rozpočtu. "Na každé euro, ktoré prišlo z EÚ, sme museli vynaložiť 0,73 eur z rozpočtu, či už vo forme spolufinancovania alebo platieb do EÚ," tvrdí Karpiš. Okrem toho, že nie sú zadarmo, prinášajú aj negatívne dôsledky. "Podnikatelia sa sústreďujú na to, ako získať eurofondy a nie to, ako slúžiť zákazníkom," upozorňuje Karpiš. Peniaze navyše využívame neefektívne. Ako príklad spomenul rozhľadňu vo Vrútkach za 15-tisíc eur absurdne postavenú ponad riečku s výhľadom na dvojprúdovú cestu a priemyselný park.

Európa sa musí zmeniť
Podľa Mihóka musí Únia zmeniť svoju filozofiu. Čaká ju viacero problémov, okrem starnutia obyvateľstva aj vysoký stupeň regulácie. "Bude to hlavný kameň úrazu pri transatlantických rokovaniach - spojiť vysoko regulovanú európsku ekonomiku s deregulovanou ekonomikou Ameriky," prognózuje predseda SOPK.

S legislatívou navyše súvisia aj zlé podmienky v podnikaní. Európske myslenie je podľa neho nastavené na pozitívny vývoj a malo by sa začať zaoberať tým, ako budeme riešiť krízové situácie. "Stále presviedčame naše obyvateľstvo, že sa budú mať lepšie, a pritom nezamestnanosť rastie aj vo veľkých krajinách," dodáva Mihók.

Radovan Kopečný

Aktualne.sk, 2.6.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards