Koľko je na Slovensku pracovných dní? Päť alebo štyri? (Aktuality.sk)

Neexistuje žiadny empirický dôkaz o tom, že skrátenie pracovného času vedie k rastu zamestnanosti. Naopak, príklady z Nemecka a Francúzska dokumentujú prípady, kedy sa zamestnanosť nemení alebo dokonca znižuje, povedal na margo pracovného času 15.6.2015 Richard Ďurana.

Koľko je na Slovensku pracovných dní? Päť alebo štyri? (Aktuality.sk)

Zvládnuť za kratší čas viac povinností je pracovným trendom najmä v zahraničí. Skracovanie pracovného času a predlžovanie voľných dní sa u nás zatiaľ veľmi nevyužíva.
Viac práce za kratší čas

„Skrátenie pracovnej doby evidujeme len v štátnom sektore. Upravujú sa napríklad úradné hodiny,“ uviedla Miriam Špániková z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Republiková únia zamestnávateľov tento trend registruje skôr vo firmách so zahraničnými majiteľmi.

„Je to vždy o dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom alebo v podnikovej dohode. Tento trend je najmä v Bratislave. Ľudia podajú lepší výkon za štyri ako za päť dní. Zahraničné firmy navyše ponúkajú napríklad prácu z domu alebo skrátené pracovné úväzky,“ vysvetlil Martin Hošťák zo zamestnávateľskej únie.

Zákonník práce umožňuje upraviť pracovný čas. Skrátené pracovné úväzky sa však zatiaľ využívajú len málo.

„Pracovný čas sa skracoval len počas krízy. Na Slovensku máme málo pracovných pozícií, ktoré majú presne stanovený obsah práce. Napríklad administratívne firmy si to nemôžu dovoliť,“ upresnil Tibor Gregor z OZ Klub 500, ktoré združuje vlastníkov firiem s viac ako 500 zamestnancami.
Využívajú to najmä mamičky

Na ministerstve financií majú zamestnanci pružný pracovný čas, takže si sami volia začiatok a koniec pracovnej doby. Najviac však môžu odpracovať 12 hodín denne.

„Úprava pracovného času na základe žiadosti bola povolená štyrom zamestnancom z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa,“ uviedla Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva.

Možnosť využiť skrátený pracovný čas na ministerstve vnútra majú tehotné ženy a ľudia, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Úprava pracovného času sa využíva v individuálnych prípadoch, takže nám nevedeli presne povedať, koľko ľudí pracuje na skrátený úväzok. Nie je však možné odpracovať len štyri dni v týždni.

Zamestnanci ministerstva školstva majú pružnú pracovnú dobu, denne však musia odpracovať 4,5 hodiny. Kratší pracovný týždeň rovnako nie je možný. Skrátený úväzok však využívajú hlavne ľudia z dôvodu starostlivosti o maloleté deti.

123-tisíc Slovákov pracuje menej

Z analýzy Poštovej banky vyplýva, že 123-tisíc Slovákov pracuje na skrátený úväzok. Až 38 % z nich by chcelo pracovať viac. „Na Slovensku je táto forma zamestnávania málo rozvinutá. Zo všetkých zamestnaných je to len 5,2 %,“ povedala analytička Poštovej banky, Dominika Ondrová.

Rekordérom je napríklad Holandsko, kde takto pracuje každý druhý zamestnanec. V Grécku majú opačný problém. Väčšina pracuje na skrátený úväzok nedobrovoľne. Až 70 % Grékov si nevie nájsť prácu na plný úväzok.

Oddýchnutý = produktívnejší

Predpokladá sa, že viac oddýchnutí ľudia budú v práci produktívnejší. Je to jedna z nevyhnutných podmienok.

„Je veľmi silný predpoklad, že skrátený pracovný týždeň zníži počet ľudí trpiacich na príznaky stresu a prepracovanosť, pozitívne ovplyvní fyzické a mentálne zdravie ľudí, odrazí sa v lepších sociálnych vzťahoch, zlepší kvalitu starostlivosti o deti a starších,“ upresnil pracovný psychológ Filip Ambróz.

Podľa psychológa by sa vďaka skráteným úväzkom mohol zvýšiť aj počet žien v manažmente organizácií.
Skrátený pracovný čas zamestnanosť nezvýši

Návrhy znižovať pracovný čas ako prostriedok, ktorý by zvýšil zamestnanosť sa zo skúseností západných krajín neosvedčil.

„Neexistuje žiadny empirický dôkaz o tom, že skrátenie pracovného času vedie k rastu zamestnanosti. Naopak, príklady z Nemecka a Francúzska dokumentujú prípady, kedy sa zamestnanosť nemení alebo dokonca znižuje,“ uviedol Richard Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.

Skracovanie pracovného času s ponechaním rovnakého mesačného platu podľa analytika zasa trestá tých, ktorí majú záujem pracovať viac a za viac peňazí.

Silvia Majerová

Aktuality.sk, 15.6.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards