Mimoriadny summit kvôli Aténam: Bude nám lepšie s Gréckom alebo bez neho? (Nový čas)

Novými dohodami si eurozóna aj Grécko kupujú čas, ale zároveň do problémov zapadajú čoraz hlbšie. Ak by sa odpis dlhu spravil už v roku 2010, dnes mohla byť grécka ekonomika niekde úplne inde. Slovensko straty utrpí tak či tak, jediná otázka je, kedy a koľko, povedal pre Nový čas 24.6.2015 Martin Vlachynský.

Mimoriadny summit kvôli Aténam: Bude nám lepšie s Gréckom alebo bez neho? (Nový čas)

Ďalšie hodiny bez výsledku. Lídri krajín eurozóny rokovali v pondelok do noci o budúcnosti Grécka, ktoré stojí na pokraji bankrotu.

Premiér Alexis Tsipras síce pripravil reálnejší plán reforiem, ale dohoda stále nepadla. Čoraz častejšie sa začínajú ozývať hlasy euroskeptikov, ktorí tvrdia, že pre eurozónu by bol najlepší grexit, čiže keby ju Atény opustili. Čo na to hovoria ekonómovia? Kde chcú Gréci uťahovať?

Tsipras chce šetriť napríklad zvýšením DPH či zvýšením dôchodkového veku zo 62 na 67 rokov. Premiér Robert Fico po summite zhodnotil, že Tsip­ras urobil pozitívny krok. „Viaceré krajiny zdôraznili, že nebudú akceptovať žiadne manévre, pokiaľ ide o dlh,“ dodal Fico. Napriek pozitívnym náladám lídrov analytici sú skeptickejší.

„V roku 2010 bol dlh Grécka 120 % HDP, dnes je po piatich rokoch ‚zachraňovania‘ dlh 180 % HDP. Nový návrh reforiem obsahuje najmä zvýšenie daní, čo bude ďalšou veľkou záťažou pre dusiacu sa grécku ekonomiku, reálne však neprináša absolútne žiadne riešenie dlhovej situácie krajiny,“ povedal Martin Vlachynský z Inessu.

Rovnaký názor má aj liberál Richard Sulík, podľa ktorého by nám bolo lepšie, keby zadlžení južania eurozónu opustili. „Grécko nemá v eurozóne čo hľadať. Pre nich je euro ako mena príliš silná a to ničí ich ekonomiku. Tvrdenia, že ich odchod bude mať na nás zlý vplyv, nie je ničím podložené strašenie, aby sa uvoľňovali ďalšie miliardy pre Grékov. Keby to urobili pred piatimi rokmi, bolelo a stálo by to menej,“ myslí si Sulík.

Ako to vidia ekonómovia?

Martin Vlachynský, INESS

- Novými dohodami si eurozóna aj Grécko kupujú čas, ale zároveň do problémov zapadajú čoraz hlbšie. Ak by sa odpis dlhu spravil už v roku 2010, dnes mohla byť grécka ekonomika niekde úplne inde. Slovensko straty utrpí tak či tak, jediná otázka je, kedy a koľko.

Zdenko Štefanides, analytik VÚB

- Odchod Grécka by nahromadil neistotu v dlhodobú budúcnosť eurozóny a celého integračného projektu Európy. A práve vďaka tomu je Slovensko ekonomicky úspešné a stále napreduje, na rozdiel napríklad od Ukrajiny.

Stanislav Pánis, analytik J&T Banky

- Zotrvanie v eurozóne dáva väčšiu nádej, že Atény splatia svoje záväzky, i keď očakávam, že sa Grékom časť dlhu odpustí. Grexit podkopal z krátkodobého hľadiska ekonomický sentiment v Európe, čo by spôsobilo, že naša ekonomika by rástla pomalšie.

Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne

- Bolo by ideálne, keby Grécko splácalo záväzky a zostalo v eurozóne. V rámci eurovalu sme sa totiž zaručili za grécke pôžičky. Pre nás by znamenalo náklad vo forme uplatnenia garancií za grécky dlh. Otázna je aj reakcia finančných trhov.

Eva Pristašová, Eva Lauková

Nový čas, 24.6.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards