Európa pritlačila Grékov k múru (Finweb)

Odpis časti gréckeho dlhu v dohode chýba. Bez toho je to len bičovanie zdochýnajúceho koňa, konštatoval pre Finweb 14.7.2015 Martin Vlachynský.

Európa pritlačila Grékov k múru (Finweb)

 Výrazné zvýšenie daní v turistickom sektore, nútená privatizácia rodinného striebra gréckeho štátu, najmä energetických podnikov, či posunutie veku odchodu do penzie na úroveň, ktorá bude v Európe jedna z najvyšších. Aj na to sa museli Gréci počas nočného bruselského maratónu lídrov eurozóny v noci na včera zaviazať, ak chcú čo len pomýšľať na tretí záchranný program vo výške viac než 80 miliárd eur.

Ponížený Tsipras
Aby Atény túto pomoc dostali, musia prísne požiadavky v parlamente odklepnúť do stredy. Čas pritom hrá proti Grékom, ktorých tlačia zavreté banky aj blížiace sa splátky pre Európsku centrálnu banku.

Novinkou v požiadavkách veriteľov je špeciálny fond v hodnote 50 miliárd eur, kam sa presunie grécky majetok z privatizácie. Ten by mal slúžiť na rekapitalizáciu domácich bánk a na splácanie dlhu.

Včera podvečer sa mali ešte zísť európski ministri financií a doladiť podrobnosti dohody vrátane preklenovacieho úveru. "Je to pochopiteľná požiadavka veriteľov mať reálnu zábezpeku, a nie len ďalšie prázdne sľuby Grécka. Pochopiteľné je aj to, že Gréci takýto fond nechcú, pretože tým sa de facto stávajú objektom nútenej správy," hovorí pre HN Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB.

Grécky premiér Alexis Tsipras, ktorý po dlhom maratóne nakoniec na požiadavky veriteľov pristúpil, bude veľmi ťažko voličom a spolustraníkom zo Syrizy vysvetľovať, že má na stole ešte tvrdší šetriaci plán ako ten, ktorý Gréci pred týždňom odmietli v referende.

Tsipras vybojoval len malé víťazstvá. Dosiahol napríklad to, že plánovaný záchranný fond nebude v Luxembursku, ako sa pôvodne zamýšľalo, ale zostane v Aténach. Bude však pod kontrolou aj európskych inštitúcií.

Alexis Tsipras verí, že prijatím podmienok dosiahne strednodobé financovanie a dúfa v čiastočný odpis dlhu. Ten mu nikto na víkendovom eurosummite nesľúbil, hoci o predĺžení splatnosti dlhu sa rokovať bude. "Odpis časti gréckeho dlhu v dohode chýba. Bez toho je to len bičovanie zdochýnajúceho koňa," tvrdí pre HN Martin Vlachynský, analytik INESS.

Radikálnejší členovia Syrizy hovoria o ďalšom ponížení Grécka a varujú, že budú hlasovať proti záchrannému plánu. Na druhej strane sa očakáva, že Tsipras sa zbaví neposlušných ministrov a vyhodí ich z vlády.

Horší scenár je ten, že by Tsipras zareagoval odmietavo, odstúpil a položil by vládu. Nasledovala by dočasná vláda a predčasné voľby, ktoré by patovú situáciu predĺžili. Navyše vo voľbách by sa mohli dostať k moci ešte väčší radikáli, ako sú ľavičiari zo Syrizy. "Ekonomika a finančný systém sú po kríze paralyzované a v takomto prostredí k radikalizácii politickej scény asi nevyhnutne príde," dodáva Štefanides.

Balík sa nafukuje
Medzitým sa sumy, ktoré budú potrebné na záchranu Grécka, zvyšujú. Ešte nedávno sa hovorilo o 50 až 60 miliardách eur, minulý týždeň suma stúpla na 70 miliárd a najnovšie sa odhaduje, že tretí záchranný balíček by mal byť v hodnote 86 miliárd.

Pokryl by však päť rokov ozdravného procesu. "Táto suma pritom každý deň narastá, pretože ekonomika je na kolenách a banky potrebujú úplnú rekapitalizáciu," dodáva Jan Čermák, analytik českej ČSOB.

Ak by Gréci podmienky dohody neprijali v parlamente do stredy, môže prísť dočasný Grexit, ktorý by sa však podľa expertov mohol nakoniec ukázať aj trvalým odchodom z eurozóny. "Dočasný rozchod sa zvyčajne skončí tak, že sa stane trvalým," napísal na svojom twitterovom účte Paul De Grauwe, ekonóm na London School of Economics.

Na druhej strane, grécke banky sa po dohode môžu otvoriť už tento týždeň. Eurobanka bude mať v stredu zasadanie, kde rozhodne o pokračovaní núdzovej finančnej pomoci. "Je to otázka pár dní, kým sa otvoria," hovorí Kostas Kalloniatis, grécky ekonomický analytik.

Na čo sa Gréci musia pripraviť po dosiahnutí dohody s eurozónou

Na čo sa Atény zaviazali

1. Zvýšenie DPH luxusných tovarov z 10 na 13 percent, pre reštauračné služby, dopravu a zdravotnícke služby z 13 na 23 percent a pre hotelové služby zo 6,5 na 13 percent.
2. Penzijná reforma obsahujúca zvyšovanie veku odchodu do dôchodku na 67 rokov do roku 2022 a znižovanie penzií.
3. Privatizácia energetických firiem, najmä elektrární.
4. Reforma pracovného trhu s oslabením odborov.
5. Posilnenie finančného sektora.
6. Zníženie politického vplyvu v bankách a podielu nesplácaných úverov v bankových účtovných knihách.
7. Založenie 50-miliardového privatizačného fondu na splácanie dlhov.

Ako dohodu pocíti bežný Grék na vlastnej koži
1. Podstatne viac zaplatí pri nákupe potravín, liekov, za obedy v reštaurácii či pobyt v hoteli.

2. Tí, ktorí sa chystali v najbližších rokoch do dôchodku, budú pracovať dlhšie. Predčasní dôchodcovia prídu o veľkú časť penzií.

3. Privatizáciou energetických firiem sa pravdepodobne zvýši cena elektriny.

4. Pri zvýšení flexibility pracovného trhu zrejme dôjde k ďalšiemu prepúšťaniu. Počet nezamestnaných ešte narastie.

5. Ozdravené banky môžu prísnejšie poskytovať klientom úvery.

Jozef Ryník

Finweb, 14.7.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards