Politici chcú zvyšovať dôchodky. Zastavte ich!

Na Slovensku sa stal v roku 2012 zázrak. Ľavicovo orientovaná vláda prijala reformu dôchodkového systému, ktorej návrh vznikol ešte za pravicovej vlády. Opatrenia v tomto návrhu výrazne znižujú dieru v dôchodkovom systéme. Ten je v strate už dnes, a to sa starnutie obyvateľstva ešte len začína.

Ak by sa s dôchodkovým systémom nič nerobilo, o pár desiatok rokov by vykazoval ročne miliardové deficity, takto sa budú straty počítať „len“ v stovkách miliónov eur. Pravdou je, že vláda tieto parametrické zmeny prijala tak, aby ju „politicky“ neboleli, a prísne opatrenia odložila na neskôr. Napríklad vek odchodu do dôchodku sa začne predlžovať až od povolebného roku 2017.

Politici chcú zvyšovať dôchodky. Zastavte ich!

Kľúčovou zmenou bola zmena vo valorizácii. Bol prijatý koncept, podľa ktorého sa dôchodcom s priznaným dôchodkom upravuje dôchodok o rast cien, a nie kombináciu rastu priemernej mzdy a rastu cien, ako to bolo doteraz. Tento spôsob valorizácie si totiž môže krajina dovoliť len vtedy, ak jej neklesá množstvo pracovnej sily. Priemerná mzda totiž môže rásť, aj keď klesá počet zamestnancov platiacich odvody. A bez zaplatených odvodov nemáte zdroje ani na zvyšovanie dôchodkov.

Na Slovensku už možno považovať nasledujúcu vetu za floskulu, ale to neznamená, že neplatí: Dnes sa na dôchodok jedného dôchodcu skladajú dvaja zamestnanci. V roku 2060 to už bude iba jeden. Práve pre tento vývoj bola prijatá reforma nevyhnutná, no musíme ju považovať za nedostatočnú, lebo naďalej bude generovať deficity.

Škrt od centrálnej banky

Čo ani pravicoví reformátori nečakali, je pôsobenie Európskej centrálnej banky, ktorá zaplavila Európu voľnými zdrojmi a stlačila úroky na nulu. Pomalý ekonomický rast tlačí rast cien k nule, a preto zaniká potreba valorizovať dôchodky. Pri prijímaní reformy si politici nevedeli predstaviť, že centrálna banka nedokáže naplniť svoj cieľ, zvyšovať ceny každý rok o dve percentá, čo by prinieslo pravidelnú valorizáciu.

Reforma však prebehla potichu, vláda dôchodcom nevysvetlila, že životná úroveň na dôchodku nemá rásť, ale má byť „len“ udržiavaná. Poberanie dôchodku však má istú formu „návykovosti“ a dôchodca sa hlási o valorizáciu, však sa mu mesačný dôchodok zvyšoval doteraz každý rok nie o 1,9 eura, ale aj o deväť eur.

Čo na tom, že ceny potravín, palív, či energií ak nie klesajú, tak stagnujú. Čo na tom, že od nového roka klesnú pre nižšiu DPH a náklady dôchodcov klesnú aj o vratky plynu. Čo na tom, že dôchodcovia cestujú vlakmi zadarmo.

Z poslaneckých radov začali vystupovať obhajcovia „spravodlivých“ záujmov dôchodcov. Bez akýchkoľvek prepočtov navrhujú zmeny, čo budúce deficity výrazne zvýšia a posunú do sfér, ktoré nazývame neudržateľné. Ak na dôchodky má ísť v tomto roku 5,4 miliardy eur, tak trojpercentná valorizácia si vyžiada dodatočných 162 miliónov.

Problémom však je, že tých 162 miliónov budete musieť valorizovať aj ďalší rok o tri percentá, a takto bude z tejto sumy 217 miliónov už o desať rokov. Tie bude musieť niekto zaplatiť, a pretože odvodov je a bude aj v budúcnosti málo, bude na to treba dane. Možnosti potom budú len dve, dane zvýšiť, alebo škrtať výdavky. Uplynulé štyri roky nám dali jasnú správu o tom, že dane sa zvyšujú ľahko a výdavky sa škrtajú veľmi neochotne, a to najmä tam, kde by sa škrtať ani nemalo.

Bude horšie

Kľúčová informácia pre všetkých pracujúcich ešte len príde. Prognóza Európskej komisie, ktorá počíta deficit dôchodkového systému už s prijatými zmenami, predpokladá priemerný dôchodok vo výške 33,3 percenta priemernej hrubej mzdy. Dnes je to 47 percent.

K tomuto poklesu má dôjsť práve vďaka valorizácii, ktorá nezohľadňuje rast priemernej mzdy, ale udržiava kúpnu silu dôchodcu. A prečo je informácia kľúčová? Minimálny dôchodok vo výške 275 eur predstavuje 32 percent priemernej hrubej mzdy. Inak povedané, aby náš dôchodkový systém generoval len nízke deficity, priemerný dôchodok musí byť na úrovni dnešného minimálneho dôchodku. Azda toto nepríjemné porovnanie prebudí aj politikov.

Keďže návrh na minimálnu valorizáciu prišiel z opozície, návrh vládnucej strany na seba nenechal dlho čakať: trinásty dôchodok. Kto dá viac? Nuž, spomeňme si na to rozhorčenie, že máme pomáhať Grékom, ktorí si vyplácajú trináste dôchodky. Do akej situácie ich prestrelený dôchodkový systém (okrem iných anomálií) dostal. Garantovaná minimálna valorizácia aj trinásty dôchodok sú luxus, ktorý si naša rozvíjajúca sa ekonomika nemôže v čase starnutia dovoliť.

Denník N, 10.11.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards